Ľudia umierajú, vtáky padajú z oblohy. Teploty v južnej Ázii sa blížia k 50 stupňom Celzia

NOVÉ DILLÍ, ISLAMABAD / Južnú Áziu trápia obrovské vlny horúčav. Tradičné vrcholné teploty tento rok prišli o niekoľko mesiacov skôr, čo má priam katastrofické následky na ľudí aj zvieratá.

Indický región Gujarat je na tom zrejme najhoršie. Obyvatelia sú už týždne vystavení temperatúram presahujúcim 40 stupňov Celzia, odhady posúvajú limit ešte o šesť vyššie. Logicky to so sebou prináša aj riziko zdrvujúcich požiarov, pred čím varoval aj premiér Narénda Módí. Nehumánnym podmienkam podľahlo už desať osôb, najväčšie problémy ale postihujú ríšu okrídlených.

"Videli sme desaťpercentný nárast v počte vtákov, ktoré potrebujú zachrániť," uviedol jeden z dobrovoľníkov poskytujúcich nutnú pomoc Manoj Bhavsar. Najčastejšími "pacientmi" sú papagáje či kane, ošetrovať ale musia aj exotickejšie exempláre typické pre daný ekosystém. Aktivisti ohrozeným živočíchom striekajú do zobákov vodu a kŕmia ich multivitamínovými tabletkami. "Počas letnej sezóny trpia dehydratáciou. Nedokážu sa dostať k zdrojom tekutín, a tak padajú z nebies," doplnil.

Podobné horúčavy sú v danej oblasti bežné až v máji, tentokrát prišli už o dva mesiace skôr. Bežná populácia nimi ostala zaskočená, viaceré nemocnice zriadili špeciálne oddelenia pre hospitalizovaných z dôvodu extrémneho počasia. Experti za dôvod označujú globálne otepľovanie. "Niet pochýb o tom, že ide o významného hráča v prípade krajných teplôt," povedal Friederike Otto z Granthamovho inštitútu Imperial College London.

Spolu s Benom Clarkom pôsobiacim na Oxfordskej univerzite publikoval report, ktorý tieto dva prírodné javy spája. "Každá vlna horúčav je teraz kvôli globálnemu otepľovaniu spôsobenému človekom ešte silnejšia a pravdepodobnejšia," citujeme.

Problémy s počasím riešia aj v susednom Pakistane. Na viacerých územiach krajiny je v porovnaní s očakávaniami o deväť stupňov teplejšie a meteorológovia už teraz upozorňujú na to, že podobná situácia ich čaká aj v letných mesiacoch. Veľký problém majú aj s dažďom, na zem dopadá o 62 percent menej zrážok ako v minulom roku.

Rieky sú suché a vo vodných nádržiach sa už voda nenachádza. Tieto fakty spolu s častými výpadkami elektriky tvoria príšerné podmienky pre rast plodín, čo môže vážne ohroziť agrikultúrnu situáciu v krajine. Odborníci tvrdia, že ide o novú realitu a štáty sa budú musieť klimatickej kríze prispôsobiť. Riešením by podľa nich mohlo byť viac zelene vo verejných priestoroch.