Keď začali bombardovať Mariupoľ, on ležal bezvládne v nemocnici. Zachránil ho vlastný otec

UKRAJINA / Muž bezvládne ležal v nemocnici, keď začali ruskí vojaci bombardovať mesto Mariupoľ. Zachránil ho vlastný otec, ktorý 28-ročného syna vyniesol z ostreľovanej nemocnice na rukách. Mladý muž doteraz chodí s barlou. My sme ho stretli v jednom z centier pre vojnových utečencov na západe Ukrajiny.

Pršalo, no dáždnik nechcel. A hoci sa ešte stále celkom nezmieril s tým, že prišiel o všetko a zostal sám v cudzom meste, občas sa dokázal usmiať. "Náš dom už nestojí. Kamaráti mi povedali, že ho zničili grady," hovorí utečenec z mesta Mariupoľ. 

Krátko pre začiatkom vojny ho v meste zrazilo auto. Polovicu tela mal v sadre a myslel si, že nič horšie sa mu už nemôže stať. Mariupoľ ale začali bombardovať práve vtedy, keď bezvládne ležal na nemocničnom lôžku. Otec vedel, že syna odtiaľ musí dostať preč za každú cenu. "V nemocnici ma zobudila silná rana o pol piatej ráno a vyletelo okenné sklo. Nemohol som chodiť, potiaľ som bol v sadre. Otec za mnou bežal do nemocnice a vyniesol ma z nej na rukách," tvrdí utečenec z Mariupoľa. 

Otec celú rodinu vyviezol z Mariupoľa včas, neskôr by to už možné nebolo. Sám sa ale vrátil brániť Ukrajinu. "S otcom si píšeme každý deň. Ak by som mohol normálne chodiť, tiež by som už bojoval," hovorí utečenec z mesta Mariupoľ. 

No namiesto toho hľadá silu začať znova žiť, bez ničoho. Podopierajúc sa jednou barlou viedol redaktorku TV JOJ do ďalšieho centra pre vojnových utečencov na západe Ukrajiny. V centre po niekoľkých týždňoch prvýkrát zbadal niekoho, koho pozná. "Poď sem! To je moja susedka pri Mariupole, z mesta Volnovacha. Ako ste sa vy tu nabrali," pýta sa známej utečenec z Mariupoľa. "Cestovala som cez Záporožie, Mariupoľ je komplet uzavretý, komplet. A naša Volnovacha to isté," hovorí utečenkyňa z mesta Volnovacha. 

Ľuda z Volnovachy, Jaroslav z Mariupoľa a ďalších vyše 400 tisíc Ukrajincov - to všetko sú ľudia, ktorí aktuálne čakajú tesne za našimi hranici na návrat. U mnohých z nich ale miesto, ktorému donedávna hovorili domov, stojí už iba v ich spomienkach.