Zakladateľ WikiLeaks môže byť vydaný do USA. Inštitút ľudských práv rozhodnutie odsudzuje

BRATISLAVA / Zakladateľa WikiLeaks Juliana Assangea môžu vydať do USA. Assange má 14 dní na odvolanie sa proti rozhodnutiu. Vydanie Assangea schválila britská ministerka vnútra. Mimovládna organizácia Inštitút ľudských práv rozhodnutie odsúdilo. Považuje to za zásah do slobody prejavu a tlače.

Vydanie zakladateľa WikiLeaks Juliana Assangea do USA schválila britská ministerka vnútra Priti Patel. 

Assange v roku 2010 a 2011 zverejnil na svojom portáli tajné americké vojenské dokumenty, za čo mu v Spojených štátoch hrozí dlhoročné väzenie. V USA čelí obvineniam zo špionáže v 17 bodoch obžaloby a jednému obvineniu zo zneužitia počítača. Jeho právnici tvrdia, že by v prípade odsúdenia mohol čeliť až 175 rokom odňatia slobody, americké úrady tvrdia, že trest by bol pravdepodobne oveľa nižší.

Inštitút ľudských práv rozhodnutie odsudzuje 

Mimovládna organizácia Inštitút ľudských práv odsudzuje rozhodnutie britskej ministerky vnútra, rovnako ako ďalšie mimovládne a novinárske organizácie po celom svete. Považujú to za mimoriadne závažný zásah do slobody prejavu a tlače a nebezpečný precedens, že novinár môže byť vydaný na stíhanie do krajiny, o ktorej informuje. 

"Toto rozhodnutie je ďalším čriepkom v mozaike viac ako desaťročnej protiprávnej perzekúcie Juliana Assangea. Je zjavné, že súdny proces nebol spravodlivý a zákonný a Assange by mal byť prepustený. Iba minulý týždeň Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že Británia protiprávne odpočúvala Assangeovu advokátku Jen Robinson. Ak štát poruší dôvernosť rozhovorov medzi človekom stojacim pred súdom a jeho právnikmi, tak stráca nárok tvrdiť, že vie zabezpečiť spravodlivosť," uviedol riaditeľ Inštitútu ľudských práv Peter Weisenbacher.

Julian Assange je od roku 2019 v britskom väzení, nakoľko USA požiadalo o jeho vydanie. Dlhoročný vydavateľ WikiLeaks sa ako austrálsky občan voči vydaniu bráni právnou cestou. Patel o odmietnutie vydania v posledných týždňoch požiadala aj Rada Európy. Obávajú sa, že vydanie by mohlo viesť k ohrozeniu slobody slova a tlače. Zástupcovia Inštitútu ľudských práv odovzdali 17. mája 2022 na stretnutí s britským veľvyslancom na Slovensku list britskej vláde, ktorý podpísalo viac ako 10 000 občanov Slovenska žiadajúcich prepustenie Assangea. Za posledný mesiac pribudlo ďalších 5 000 podpisov.

"Julian Assange je vydavateľ a novinár. Veci, za ktoré ho USA, chcú stíhať, teda zverejnenie pravdivých informácii o vojnových zločinoch americkej armády, sú základom práce každého kvalitného novinára. Assange je trestaný za to, že poukázal na zločiny mocných, je to väzeň svedomia. Po kroku Veľkej Británie si žiadny novinár na svete nemôže byť istý, že nebude za svoju prácu perzekvovaný. Novinári a novinárky, ale aj demokratickí politici a političky by mali vyjadriť jasný verejný postoj, že to nie je prijateľné," informovala investigatívna novinárka a spolupracovníčka Inštitútu ľudských práv Lýdia Kokavcová.

Inštitút ľudských práv plánuje v najbližších dňoch zorganizovať demonštráciu pred budovou Veľvylanectva Veľkej Británie na Slovensku.

Od roku 2019 je v londýnskom väzení

Assange je od roku 2019 v londýnskom väzení Belmarsh, kde skončil preto, že sa nedostavil na súd v inom prípade. Predtým strávil sedem rokov na ekvádorskom veľvyslanectve v Londýne, kde žiadal o ochranu, aby ho nevydali do Švédska pre obvinenia zo znásilnenia a sexuálneho napadnutia. Švédsko v roku 2019 od vyšetrovania v danom prípade upustilo. 

VIDEO: V roku 2019 súhlasila vláda s vydaním Assangea 

Vláda súhlasila s vydaním Assangea do USA. Minister vnútra podpísal formálny súhlas. V prípade uznania viny v USA by mu hrozilo doživotie. Okresný súd v Londýne však nakoniec odmietol vydanie Assangea do USA na základe toho, že by vzhľadom na jeho zdravotný stav mohol v prísnych podmienkach amerického väzenia spáchať samovraždu. 

​