Fínsko a Švédsko mieria do NATO. Turecko štrajkuje

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Švédsko a Fínsko oficiálne podpísali žiadosť o členstvo v NATO. Ich vstup bude musieť odobriť všetkých 30 členov, vrátane Turecka, ktoré zatiaľ štrajkuje. Rusi medzitým k fínskym hraniciam zvážajú balistické strely Iskander.

Ešte pred niekoľkými mesiacmi si Švédsko a Fínsko natoľko cenili svoju neutralitu, že väčšina ich obyvateľov nechcela o vstupe do NATO ani počuť. Všetko zmenila vojna na Ukrajine. "Spôsobilo to obrovský šok a tá reakcia je prirodzená, že obyvatelia Švédska a Fínska vidia, ako nutné je spolupracovať v obrane," reagoval profesor politológie Jozef Bátora.

Švédsko je neutrálne od Napoleónskych vojen, Fínsko sa neutrálnym stalo po 2. svetovej vojne. Muselo sa zaručiť, že nevstúpi do žiadneho západného obranného paktu, výmenou za to mu Sovieti umožnili rozvíjať sa demokraticky. Bolo pridruženým členom RVHP. "Svoju ekonomiku prispôsobovali z hľadiska exportu a inej spolupráce s krajinami východnej Európy a to znamenalo aj určitú závislosť od Sovietskeho zväzu," vysvetlil profesor Bátora. Krajiny nepožiadali o vstup do NATO ani po rozpade Sovietskeho bloku. Rusko vtedy podľa odborníkov Západ nevnímal ako hrozbu. Budovali si však moderné a silné armády. Aj preto sa ich členstvo oplatí aj samotnej Aliancii. "Obidve tieto krajiny majú silné vzdušné sily, bavíme sa o tom, že je to niekoľkonásobne viac ako na SVK," uviedol vojenský publicista Vladimír Bednár. "Švédsko dáva na obranu 4x viac ako my, Fínsko 3x, ani tieto obrovské výdaje nestačia na to, aby mali garantovanú obranu," povedal minister zahraničných vecí Ivan Korčok.

Rusko ešte minulý týždeň označil kroky Švédska a Fínska za priamu hrozbu. S Fínskom totiž zdieľa 1300 kilometrovú hranicu. Teraz rétoriku zjemnilo, podľa analytika už začalo s odstrašovaním. "Napriek tomu, že Rusko zjemnilo tú rétoriku, k hraniciam Fínska prisúva balistické strely iskander, ktoré môžu niesť jadrové hlavice," konštatoval Bednár. Najväčšou prekážkou môže byť Turecko, ktoré sa vyhráža vetom. Žiada totiž od nich vydanie Kurdov, ktorých považuje za teroristov. "Ja to vnímam tak, že Turecko sa snaží vyrokovať si ústupky zo strany jednotlivých členov NATO," povedal profesor Bátora.