304. deň na Ukrajine: Ruský útok na Cherson si vyžiadal mŕtvych aj zranených
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Rusi ostreľovali centrum mesta Cherson. Najmenej 7 ľudí zahynulo, desiatky osôb sa zranili a viacerí z nich sú vo vážnom stave. Informáciu zverejnil Kyrylo Tymošenko z prezidentskej kancelárie. Útok zničil niekoľko budov a áut. Rusko ostreľovalo Cherson aj v piatok, 23. decembra, dvaja ľudia pritom prišli o život. Ukrajinská armáda oslobodila toto mesto v novembri a odvtedy je takmer stále pod paľbou. Prezident Volodymyr Zelenskyj odsúdil ostreľovanie civilných cieľov. Tento prístup podľa neho nie je definíciou vojny, ale je to teror za účelom zastrašovania.
Vojna na Ukrajine
Podoľak vyzval na zničenie tovární na výrobu iránskych dronov
Poradca ukrajinského prezidenta, Mychajlo Podoľak, vyzval na "likvidáciu" iránskych tovární vyrábajúcich drony a rakety, ako aj na zatknutie ich dodávateľov. Na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter napísal, že Irán "nehanebne ponižuje inštitúciu medzinárodných sankcií" a je treba prejsť k deštruktívnejším nástrojom. Ako informuje spravodajský portál Sky News, Kyjev obviňuje Teherán z toho, že dodal Moskve 1 700 dronov Šáhid-136, ktoré od septembra používa na útoky na Ukrajine. Zároveň viní Irán z toho, že plánuje Rusku dodať viac zbraní. Irán obvinenia popiera.
Zelenskyj varoval Ukrajincov, aby aj počas sviatkov boli ostražití
Ukrajinský prezident vyzval Ukrajincov, aby boli aj počas sviatkov ostražití. "Prosím, pamätajte, kto proti nám bojuje. V nadchádzajúcej sviatočnej sezóne môžu byť ruskí teroristi znova aktívnejší. Pohŕdajú kresťanskými hodnotami a akýmikoľvek hodnotami vôbec," povedal Volodymyr Zelenskyj vo svojom večernom piatkovom prejave.
Zároveň požiadal Ukrajincov, aby si navzájom pomáhali a postarali sa o seba. Svoj prejav Zelenskyj ukončil v ruštine a povedal: "Ešte jedna vec: ruskí občania musia jasne pochopiť, že teror nikdy nezostane bez odpovede." Informuje o tom spravodajský portál CNN.
Rusko sa možno snaží zaútočiť na severnú Ukrajinu z Bieloruska, tvrdí ISW
"Rusko vykazuje potenciálne náznaky, že má zámer zaútočiť na severnú Ukrajinu z Bieloruska," tvrdí americká nezisková organizácia - Inštitút pre štúdium vojny (ISW) so sídlom vo Washingtone. V sobotu aj ukrajinská armáda zhodne upozornila, že Rusko presunulo na uvedené územie niekoľko práporov svojich ozbrojených síl, píše agentúra DPA. Odborníci z ISW vo svojej správe vydanej v piatok, 23. decembra večer, síce upozorňujú, že takýto útok je zatiaľ ešte stále nepravdepodobný, ale možné nebezpečenstvo treba podľa nich v tomto prípade brať vážne.
Náznaky, že Rusko by mohlo zaútočiť z Bieloruska, vychádzajú podľa ISW zo zriadenia poľnej nemocnice na bieloruskom území. "Poľné nemocnice nie sú nutné pre vojenské cvičenia a môžu naznačovať prípravu na bojovú operácu," domnieva sa ISW. "Aj objavenie poľných nemocníc v Bielorusku začiatkom roka 2022 bolo jedným z posledných indikátorov spozorovaných predtým, než Rusko začalo v plnom rozsahu inváziu," píše ISW.
Bieloruský vládca Alexandr Lukašenko, ktorý je politicky i finančne závislý od Moskvy, už umožnil, aby základne armády jeho krajiny mohli slúžiť na útoky proti Ukrajine a Kyjev považuje Bielorusko za stranu napomáhajúcu ukrajinskej vojne.
Ukrajina odhaduje, že úroda obilia klesla pre ruskú inváziu o 40 percent
Ukrajina odhaduje, že v dôsledku ruskej invázie poklesla jej úroda obilia oproti vlaňajšku o približne 40 percent. Pre agentúru AFP to v piatok, 23. decembra, uviedol šéf zväzu ukrajinských pestovateľov obilia, Serhij Ivaščenko. Do konca roka Ukrajina očakáva úrodu obilia 65-66 miliónov ton. Vlani to bolo rekordných 106 miliónov ton, priblížil Ivaščenko. "Hlavným dôvodom poklesu je vojna," zdôraznil s tým, že invázia viedla okamžite k nedostatku palív a znemožnila siatie. Ako dodal, na produkciu mali negatívny dosah aj ruská okupácia viacerých ukrajinských regiónov, boje a ničenie infraštruktúry.
Niekoľko mesiacov trvajúca ruská blokáda prístavov, kde sa nachádzalo ukrajinské obilie, podľa slov Ivaščenka "prerušila cyklus". Poľnohospodári nemali dlho nijaký príjem, čo potom spôsobilo, že nemali ani dostatok peňazí na nákup hnojív. Množstvo úrody sa preto znížilo dokonca aj tam, kde bolo možné pôdu napriek vojne naďalej obrábať. "Zvyčajne zasejeme obilie na zhruba viac než 25 miliónov hektároch. Tento rok sme zožali len nad 18-19 miliónov hektárov," poznamenal Ivaščenko.
Ukrajina patrí k najväčším vývozcom obilia na svete. Po vypuknutí vojny ale Moskva mesiace blokovala export 20 miliónov ton obilnín. V júli bola dosiahnutá prelomová dohoda za pomoci Turecka a OSN, vďaka ktorej vznikol bezpečný koridor a vývoz obilnín z čiernomorských prístavov bol obnovený.