Globálne plodiny ničia planétu. Ak by sme jedli menej, znížili by sme spotrebu energie

SVET/ SLOVENSKO / Odborníci na výživu odporúčajú jesť pestrú stravu, ideálne čerstvé ovocie a zeleninu, poprípade kvasené či kyslo-mliečne výrobky. Naopak, príliš mastné, sladké, či rafinované výrobky odporúčajú len opatrne. Medzinárodný tím vedcov dospel k záveru, že výroba vysoko energetických potravín zároveň spotrebúva aj veľa energie. A vysoká spotreba energie zas urýchľuje klimatické zmeny. Z toho vyplýva, že ak by sme jedli menej, znížili by sme spotrebu energie a ešte by to prospelo aj nášmu zdraviu.

Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, že výberom potravín podľa spôsobu ich spracovania môžeme našej planéte priťažiť alebo uľaviť? Zrejme niektorí aj áno. Zamyslel sa nad tým aj medzinárodný vedecký tím, keďže výroba a spracovanie potravín výrazne zaťažuje životné prostredie.

"Potraviny sa podieľajú asi 20-30 percentami na ekologickej záťaži," vysvetlil potravinársky mikrobiológ a technológ Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU, Ľubomír Valík. A z toho jednu tretinu tvorí odpad. Zároveň priemyselná výroba a spracovanie potravín sú veľkým žrútom energií.

"Máme príležitosť aj tu pozrieť sa na uhlíkovú stopu, napríklad pri doprave potravín a uprednostňovať lokálne potraviny," pokračuje Valík.

Najväčšiu spotrebu energie, a teda aj najväčšiu uhlíkovú stopu zanechávajú potraviny takzvané super-opracované. A práve tie nepatria medzi práve najprospešnejšie pre naše zdravie.

"Nadmerná konzumácia takzvaných super-opracovaných potravín znižuje diverzitu surovín, ktoré sa v potravinárstve využívajú," objasnil Valík.

Ide napríklad o vyprážané jedlá ako sú chipsy, ďalej sladké nápoje, cukrovinky a výrobky z rafinovaných surovín. Na druhej strane tu máme potraviny, ktorých spracovanie si vyžaduje minimálnu spotrebu energie.

"Fermentácia je jeden z procesov, ktorý nevyžaduje príliš veľa energie," vysvetľuje Ľubomír Valík. Potravinu spracúvajú ušľachtilé kultúry mikroorganizmov a využívali ich naši predkovia a vyrábali napríklad kvasenú kapustu, celý rad kyslo-mliečnych potravín, fermentované ovocie, zeleninu ba aj mäso.

"Máme možnosti využiť procesy, ktoré minimálne zaťažujú životné prostredie," priblížil potravinársky mikrobiológ. A to je práve spôsob, ako môže každý z nás prispieť k spomaleniu klimatických zmien - kupovať potraviny, ktorých výroba je energeticky nenáročná. "Podporiť napríklad aj tým, že sa nebude prejedať, zníži odpad potravinový, bude konzumovať lokálne potraviny," odporúča Ľubomír Valík.

Energetická náročnosť potravín môžeme ovplyvniť tým, či si jedlo prihrejeme na sporáku, alebo v mikrovlnke. Mikrovlnka podľa odborníkov spotrebuje minimálne o polovicu menej energie ako sporák. A taktiež, že pri varení budeme používať pokrievku, do rýchlovarnej kanvice nenalejeme viac vody, ako potom aj spotrebujeme.