252. deň na Ukrajine: Biely dom obvinil Severnú Kóreu z tajnej podpory ruskej invázie
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Zdroj: SITA
MOSKVA / Rusko očakáva od Iránu nové bojové drony, vrátane oveľa rýchlejších a s väčším dosahom, aké mali doteraz. Vracia sa aj k dohode o oblilí, od ktorej sa ale opätovne nebojí odstúpiť, ak im Ukrajina nevyhovie. Biely dom navyše obvinil Severnú Kóreu, že potajomky podporuje Rusko v invázii na Ukrajinu.
Vojna na Ukrajine
Vojna na Ukrajine
Irán plánuje poslať Rusku sofistikované útočné drony Araš-2
Ukrajinská vojenská tajná služba v utorok, 1. novembra informovala, že Irán plánuje poslať do Ruska vyše dvesto bojových dronov, vrátane typu Araš-2, ktorý podľa iránskej armády patrí k útočným dronom s najdlhším doletom na svete. Bezpilotné lietadlá budú doručené cez Kaspické more do prístavu Astrachán na juhu európskej časti Ruska. Drony budú v rozobratom stave a na ruskom území ich zmontujú, prefarbia a dajú na ne ruské označenia. Použitie dronov Araš-2 vo vojne Ruska na Ukrajine bude znamenať ďalšiu záťaž pre ukrajinskú protivzdušnú obranu. Ukrajinské ozbrojené sily od 13. septembra zostrelili vyše 300 útočných dronov, ale desiatky ďalších zasiahli ciele a zničili životne dôležitú energetickú infraštruktúru. Tento typ dokáže niesť päťkrát viac výbušnín než Šáhid. Araš-2 má prúdový pohon, preto je oveľa rýchlejší a je ťažšie ho zostreliť. Zároveň má aj väčší dosah.
KĽDR tajne posiela Rusku do bojov na Ukrajine delostrelecké granáty
Biely dom obvinil Severnú Kóreu, že potajomky posiela značné množstvo delostreleckých granátov Rusku a podporuje ho tak v invázii na Ukrajinu. Ako uviedol hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby, USA sa domnievajú, že KĽDR sa snaží, aby to vyzeralo tak, že delostreleckú muníciu posiela do krajín na Blízkom východe či v severnej Afrike. Presnejší odhad množstva munície takto zaslanej Rusku ale Kirby poskytnúť odmietol. "KĽDR tajne dodáva delostreleckú muníciu Rusku. Spojené štáty ale situáciu aktuálne ešte monitorujú, aby zistili, či tieto dodávky Moskva skutočne dostala," dodal. Zároveň trval na tom, že takéto zásielky zo strany KĽDR nezmenia priebeh vojny na Ukrajine, pričom sa odvolával na dodávky zbraní a vojenskej pomoci, ktorými Ukrajinu podporuje Západ. "Nedomnievame sa, že by boli v takom množstve, aby by to mohlo zmeniť smerovanie tejto vojny či hmatateľne zmeniť situáciu na východe či juhu Ukrajiny," uviedol Kirby, odkazujúc tak na časti Ukrajiny, v ktorých aktuálne prebiehajú najintenzívnejšie boje. Biely dom nespresnil spôsob, akým KĽDR údajne túto muníciu Rusku posiela a nepovedal ani to, či sa USA alebo iné krajiny pokúsia takéto zásielky zakázať.
