269. deň na Ukrajine: Do nedávno oslobodeného mesta Cherson dorazil z Kyjeva prvý vlak s dvesto cestujúcimi

CHERSON / Do nedávno oslobodeného mesta Cherson na juhu Ukrajiny sa pomaly vracia život. V sobotu, 19. novembra, tam dorazil z Kyjeva prvý vlak s dvesto cestujúcimi. Na jeho príchod čakali na chersonskej železničnej stanici stovky ľudí aj s ukrajinskými vlajkami. Viacerí z nich sa mohli po prvýkrát od vypuknutia vojny osobne zvítať so svojimi príbuznými, ktorí vlakom dorazili za nimi. Poradca ukrajinského prezidenta Michajlo Podoljak odmietol špekulácie o možnej kapitulácii Ukrajiny a označil ich za konšpirácie. Zdôraznil, že Ukrajinci by nikdy nesúhlasili s tým, aby ich krajina pokľakla pred Ruskom.

Neďaleko Petrohradu explodoval plynovod

Explózia plynovodu neďaleko ruského mesta Petrohrad v sobotu, 19. novembra, spôsobila veľký požiar, ktorý bol viditeľný do vzdialenosti niekoľkých kilometrov. Podľa ruského ministerstva pre mimoriadne situácie príčinou výbuchu bola porucha na plynovode a nikto nebol zranený. Tlak v plynovode znížili a neďaleká tepelná elektráreň začala ako palivo používať vykurovaciu naftu, napísal na komunikačnej platforme Telegram gubernátor Petrohradskej oblasti Alexander Drozdenko. 

Vyše 430 detí zahynulo od začiatku invázie, uvádza ukrajinská prokuratúra

Vyše 837 detí tiež utrpelo v dôsledku vpádu ruských vojsk zranenia. Prokuratúra pritom uviedla, že spomínané počty ešte nie sú konečné, pretože stále overuje informácie zo zón, kde prebiehajú aktívne boje, z oslobodených oblastí a z územia stále okupovaného ruskou armádou. Najviac detí, a to 423, pritom zahynulo alebo utrpelo zranenia v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Podľa Organizácie Spojených národov zahynulo od začiatku invázie z 24. februára na Ukrajine už najmenej 16 295 civilistov. Moskva pritom popiera, že jej vojská útočia na civilné ciele. Kyjev a západné krajiny však považujú inváziu za nevyprovokovanú agresiu.

Rusko kritizuje rozhodnutie Poľska neumožniť účasť Lavrova na stretnutí OBSE

Rusko kritizovalo v sobotu rozhodnutie Poľska, ktoré neumožní ruskému ministrovi zahraničných vecí Sergejovi Lavrovovi zúčastniť sa na decembrovej schôdzke Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe v poľskom meste Lodž. "Rozhodnutie Poľska, ktoré v súčasnosti predsedá OBSE, neumožniť ministrovi zahraničných vecí Sergejovi Lavrovovi zúčastniť sa na Ministerskej rade OBSE v Lodži 1. a 2. decembra je bezprecedentné a provokatívne," uviedol ruský rezort diplomacie vo vyhlásení. "Varšava diskreditovala nielen samú seba ale nenapraviteľným spôsobom tiež poškodila dôveryhodnosť organizácie ako celku," uvádza ruský rezort. Poľsko ako predsedajúca krajina OBSE v piatok oznámilo, že nedovolí Lavrovi zúčastniť sa na základe sankcií Európskej únie na stretnutí tejto 57-člennej organizácie. "Delegácie by sa mali prispôsobiť súčasným obmedzeniam EÚ a nezahŕňať osoby, ktoré sú sankciované Európskou úniou," uviedlo poľské predsedníctvo OBSE vo vyhlásení. "Takýmto zničujúcim rozhodnutím Poliaci... tlačia OBSE do priepasti," reagovalo ruské ministerstvo zahraničných vecí. Toto rozhodnutie podľa neho "zbaví OBSE poslednej šance na preukázanie svojej dôležitosti pri posilňovaní bezpečnosti a budovaní spolupráce", teda pri plnení úloh, na ktoré je určená. Ruský rezort diplomacie okrem toho obvinil OBSE, že sa stáva "platformou pre politické predstavenie a protiruské cvičenia". "Sme presvedčení, že všetci rozumní politici zdieľajú postoj Ruskej federácie súvisiaci s neprípustnosťou takéhoto konania," dodáva ruské ministerstvo. Rezort zároveň oznámil, že ruskú delegáciu bude na zasadnutí Ministerskej rady OBSE v Poľsku viesť namiesto Lavrova stály predstaviteľ Ruska pri OBSE Alexandr Lukaševič.

Britský premiér pricestoval do Kyjeva

Prečítajte si tiež

Neohlásená návšteva v Kyjeve: Sunak so Zelenským rokovali aj o vzájomných vzťahoch

​Jermak: Ukrajina nedostala žiadnu oficiálnu mierovú ponuku z Ruska

Moskva oficiálne nekontaktovala Kyjev ohľadom mierových rokovaní, ale aby sa rozhovory mohli uskutočniť, Rusko by muselo úplne stiahnuť svoje sily. V sobotu to počas videokonferencie na Medzinárodnom bezpečnostnom fóre v kanadskom Halifaxe povedal Andrij Jermak, šéf prezidentskej kancelárie Volodymyra Zelenského. "Nemáme žiadnu oficiálnu žiadosť z ruskej strany o... rokovaniach," povedal Jermak. Akékoľvek rozhovory, ktoré nie sú založené na ukrajinskej suverenite a územnej celistvosti v rámci medzinárodne uznaných hraníc, označil za "neprijateľné". "Prvé kroky, ktoré je potrebné urobiť z ruskej strany, je stiahnuť všetky ruské jednotky z ukrajinského územia," dodal Jermak. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj deň predtým odmietol myšlienku "krátkeho prímeria" s Ruskom a povedal, že by to veci len zhoršilo. "Naozaj skutočný, dlhotrvajúci a čestný mier môže byť len výsledkom úplného zničenia ruskej agresie,“ povedal prezident. Biely dom v piatok uviedol, že len Zelenskyj môže rozhodnúť o tom, kedy začať mierové rozhovory s Ruskom. Odmietol tiež, že tlačí na Kyjev, aby vyjednal ukončenie vojny. Šéf Zboru náčelníkov štábov ozbrojených síl USA Mark Milley predtým naznačil, že Kyjev by mohol ťažiť z bojových víťazstiev a začať rokovania, ktoré by viedli k ukončeniu vojny. Moskva stále kontroluje približne 20 percent ukrajinského územia. Podľa Milleyho je nepravdepodobné, že Kyjev bude čoskoro schopný oslobodiť celé okupované územie, najmä Krym, ktorý Moskva obsadila ešte v roku 2014.