Improvizovaná svadba na Ukrajine: Mladomanželov nezastavila ani vojna

CECHANOVCE / Všetko, čo mali, nechali vo vojnou zdevastovanom Mariupole. Ostali tam aj mnohé ich plány a sny. Našťastie, niektoré sa im podarilo splniť po úteku na Zakarpatie. Dokonca aj svadbu s účasťou našich kolegov z televízie JOJ, ktorí na Ukrajinu priviezli humanitárnu pomoc.

"Áno máme svadbu a ja som veľmi veľmi šťastná," hrdo sa vyjadrila mama Jelena. Ukrajinci hovoria, že aj keď je vojna a občas veľmi smutno, žiť sa musí ďalej. Náš štáb tak pozvali na slávnostný obrad. Dozvedel sa to iba hodinku predtým než do Cechanoviec vyrazil. Podarilo sa mu ale pozháňať aspoň malý dar a neprísť s prázdnymi rukami. "Keď prišli a prosili o samostatnú izbu, tak som po váhaní súhlasil. No a dnes tu pripíjame na zdravie mladomanželom," zaspomínal vedúci Centra pomoci pre presídlencov Jaroslav Dmitrovič Aftanas.

Zablahoželať prišla aj rodina, s ktorou boli v centre pomoci susedmi, a ktorá sa už vrátila do Černihivu. Všetci ďakujú Jaroslavovi, zamilovanej dvojici - rovnako ako mnohým ďalším - pomohol, keď to najviac potrebovali. Kiril a Janka sú budúci lekári, ušli z Mariupoľu, kde nechali všetko. Mama tam bola náčelníčkou železničnej stanice. "Áno, predstavovali sme si svadbu inak. Ale čo? Dôležité je, že žijeme, na ničom inom nezáleží," skonštatovala.

Rodina chce ostať žiť na Zakarpatí a má jasné želanie. "Ja si prajem aby bol opäť mier v našej krajine, aby sme žili slobodne tak ako predtým," hovorí Janka, ktorú doplnil Kiril: "A nech si každý Ukrajinec nájde svoj domov a svoju cestu."