Vyšetrovanie vojnových zločinov je problematické. Stíhanie predstaviteľov štátu je možné len za špeciálnych podmienok

UKRAJINA / Vyšetrovanie áno, no trestné stíhanie najvyšších predstaviteľov štátu len za špeciálnych podmienok. Reč je o vojnových zločinoch na Ukrajine, ktoré rieši Medzinárodný trestný súd v Haagu. Upozorňuje na to členka medzinárodnej vyšetrovacej komisie. Tá poukazuje na komplikovanú situáciu v medzinárodnom práve.

+269 fotiek

Vojna na Ukrajine

​"Slovensko podporuje vytvorenie medzinárodného tribunálu na potrestanie vojnových zločincov na Ukrajine," povedal premiér Eduard Heger ešte pred cestou na Ukrajinu. Vyšetrovaním sa už zaoberajú aj naše orgány činné v trestnom konaní. Zbierajú dôkazy, ktoré súvisia napríklad aj so svedeckými výpoveďami utečencov. Pomôcť vyšetrovateľom získať dôkazy môžu i zábery zo satelitných družíc. Pomocou nich je podľa odborníka na informačné technológie možné nájsť ľudí, ktorí sú zakopaní do pol metrovej hĺbky pod zemou. Problémom je ale identifikácia páchateľov.

"Lebo často je to zhora snímané, ak má pokrývku hlavy tak to nie je možné," uviedol šéfredaktor Touch it Ondrej Macko. Ohliadka a identifikácia tiel obetí pokračuje i v ukrajinskej Buči. Mŕtvi sú zvážaní na miestny cintorín za účelom zistenia totožnosti. Následne mŕtve telá smerujú do márnice, kde lekári zisťujú presnú príčinu smrti. Zločiny vyšetruje aj Medzinárodný trestný súd v Haagu. V médiách sa často hovorí o možnom trestnom stíhaní ruského prezidenta Vladimíra Putina. "Keďže je hlavou štátu, ktorý nie je zmluvnou stranou rímskeho štatútu tak tam je jurisdikcia medzinárodného trestného súdu obmedzená počas výkonu tejto funkcie," povedala členka medzinárodnej vyšetrovacej jednotky Katarína Šmigová. 

Týka sa to aj predsedu vlády či ministra zahraničných vecí. Docentka medzinárodného práva dodáva, že situáciu by mohla zmeniť aj rezolúcia bezpečnostnej rady OSN. "Pretože týmto aktom, podľa môjho právneho názoru by sa nahradil súhlas štátu so zmluvou. Medzinárodný trestný súd je orgánom, ktorý vznikol na základe medzinárodnej zmluvy, alebo ak by Vladimír Putin už nebol hlavou štátu," uviedla Šmigová. 

Ruskí poslanci však ešte v roku 2020 schválili zmenu ústavy, ktorá umožňuje Putinovi zostať pri moci až do roku 2036. Medzinárodný trestný súd tak môže stíhať ostatných možných páchateľov. "Medzinárodný trestný súd v Haagu, nemôže viesť samotné konanie v prípade osôb, ktoré tam nie sú prítomné. To je jeden základný problém výkonu medzinárodného súdnictva," povedala Šmigová. 

Iná situácia bola napríklad pri trestnom stíhaní bývalého prezidenta Srbska Slobodana Miloševiča. "V tom čase úradujúca hlava štátu tak v tom čase išlo o konanie ad hoc tribunálu, ktorý bol zriadený rezolúciou bezpečnostnej rady," dodala Šmigová.