Vplyv Vagnerovej skupiny je rovnako silný, ako majú ministri
"Vodcovia ruských žoldnierov známych ako Vagnerova skupina majú v Kremli taký politický vplyv ako minister zahraničných vecí Sergej Lavrov a minister obrany Sergej Šojgu," povedal bývalý ruský ropný magnát a politický väzeň Michail Chodorkovskij. Podnikateľ Jevgenij Prigožin mal podľa Chodorkovského rovnaký prístup k prezidentovi Putinovi ako formálni vládni predstavitelia. Prigožin v septembri 2022 potvrdil, že Vagnerovu skupinu založil a financuje ju. Takisto stál za nedávnym vymenovaním generála Sergeja Surovikina do čela vojenskej operácie na Ukrajine. "Popularita vagnerovcov v Rusku rastie, pretože dokážu fungovať ako alternatíva k širšej mobilizácii," uviedol Chodorkovskij. V súčasnosti majú približne 7-tisíc ozbrojencov a často verbujú ľudí z väzníc. Ak vojenské operácie na Ukrajine zlyhajú, nenesú za to priamu zodpovednosť. "Podieľajú sa na terorizme a zabíjaní," doplnil Chodorkovskij s tým, že Putinovi to umožnilo popierať zodpovednosť a robiť nezákonnú zahraničnú politiku.
Putin hrozí opätovným odstúpením od obilnej dohody, ak Kyjev poruší záruky
Vladimir Putin pohrozil opätovným odstúpením Ruska od dohody o vývoze obilia z ukrajinských čiernomorských prístavov v prípade, že Kyjev nedodrží bezpečnostné záruky, ktoré dal Moskve. "Ak by sa aj Rusko z dohody opäť stiahlo, nebránilo by zásielkam obilia smerujúcich z Ukrajiny do Turecka. A ak by znova odstúpilo od predmetnej dohody, bude naďalej bezplatne dodávať všetko obilie z Ukrajiny najchudobnejším krajinám sveta, ktorým dosiaľ tieto zásielky putovali," dodal. Rusko sa od stredy, 2. novembra vrátilo k uplatňovaniu dohody o vývoze obilia z Ukrajiny, ktorú v lete pomohlo vyjednať Turecko a Organizácia Spojených národov.
Moskva s návratom k plneniu svojich povinností vyplývajúcich z predmetnej dohody súhlasila po tom, ako dostala z Kyjeva písomné záruky, že Ukrajina nepoužije námorné koridory určené pre vývoz obilia na vojenské operácie proti Rusku. Svoju účasť na zmienenej dohode o vývoze obilia z Ukrajiny pozastavilo Rusko uplynulú sobotu, 29. októbra, pričom ako dôvod uviedlo dronový útok na ruské plavidlá na Kryme, z ktorého obvinilo Ukrajinu. Moskva po útoku tvrdila, že nevie zaistiť bezpečnosť lodí plaviacich sa v súlade s dohodou. Kyjev obvinenia z útoku poprel a vyhlásil, že Moskva útok využila len ako falošnú zámienku na pozastavenie plnenia dohody, s ktorou opakovane vyjadrovala nespokojnosť.
Zabránenie stretu jadrových mocností je najvyššou prioritou
Ruské ministerstvo zahraničných vecí v stredu, 2. novembra zopakovalo svoj záväzok voči zabráneniu atómovej vojny a zdôraznilo, že Moskva považuje zamedzenie vzniku konfliktu s použitím jadrových zbraní za najvyššiu prioritu. "Sme presvedčení, že v súčasnej ťažkej a turbulentnej situácii, ktorá je dôsledkom nezodpovedných a nehanebných krokov smerujúcich k podkopávaniu našej štátnej bezpečnosti, je hlavnou prioritou zabrániť akejkoľvek zrážke jadrových mocností," uviedol ruský rezort diplomacie. Moskva vyzvala ostatné jadrové mocnosti, aby upustili od nebezpečných pokusov ohrozenia záujmov iných krajín. Noviny The New York Times v stredu, 2. novembra citovali nemenovaných amerických predstaviteľov, podľa ktorých vysokopostavení ruskí vojenskí lídri nedávno diskutovali o tom, kedy a ako by Moskva mohla použiť taktickú jadrovú zbraň na Ukrajine. Šéf Kremľa Vladimir Putin sa na týchto diskusiách nezúčastnil a nič nenasvedčuje tomu, že by sa ruská armáda rozhodla nasadiť jadrové zbrane.