264. deň na Ukrajine: Zelenskyj navštívil oslobodený Cherson. Predstavitelia Ruska a Ameriky neohlásene rokujú

BRATISLAVA / Prebieha 264. deň ruskej invázie na Ukrajinu. Ruskí a americkí predstavitelia rokujú v tureckej metropole Ankara. Stretnutie nebolo vopred verejne ohlásené. Riaditeľ americkej spravodajskej služby CIA má s Naryškinom diskutovať o následkoch prípadného použitia jadrových zbraní vo vojne na Ukrajine. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok navštívil mesto Cherson na juhu Ukrajiny, ktoré opätovne ovládla ukrajinská armáda. Do Chersonu dnes pustili aj novinárov. Medzi nimi bol aj redaktor TV JOJ Rasťo Striško, ktorý sa rozprával s miestnymi obyvateľmi. ​

Ruskí a americkí predstavitelia neohlásene rokujú v Turecku

Ruskí a americkí predstavitelia rokujú v tureckej metropole Ankara, uvádza ruský denník Kommersant s odvolaním sa na nemenovaný zdroj. Kremeľ tieto správy v pondelok nevyvrátil. Správu neskôr potvrdil aj nemenovaný predstaviteľ Bieleho domu pre národnú bezpečnosť. Stretnutie podľa Kommersantu nebolo vopred verejne ohlásené. Súčasťou ruskej delegácie je údajne aj šéf ruskej zahraničnej tajnej služby Sergej Naryškin. Bližšie informácie o účele rokovaní však denník neuvádza. 

Predstaviteľ Bieleho domu, ktorý si pre citlivosť danej témy želal ostať v anonymite, pre agentúru AP však spresnil, že do Turecka odcestoval riaditeľ americkej spravodajskej služby CIA William Burns. Ten má s Naryškinom diskutovať o následkoch prípadného použitia jadrových zbraní vo vojne na Ukrajine. Rozhovory sa majú týkať aj dvoch amerických občanov väznených v Rusku – americkej basketbalistky Brittney Grinerovej a bývalého príslušníka amerických námorných síl Paula Whelana. Predstaviteľ Bieleho domu dodal, že Kyjev bol o Burnsovej ceste do Turecka vopred informovaný.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov pritom v pondelok médiám povedal, že dané správy nemôže vyvrátiť ani ich potvrdiť. K veci sa pre agentúru Reuters odmietol vyjadriť aj nemenovaný turecký predstaviteľ.

Prezident Zelenskyj navštívil znovuzískaný Cherson

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok navštívil mesto Cherson na juhu Ukrajiny, ktoré opätovne ovládla ukrajinská armáda. V piatok sa z Chersonu na rozkaz ruského ministerstva obrany stiahli okupačné vojská. Cherson je hlavným mestom jedného zo štyroch ukrajinských administratívnych území, ktoré pred mesiacom Rusko nelegálne anektovalo. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v pondelok na otázku o návšteve ukrajinského prezidenta v Chersone zareagoval slovami, že "toto územie je stále súčasťou Ruskej federácie". 

Zelenskyj v nedeľu v pravidelnom večernom príhovore uviedol, že ukrajinská armáda našla v Chersone dôkazy o ďalších vojnových zločinoch ruských okupantov.

Do Chersonu dnes pustili aj novinárov. Medzi nimi bol aj redaktor TV JOJ Rasťo Striško, ktorý sa rozprával s miestnymi obyvateľmi.

