Kubánska kríza začala pred 60 rokmi. Považuje sa za jeden z vrcholov studenej vojny

HAVANA / V nedeľu, 16. októbra, ubehne už 60 rokov od začatia kubánskej krízy, ktorá bola jeden z vrcholov studenej vojny. Konflikt medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom sa týkal rozmiestňovania sovietskych strategických zbraní na Kube a svet sa vtedy ocitol na prahu jadrovej vojny.

Udalosti vedúce k vypuknutiu karibskej krízy sa začali odvíjať na začiatku 50. rokov, keď sa v roku 1952 dostal na Kube k moci diktátor Fulgencio Batista podporovaný Američanmi. Takmer okamžite sa proti jeho vláde vytvorila opozícia, na čelo ktorej sa postavil mladý ľavicovo orientovaný právnik Fidel Castro. Revolucionári zvrhli režim diktátora Batistu v januári 1959 a na Kube nastolili komunistickú vládu.

Bývalý prezident Spojených štátov Dwight Eisenhower schválil na základe návrhu CIA nasadenie jednotiek kubánskych emigrantov proti Kube. "Kennedy vedel o tomto projekte, upozorňovali ho na jeho nereálnosť v navrhovanej podobe, no v apríli nepochopiteľne odsúhlasil celý plán, ktorého uskutočnenie sa 17. apríla 1961 skončilo v Zátoke svíň fiaskom," konštatuje historik Slavomír Michálek vo svojej knihe Rivali a partneri studenej éry.

Castrov režim a zvrhnúť nepodarilo, no naopak, svoju pozíciu si ale posilnil a Kennedy musel čeliť ostrej kritike. Najvyhrotenejšie dni studenej vojny sa začali odvíjať od 16. októbra 1962. Prezident Kennedy dostal na stôl fotografické zábery nasnímané americkým prieskumným lietadlom U-2, ktoré odhaľovali prítomnosť sovietskych raketových základní na Kube. Tento deň sa všeobecne považuje za začiatok karibskej krízy.

Vodca Sovietskeho zväzu Nikita Chruščov sa snažil využiť fiasko Američanov na pláži Girón v Zátoke svíň a rozhodol sa pre zahranično-politickú avantúru. Na Kube začal ZSSR tajne montovať odpaľovacie rampy pre rakety stredného doletu. Týmto krokom chcela Moskva ochrániť "ostrov slobody" pred možnou americkou inváziou a súčasne si posilniť postavenie vo svete.

Biely dom reagoval na zámery Kremľa 22. októbra, keď Kennedy vyhlásil v televíznom prejave námornú blokádu ostrova a vyzval Chruščova, aby odstránil rakety z Kuby a nariadil návrat sovietskych lodí s nákladom raketových zbraní späť do Sovietskeho zväzu. Sovietsky líder najskôr reagoval na výzvu Kennedyho veľmi ostro, no 27. októbra Chruščov pripustil, že sovietske rakety budú z Kuby odstránené, ak sa odstránia aj rakety z Turecka.

V ten istý deň došlo k zostreniu situácie, keď nad územím Kuby bolo zostrelené americké špionážne lietadlo U-2. Prezident Kennedy bol vystavený obrovskému tlaku, aby vojensky zaútočil a zničil základne s protilietadlovými raketami. K zmierneniu prišlo 28. októbra, keď Chruščov súhlasil so stiahnutím zbraňových systémov z Kuby pod podmienkou, že USA ukončia námornú blokádu ostrova a zároveň stiahnu z Turecka rakety stredného doletu Jupiter, čo sa aj stalo. Obe strany sa snažili o uzavretie mieru, napríklad zavedením tzv. horúcej linky medzi Bielym domom do Kremľu s cieľom riešiť krízové situácie. Zažehnanie karibskej krízy výrazne prispelo aj k začiatku rokovaní o obmedzení jadrových zbraní. Už 5. augusta 1963 podpísali v Moskve USA, Sovietsky zväz a Británia Zmluvu o zákaze skúšok jadrových zbraní vo vzduchu, pod vodou a v kozme.