Lídri EÚ začali summit za pokračujúcich nezhôd okolo embarga na ruskú ropu

BRUSEL / Prezidenti a premiéri krajín Európskej únie sa v pondelok, 30. mája, v Bruseli na mimoriadnom summite pokúšajú zhodnúť na ďalších sankciách proti Rusku a možnostiach ďalšej finančnej či vojenskej pomoci Ukrajine. V úvode rokovaní k nim prehovoril ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý podľa jedného z únijných činiteľov vyzval k čo najrýchlejšiemu prijatiu nových sankcií a dodávkam ďalších zbraní.

Najvýbušnejšou témou dvojdňového rokovania je embargo na dovoz ruskej ropy

Európska komisia embargo navrhla už takmer pred mesiacom a naďalej zostáva predmetom sporov medzi členskými štátmi bloku. Proti opatreniam sa od začiatku stavia Maďarsko, ktorého premiér Viktor Orbán vyjadruje výhrady, aj napriek ponuky výnimiek týkajúcich sa stredoeurópskych krajín.

V posledných dňoch, vzhľadom na trvajúcu patovú situáciu, nebolo jasné, či vôbec budú lídri o tomto bode rokovať, ale predseda Európskej rady Charles Michelale povedal médiám, že v posledných hodinách došlo k pokroku a že dúfa k rozhodnutiu ešte na summite.

Po ukončení odberu ruských fosílnych palív neustále volá vláda v Kyjeve

Ukrajinský prezident Zelenskyj, ktorý cez víkend kritizoval zdĺhavé dojednávanie nového sankčného balíčka únie, sa virtuálne pripojil k rokovaniu prezidentov a premiérov, ktoré sa odohráva za zatvorenými dverami a bez elektronických zariadení.

"Prezident vyzval lídrov, aby zachovali jednotu a čo najrýchlejšie prijali ďalší balík sankcií," povedal novinárom zdroj oboznámený s priebehom rokovaní. Zelenskyj podľa neho zdôraznil, že od prijatia doteraz posledných sankcií uplynulo niekoľko týždňov a na Ukrajine zomrelo mnoho ľudí. Požiadal tiež o to, aby únia rýchlo posunula dopredu prijímací proces Ukrajiny, ktoré zatiaľ nepriznala status kandidátskej krajiny.

O podobe ropného embarga, ktoré by podľa predstáv Európskej komisie platilo od začiatku budúceho roka, aj v hodinách pred začiatkom summitu ďalej rokovali diplomati členských krajín EÚ. Rysoval sa návrh s časovo neohraničenou výnimkou pre ropu prenášanú ropovodmi, ktorá tvorí asi tretinu dovozu z Ruska do únie, a tiež so zákazom predpredaja produktov vyrobených z ruskej ropy.

Predsedníčka Európskeho parlamentu vyzvala na odpojenie od ruských energií

Predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová na mimoriadnom samite Európskej únie vyzvala na odpojenie sa od ruských energií. Vojna na Ukrajine podľa nej urýchlila nevyhnutné a blok musí mať schopnosť zabezpečiť svoju energetickú nezávislosť. To urýchli aj zelený prechod. "Dosiahnutie našich cieľov Zelenej dohody je najlepší spôsob, ako sa zbaviť toxických závislostí od nespoľahlivých partnerov,“ uviedla Metsolová a zároveň vyzvala na rýchle kroky a spoluprácu v sektoroch plynu a elektriny. Na svojej webstránke to uvádza Európsky parlament.

Ako povedala prítomným politickým lídrom, sankcie na Rusko za jeho inváziu na Ukrajinu musia byť odvážne a blok by nemal váhať. "Existuje limit, do akej miery si môžeme dovoliť flexibilitu bez toho, aby sme stratili dôveryhodnosť voči našej populácii a vyzerali slabo tvárou v tvár Rusku, ktoré, ako vieme, neprejavuje žiadnu úctu k slabosti,“ vyjadrila sa politička. Tiež upozornila, že sankciám by mal čeliť aj spojenec Moskvy - Bielorusko.

Metsolová okrem iného povedala, že EÚ musí byť neochvejná a začať plánovať dlhodobú angažovanosť v regióne nad rámec okamžitej núdzovej pomoci Ukrajine. Európa podľa nej musí viesť a musí zostať na čele. Únia by tiež mala Ukrajine udeliť status kandidátskej krajiny, ktorý jej podľa Metsolovej dá nádej, otvorí jej dvere pre účasť na rôznych programoch a dá jej priestor a čas na uskutočnenie reforiem. Politička upozornila aj na to, že je naliehavo potrebné nájsť spôsob, ako dostať obilie z Ukrajiny, ktorého vývoz blokuje Rusko a je vo svete veľmi potrebné.