Prečítajte si tiež

Reportér TV JOJ Striško v oslobodenom Chersone: Obyvatelia oslavovali, svoju armádu vítali kvetmi a vlajkami

​

+269 fotiek

Vojna na Ukrajine

​Gutteres vyzval na predĺženie dohody o vývoze obilnín z Ukrajiny

Predĺženie dohody o vývoze obilnín z ukrajinských čiernomorských prístavov je kľúčové pre svetovú potravinovú bezpečnosť. V pondelok to uviedol generálny tajomník Organizácie Spojených národov António Guterres niekoľko dní pred vypršaním platnosti predmetnej dohody.  "Potrebujeme naliehavé opatrenia, aby sme zabránili hladomoru a hladu v rastúcom počet miest po celom svete. Čiernomorská obilná iniciatíva a úsilie zabezpečiť, aby ruské potraviny a hnojivá mohli prúdiť na svetové trhy, sú nevyhnutné pre svetovú potravinovú bezpečnosť," povedal Guterres na tlačovej konferencii v predvečer summitu skupiny G20 na indonézskom ostrove Bali.

Pod záštitou OSN boli 22. júla podpísané dve dohody. Jedna s platnosťou 120 dní umožňuje vývoz obilnín, ktoré v ukrajinských čiernomorských prístavoch zablokovala vojna na Ukrajine. Druhá mala uľahčiť vývoz ruských obilnín a hnojív v čase platnosti sankcií na Moskvu za vojnu na Ukrajine. Platnosť dohody o vývoze obilnín z Ukrajiny vyprší v sobotu 19. novembra. O jej predĺžení diskutovali minulý týždeň v Ženeve predstavitelia OSN a Ruska.

Ministri zahraničných vecí EÚ diskutovali o vzťahoch s Ruskom a pomoci Ukrajine

Ministri zahraničných vecí EÚ v Bruseli diskutovali o dlhodobých vzťahoch s Moskvou a o ďalšej pomoci Ukrajine v súvislosti s ruskou agresiou. Na programe pondelkového zasadnutia ministrov je aj západný Balkán a možné nové sankcie voči Iránu.

Týždenník Politico upozornil, že ak sa EÚ riadi piatimi "hlavnými zásadami" vo vzťahu k Rusku, ktoré stanovila predošlá šéfka diplomacie EÚ Federica Mogheriniová, zasadnutie Rady EÚ pre zahraničné veci má oficiálne otvoriť diskusie o tom, ako tieto zásady prekonať. Ministri zahraničných vecí EÚ hovorili aj o výcviku ukrajinských vojakov. Asistenčná misia EÚ Ukrajina (EUMAM) by mala zabezpečovať výcvik až do veľkosti brigády, no počíta sa aj s výcvikom špeciálnych jednotiek.

Pred začatím oficiálnych rokovaní sa diplomati EÚ stretli s bieloruskou opozičnou líderkou Sviatlanou Cichanovskou. Tá už dlhšie žiada EÚ, aby prijala "dvojitú stratégiu", ktorá podporí Bielorusov v boji za demokraciu a na strane druhej bude kritická voči režimu Alexandra Lukašenka.

Poľsko a Nemecko zoštátnia domáce aktíva ruskej plynárenskej spoločnosti Gazprom

Poľská vláda prevezme poľské aktíva ruskej plynárenskej spoločnosti Gazprom. Ide o podiel v spoločnosti EuRoPol Gaz, ktorý je vlastníkom poľskej časti plynovodu Jamal-Európa, významnej časti prepravnej sústavy zemného plynu v Poľsku.

Nemecká vláda oznámila, že zoštátni bývalú dcérsku spoločnosť Gazpromu. Nemecké ministerstvo hospodárstva svoj krok zdôvodnilo rizikom insolvencie spoločnosti Securing Energy for Europe (Sefe), čo by potom mohlo ohroziť bezpečnosť dodávok energií v Nemecku.

Poľsko v septembri uvalilo na Gazprom sankcie a oznámilo, že aktíva podniku budú zmrazené. V apríli Varšava uvalila sankcie na 50 ruských oligarchov a spoločností, vrátane Gazpromu, v snahe zvýšiť tlak na Moskvu za jej inváziu na Ukrajinu. Súčasne Rusko zastavilo vývoz plynu do Poľska, pretože Varšava odmietla platiť v rubľoch.