283. deň na Ukrajine: Rusi bez prestania ostreľujú mesto Cherson
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
KYJEV / Ruská armáda podľa britského ministerstva obrany naďalej sústreďuje podstatnú časť svojich útočných síl do snáh na ovládnutie mesta Bachmut v Doneckej oblasti. A to napriek tomu, že jeho dobytie nemá vzhľadom na obrovskú výšku strát, ktoré Rusi v oblasti od augusta utrpeli, dostatočný význam. Rusi bez prestania ostreľujú aj mesto Cherson na juhu Ukrajiny, a to prakticky od chvíle, keď sa z neho museli po tlaku ukrajinskej armády stiahnuť.
Z ruského zajatia sa dosiaľ vrátilo 1331 Ukrajincov
Z ruského zajatia bolo počas vojny na Ukrajine doposiaľ oslobodených viac ako 1 000 jej občanov, uviedol v piatok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Ukrajinský líder vo večernom vyjadrení zverejnenom na sociálnej sieti súčasne zdôraznil, že jeho krajina musí zabezpečiť návrat všetkých svojich občanov, ktorí sa dostali do zajatia ruských síl. Rusko a Ukrajina sa počas vojny, ktorú Moskva rozpútala napadnutím susednej krajiny vo februári tohto roka, opakovane dohodli na výmenách zajatcov. Najnovšiu výmenu zorganizovali tento piatok a obe krajiny pri nej prepustili po 50 príslušníkov ozbrojených síl.
Z okolia Chersonu odstránili vyše 7 000 náloží
V Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny našli a zneškodnili celkovo 7 042 výbušných zariadení, odkedy sa z jej časti stiahli ruskí vojaci. Vyplýva to z údajov ukrajinskej Štátnej pohotovostnej služby. Práce na vyhľadaní a odstránení mín a ďalších nastražených náloží v oblasti prebiehajú od októbrového odchodu ruských jednotiek z mesta Cherson a jeho okolia. Ukrajinskí pracovníci podľa pohotovostnej služby dosiaľ preskúmali takmer 700 hektárov otvoreného územia, 60 kilometrov železničných tratí a 326 domácností. Úrady vyzývajú všetkých obyvateľov, ktorí sa vrátia do Chersonu alebo okolitej oblasti, na mimoriadnu ostražitosť. Podľa nedávnej správy The Guardian by zbavenie Chersonu mín mohlo trvať celé roky.
V Chersonskej oblasti vyhlásili trojdňovú evakuáciu z ľavého brehu
V Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny vyhlásili trojdňovú evakuáciu obyvateľov z ľavého, Rusmi okupovaného brehu rieky Dneper na breh pravý, ktorý majú pod kontrolou Ukrajinci. Podľa šéfa oblastnej správy Jaroslava Januševyča je evakuácia potrebná vzhľadom na očakávané zintenzívnenie bojov. Ukrajinci, ktorí zostávajú v Ruskom okupovanej časti Chersonskej oblasti na ľavom brehu Dnepra, budú môcť rieku prekročiť až do pondelka. "Evakuácia je potrebná vzhľadom na možné zintenzívnenie nepriateľských akcií v tejto oblasti," uviedol Januševyč na telegrame. Úrady preto podľa neho dočasne pozastavili platnosť zákazu prekračovať rieku. Počas troch dní bude možné sa do pravobrežnej časti Chersonskej oblasti dostať na jednom určenom mieste. Ruská okupačná správa, ktorá má pod kontrolou južnú časť Chersonskej oblasti, v piatok, 2. decembra, podľa agentúry TASS uviedla, že v sobotu pristúpi k prevozu obyvateľov s obmedzenou mobilitou z Kachovky, ktorá leží v nimi kontrolovanej časti Chersonskej oblasti. Spresnila, že má na mysli ľudí, ktorí sú upútaní na lôžko, ale aj ďalších. Presunúť sa ich chystá do penziónu v Heničesku, ktorý leží asi 150 kilometrov od Kachovky a bližšie k polostrovu Krym, ktorý Rusko v rozpore s medzinárodným právom anektovalo už v roku 2014.
