Zomrel bývalý český minister zahraničia a veľvyslanec Jaroslav Šedivý

PRAHA / Vo veku 93 rokov zomrel v sobotu niekdajší český minister zahraničia, diplomat, spisovateľ a historik, signatár Charty 77 Jaroslav Šedivý. Celý život sa venoval zahraničnej politike, po revolúcii vstúpil do služieb diplomacie, zaslúžil sa o odchod sovietskych vojsk z Československa či vstup Českej republiky do NATO. Bol držiteľom vysokých českých i francúzskych vyznamenaní. O jeho úmrtí dnes ČTK informoval jeho syn Jiří Šedivý.

Jaroslav Šedivý sa narodil 12. novembra 1929 v Prahe. Vyštudoval históriu a slavistiku na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity. V roku 1954 nastúpil do Slovanského ústavu Akadémie vied, od roku 1957 pôsobil v Ústave pre medzinárodnú politiku a ekonómiu v Prahe. Založil odborný časopis Medzinárodné vzťahy a tri roky bol jeho šéfredaktorom.

Po invázii vojsk Varšavskej zmluvy do Československa bol vylúčený z komunistickej strany, do ktorej vstúpil v januári 1948. Musel nedobrovoľne odísť z Ústavu pre medzinárodnú politiku a ekonómiu. Kvôli svojim postojom strávil šesť mesiacov vo väzbe a potom bol podmienečne odsúdený za podvracanie republiky. Počas normalizácie pracoval ako drevorubač, vodič kamióna a až do roku 1988 čistič okien. Podpísal Chartu 77 a publikoval množstvo samizdatových štúdií. V tomto období tiež napísal dve historické knihy pod menami dvoch svojich priateľov.

Krátko pred novembrom 1989 začal pracovať v Prognostickom ústave Akadémie vied, kde sa vtedy pripravovala prognóza ekonomického vývoja v Československu. V decembri toho istého roku prešiel na ministerstvo zahraničných vecí ako poradca ministra Jiřího Dienstbiera. Vo svojej knihe Černínsky palác v roku nula z roku 1997 Šedivý spomínal, ako Dienstbierovi po preberaní úradu odpovedal na zásadnú otázku, s čím začnú: "Ak chceme robiť zahraničnú politiku nezávislého štátu, musí ten štát byť naozaj nezávislý, a nie okupovaný. Musíme čo najskôr dostať Rusov z krajiny. "Práve odsunu sovietskych vojsk sa Šedivý v prvých rokoch budovania porevolučnej československej diplomacie intenzívne venoval.

V júni 1990 sa stal československým a neskôr českým veľvyslancom vo Francúzsku, po piatich rokoch sa stal veľvyslancom v Belgicku a Luxembursku. Súčasne zastupoval české záujmy v NATO. V Bruseli sa venoval rokovaniam o vstupe ČR do Severoatlantickej aliancie. V rokoch 1997 až 1998 bol ministrom zahraničných vecí vo vláde Jozefa Tošovského, v rokoch 1999 až 2002 bol veľvyslancom vo Švajčiarsku.

Šedivý bol nositeľom vysokých francúzskych vyznamenaní - Radu čestnej légie a Národného radu za zásluhy. Prezident Václav Klaus mu udelil medailu Za zásluhy. Dlhé roky predsedal spoločnosti Jána Masaryka, prednášal medzinárodnú politiku a diplomaciu na Filozofickej fakulte UK. Bol autorom množstva kníh, v ktorých sa zaoberal napríklad zákulisím ponovembrovej zahraničnej politiky, diplomaciou, historickými udalosťami či pôsobením v úlohe veľvyslanca v Paríži. V roku 2012 vydal aj rozsiahle pamäte nazvané Jaroslav Šedivý: Moje putovanie zmäteným storočím.

V Šedivého stopách išiel aj jeho syn Jiří. V rokoch 2006 až 2007 bol ministrom obrany vo vláde Mirka Topolánka (ODS), medzi rokmi 2012 až 2019 bol veľvyslancom ČR pri NATO. V roku 2020 sa stal riaditeľom Európskej obrannej agentúry (EDA).