Začal sa Advent, pripomína čakanie ľudstva na príchod Ježiša Krista

Poukazujú na dôležitosť bdelého očakávania jeho druhého príchodu na konci sveta...

V gréckokatolíckej cirkvi sa liturgické obdobie prípravy na Vianoce, nazývané Filipovka, začalo už 15. novembra, deň po sviatku sv. apoštola Filipa.

Štyri adventné nedele pripomínajú čakanie ľudstva na prvý príchod Ježiša Krista, veriacim dávajú príležitosť pripraviť sa na slávnosť Narodenia Pána (25. 12.) a poukazujú na dôležitosť bdelého očakávania jeho druhého príchodu na konci sveta. Pri bohoslužbách sa často spomínajú okolnosti vtelenia Božieho Syna a kázanie Jána Krstiteľa zamerané na potrebu očisty duše od hriechov.

Slovo advent pochádza z latinského "adventus" a znamená príchod. Symbolom Adventu je veniec so štyrmi sviecami, ktoré sa postupne zapaľujú počas štyroch adventných nedieľ. Horiaca svieca symbolizuje Ježiša Krista, čím viac svetla, tým je jeho príchod bližšie. Požehnaný adventný veniec sa umiestňuje v kostoloch i v domoch veriacich. Najčastejšie sú sviečky tmavomodré alebo fialové, symbolizujúce liturgické farby adventných nedieľ.

Adventný veniec je od nepamäti symbolom víťazstva a kráľovskej dôstojnosti. Aj Biblia hovorí o venci ako o prejave úcty, radosti a víťazstva. Adventný veniec vzdáva hold tomu, ktorý je očakávaný a ktorý zároveň prichádza ako víťaz, ako kráľ a osloboditeľ. Rozlievajúce sa svetlo z horiacich sviec vyjadruje prichádzajúceho Krista, ktorý rozptyľuje temnotu a strach, pretože on je "svetlo sveta".

Tradícia adventného venca sa rozšírila v 19. storočí z Nemecka. Známy je príbeh o adventnom venci, ktorý vyrobil nemecký evanjelický pastor Johann Henrich Wichern. Narodil sa v roku 1808 v Hamburgu ako najstarší syn a mal sedem súrodencov. Vyštudoval teológiu, stal sa vychovávateľom a evanjelickým pastorom, neskôr pôsobil ako učiteľ v hamburskej nedeľnej škole. Keďže túžil starať sa o chudobných ľudí, rozhodol sa zriadiť útulok pre chudobné a opustené deti. Vďaka vynaloženému úsiliu a milodarom sa mu podarilo tento plán realizovať. V útulku, ktorý nazval Drsný dom, opustené deti nielen bývali, ale sa aj priúčali remeslu.

Na základe neustálych otázok týchto detí, koľko dní ešte zostáva do Vianoc, sa Johann H. Wichern rozhodol vyrobiť drevený veniec s 24 sviečkami - 19 tenšími, ktoré predstavovali všedné dni a štyrmi hrubšími sviecami symbolizujúcimi štyri adventné nedele.

Dnes sa s adventným vencom možno stretnúť aj v mimonáboženskej oblasti. Často aj sekulárnemu človeku pripomína, že je tu zvláštne obdobie, upozorňujúce na príchod Krista.

Adventná predvianočná príprava sa spomína v Ríme už za pápeža Leva I. Veľkého (440-461). Iný záznam o advente pochádza z Francúzska, kde koncil v meste Macon v r. 582 nariadil, aby sa príprava na slávenie vianočných sviatkov začala od prvej nedele po sviatku sv. Martina. Adventné obdobie v tejto forme zahrnovalo šesť nedieľ a malo pôstno – kajúcny charakter.

Pápež Gregor I. Veľký (590-604) skrátil adventné obdobie na štyri nedele (symbolizujúce 4000 rokov čakania na Mesiáša od vyhnania prvých rodičov z raja) a je pôvodcom adventných kázní v Bazilike Santa Maria Maggiore. Svoju definitívnu formu nadobudol advent v 8. – 9. storočí. V roku 1362 Urban V. (1362-1370), ktorý aj po svojom zvolení za pápeža žil ako benediktínsky mních, zaviedol pre advent pôstne pravidlá.