Členovia únie tiež podľa predsedníčky EP musia mať nástroje na svoju obranu, pričom by v tejto oblasti mali spolupracovať. Podľa nej bude nevyhnutné zvýšiť rozpočty na obranu a tiež zistiť, ako lepšie presmerovať spoločné finančné prostriedky na posilnenie obranných spôsobilostí.

Maďarsko má výhrady aj k novému návrhu embarga na ruskú ropu, povedal Orbán

Maďarsko má výhrady k najnovšiemu návrhu podoby embarga Európskej únie na ruskú ropu, nezohľadňuje vraj energetickú bezpečnosť krajiny. Pri príchode na rokovania únijných lídrov to v Bruseli novinárom povedal maďarský premiér Viktor Orbán. Budapešť podľa neho podporuje Európskou komisiou navrhnutú výnimku pre ropu prepravovanú ropovodmi, chce ale mať zaistený prístup k tejto surovine, aj v prípade ich poškodenia či výpadku.

Nemecký kancelár Olaf Scholz  povedal, že sa EÚ "skôr či neskôr" zhodne na podmienkach embarga

Apeloval na jednotu únijných krajín vo vzťahu k Rusku. Predsedníčka únijnej exekutívy Ursula von der Leyenová vyhlásila, že nečaká uzavretie konečnej dohody počas dvojdňového rokovania prezidentov a premiérov, ale až v nasledujúcich dňoch.

Česko a Slovensko, ktoré sú tiež závislé od suroviny z ropovodu Družba, majú podľa diplomatov po zohľadnení niektorých svojich námietok k novému návrhu embarga ústretovejší prístup ako Budapešť. Obe krajiny chceli zaistiť výnimky z ustanovenia, podľa ktorého nebude možné upravené ropné produkty dovezené ropovody predávať do ďalších krajín, čo by najmä Česku znemožňovalo nákup z rafinérií v susedných štátoch.

Lídri ďalších krajín na čele s Poľskom a pobaltskými štátmi dávali pred summitom najavo, že sa chcú na embargu dohodnúť čo najrýchlejšie. Lotyšský premiér Krišjánis Kariňš dnes podotkol, že únia podľa neho príliš zabredla do detailov a zabudla, čo je hlavnou príčinou prijímania sankcií. "Teraz nerobíme normálnu politiku, keď každá krajina obhajuje svoje záujmy. Sme v situácii, keď je napadnutá európska krajina," odkázal kolegom, aby rokovania o embargu dotiahli urýchlene k záveru.

Český premiér Petr Fiala pred odletom do Bruselu príliš nevyjasnil, ako sa jeho vláda k posledným návrhom stavia, naznačil, že bude chcieť pre Česko odklad zákazu nákupu ropných produktov. Únijný činiteľ oboznámený s priebehom vyjednávania následne oznámil médiám, že takáto výnimka skutočne je na stole. "Všeobecne by som povedal, že časový odklad je to, čo by tú situáciu vyriešilo", povedal Fiala pri popoludňajšom brífingu. Koniec dovozu ruskej ropy je podľa neho "naozaj iba otázkou času, nie vôle a rozhodnutia". Pôvodne plánované vyjadrenie pri príchode na rokovanie Európskej rady nakoniec Fiala vynechal. Česko bude v druhej polovici tohto roku predsedníckou krajinou Európskej únie.

Okrem protiruských sankcií má mimoriadny summit EÚ na programe debaty o humanitárnej, vojenskej a finančnej pomoci Ukrajine a o podpore povojnovej obnovy krajiny. Dvadsaťsedmička od začiatku invázie v podobe makroekonomickej, krízovej či humanitárnej pomoci poskytla Kyjevu zhruba 4,1 miliardy eur, ďalšie dve miliardy vyčlenila na vojenskú pomoc.

Európska komisia teraz navrhuje ďalších deväť miliárd na okamžité potreby ukrajinského štátu, pričom nie je úplne jasné, či má ísť o pôžičku alebo dotáciu.

Lídri v Bruseli rokovali o možnostiach vývozu obilia z Ukrajiny

Premiér Eduard Heger (OĽaNO) o tom informoval počas krátkeho tlačového brífingu. "Ponúkajú sa viaceré riešenia. Na jednej strane pozemné trate cez Európu, ale tiež sa diskutuje o tom, ako uvoľniť prístav v Odese a ako nejakým tretím partnerom garantovať Ukrajine bezpečnosť,“ vyhlásil premiér.

Naďalej ostáva témou samitu šiesty sankčný balík. Podľa Hegera je dôležité, aby k zhode na záveroch k tomuto balíku sankcií voči Ruskej federácii došlo ešte počas nočného rokovania. O sankciách sa premiér pred začiatkom samitu rozprával aj s maďarským premiérom Viktorom Orbánom, s ktorým preberal aj tému odpojenia sa od ruských zdrojov energie. "Táto ropa a plyn sú zdrojové suroviny pre našu ekonomiku, ale platbou za tieto suroviny podporujeme ruskú agresiu na Ukrajine,“ povedal.