Krok vysvetlila okupačná správa tým, že Kachovka rovnako ako ďalšie mestá pozdĺž ľavého brehu Dnepra sú terčom ukrajinského ostreľovania a nie je tam pre civilistov bezpečné. Mesto Cherson a severnú časť po ňom pomenované oblasti oslobodili Ukrajinci pri protiofenzíve na začiatku novembra. Oblastná metropola mala pred vojnou takmer 300 000 obyvateľov, teraz ich v nej zostáva asi 80 000. Ukrajinské úrady im niekoľko týždňov ponúkajú pomoc s evakuáciou, pretože podľa nich ďalej hrozí ruské ostreľovanie z ľavého brehu Dnepra. Viacerí ale evakuáciu odmietajú a hovoria, že nemajú kam ísť.
Kremeľ uviedol, že neprijme cenový strop na ruskú ropu a pripravuje reakciu
Kremeľ v sobotu oznámil, že neprijme cenový strop na ruskú ropu, na ktorom sa dohodla skupina G7 spoločne s Austráliou a EÚ, a pripravuje reakciu. "Tento cenový strop neprijímame," povedal pre médiá hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Moskva podľa jeho slov dohodu o cenovom strope analyzuje a pripravuje odpoveď. Cenový strop, na ktorom sa dohodli západné mocnosti, stanovil cenu ruskej ropy prepravovanej po mori na 60 amerických dolárov (56,94 eura) za barel (159 litrov). Cieľom je obmedziť kľúčový zdroj finančných prostriedkov pre ruskú vojnu na Ukrajine. Vyslanec Ruska pri medzinárodných organizáciách vo Viedni Michail Ulianov v sobotu na sociálnej sieti uviedol, že Moskva nebude dodávať ropu do krajín, ktoré podporia cenový strop. "Počnúc týmto rokom bude Európa žiť bez ruskej ropy," napísal. Cenový strop zavedený skupinou G7 krajinám mimo EÚ umožní aj naďalej dovážať po mori ruskú ropu, znemožní však prepravným a poisťovacím spoločnostiam manipulovať s touto ropou vo svete za ceny nad úrovňou 60 amerických dolárov za barel. To skomplikuje jej vývoz za cenu nad úrovňou cenového stropu aj do krajín, ktoré nie sú účastníkmi dohody.
Satelitné snímky ukazujú novú ruskú základňu v Mariupoli
Rusko upevňuje svoju vojenskú prítomnosť v obsadenom meste Mariupoľ na juhovýchode Ukrajiny. Satelitné zábery zverejnené spoločnosťou Maxar ukazujú, že tam má ruská armáda zjavne novú veľkú vojenskú základňu. Budova v tvare U je blízko centra mesta a na streche je červeno-bielo-modrá hviezda ruskej armády a nápis pre ľudí Mariupoľa. Ruské obliehanie mesta trvalo takmer tri mesiace a neprestajná delostrelecká paľba zanechala väčšinu mesta v troskách. Ukrajinské úrady odhadujú, že pri útokoch zomrelo zhruba 25-tisíc civilistov. Organizácia Spojených národov potvrdila úmrtie 1 348 civilistov, ale konštatuje, že skutočný počet mŕtvych je pravdepodobne o tisícky vyšší. Zábery Maxaru ukazujú aj rozšírený cintorín. Na snímkach Mariupoľa tiež možno vidieť, že okolo miestneho zbombardovaného divadla stojí ochranná clona či obrovské množstvo stavebných potrieb v mestskom nákupnom centre. Zábery naznačujú, že Rusi začali demolovať mnohé zničené obytné budovy. Podľa ukrajinských úradov po ruských útokoch zostalo v troskách do 90 percent infraštruktúry mesta. Maxar zverejnil zábery v čase, keď kolujú správy, že Rusko pomaly buduje v Mariupoli svoje obranné pozície, keďže ukrajinská protiofenzíva na juhu a východe mesto čoraz viac ohrozuje. Mariupoľ je pre Rusko strategicky dôležitý, keďže tvorí súčasť jeho pozemného mosta, ktorý spája Rusko s anektovaným polostrovom Krym.