3°
Bratislava
196. deň na Ukrajine: Podľa šéfa ukrajinskej armády sa vojna v tomto roku neskončí, nevylúčil ani jadrové zbrane
196. deň na Ukrajine: Podľa šéfa ukrajinskej armády sa vojna v tomto roku neskončí, nevylúčil ani jadrové zbrane
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Ukrajinská armáda sa dnes oficiálne prihlásila k sérii úderov na Ruskom protiprávne anektovanom polostrove Krym, ku ktorým došlo minulý mesiac. Generálny štáb zatiaľ oficiálne nepotvrdil správy o protiofenzíve Ukrajincov v Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny. Zdroje na sociálnych sieťach ale informujú o rýchlom dobytí viacerých obcí, ležiacich severne od mesta Izjum. V takmer tridsaťtisícovom meste Balaklija ukrajinské jednotky údajne obkľúčili zvyšky ruských jednotiek. V susednej obci vraj zase zajali ruského podplukovníka. Ruská strana tieto tvrdenia odmieta a naopak hlási dobytie obce Kodema v Doneckej oblasti, južne od mesta Bachmut. Naďalej pokračuje aj ofenzíva Ukrajiny v Chersonskej oblasti na juhu krajiny.
Vojna na Ukrajine
Podľa šéfa ukrajinskej armády sa vojna v tomto roku neskončí
"Existuje veľa dôvodov na presvedčenie, že ruská vojna na Ukrajine sa neskončí v tomto roku," povedal to v stredu hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl, Valerij Zalužnyj. Podľa jeho slov sa nedá vylúčiť nový útok na ukrajinské hlavné mesto Kyjev alebo útok z bieloruského územia. Zalužnyj zároveň uviedol, že existuje riziko, že Moskva za "určitých okolností" použije taktické jadrové zbrane. Dodal, že nie je možné vylúčiť priame zapojenie hlavných mocností do "obmedzenej jadrovej vojny". Informuje o tom portál news.sky.com.
Európska komisia navrhla druhú tranžu pomoci pre Ukrajinu v sume 5 miliárd eur
Európska komisia v stredu navrhla ďalšiu tranžu makrofinančnej pomoci pre Ukrajinu v objeme 5 miliárd eur. Je to druhá časť mimoriadneho balíka takejto pomoci do výšky 9 miliárd eur, ktorú EK oznámila v máji a Európska rada podporila v júni. Prvú miliardu z balíka uvoľnila začiatkom augusta a zostávajúce tri miliardy by mali nasledovať, čo najskôr bude možné. Komisia o tom informuje na svojej webstránke.
Spomenutý návrh je súčasťou mimoriadneho úsilia Európskej únie, spolu s medzinárodným spoločenstvom pomôcť Ukrajine riešiť jej prudko rastúce finančné potreby po nevyprovokovanej a neoprávnenej agresii Ruska. Zdroje majú podobu dlhodobých úverov za veľmi výhodných podmienok, ktoré budú uvoľnené v menšom počte splátok. Úrokové náklady a platby správnych poplatkov, spojených s pôžičkami, pokryje rozpočet EÚ. Rovnako ako v prípade všetkých predchádzajúcich pôžičiek makrofinančnej pomoci si Komisia požičia prostriedky na medzinárodných kapitálových trhoch a výnosy prevedie za rovnakých podmienok na Ukrajinu. Medzi rozpočtovými ustanoveniami EÚ a zárukami členských štátov budú pôžičky plne zabezpečené na 70 % ich hodnoty.
Ukrajina: Niektoré ruské jednotky utrpeli viac ako 40-percentné straty
Mnohé ruské jednotky operujúce na ukrajinskom území zaznamenali viac ako 40-percentné straty, čo sa týka zabitých a ťažko zranených. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl. "Súkromné vojenské skupiny operujúce na dočasne zajatých územiach, najmä v osade Oleksandrivka v Charkovskej oblasti, utrpeli značné straty. Niektoré jednotky majú viac ako 40 percent vážne zranených a zabitých. Telá mnohých mŕtvych neboli identifikované a považujú sa za nezvestných," uviedol generálny štáb.
Ruská vládna strana navrhuje referendum o anexii na Ukrajine 4. novembra
Ruská vládnuca strana Jednotné Rusko navrhuje uskutočniť referendum o anexii okupovaných častí Ukrajiny 4. novembra. TASR správu prevzala z agentúry AFP. "Bolo by to správne a symbolické, ak by sa hlasovanie konalo 4. novembra, na ruský Deň národnej jednoty," vyhlásil v stredu na webe prokremeľskej strany Jednotné Rusko, tajomník jej generálnej rady, Andrej Turčak. Ako ďalej uviedol, po hlasovaniach sa Doneck, Luhansk a mnohé ďalšie ruské mestá konečne navrátia do svojho domovského prístavu. "A ruský svet – teraz rozdelený formálnymi hranicami – bude znova jednotný," dodal.
Moskva už v roku 2014, niekoľko týždňov po tom, ako anektovala ukrajinský Krymský polostrov, uskutočnila referendum, ktoré údajne ukázalo, že tamojší obyvatelia chcú, aby sa Krym pričlenil k Ruskej federácii.
