Niektorí Ukrajinci sa vyhýbajú vojne falošnými dokladmi. V minulosti to platilo aj u Slovákov

BRATISLAVA / Niektorí ukrajinskí muži sa snažia vyhnúť mobilizácii falošnými dokladmi a útekom do zahraničia. Ukrajinská pohraničná služba rieši nejeden prípad bojaschopných mužov, ktorí klamali o výnimke z mobilizácie. Napríklad tvrdili, že sú viacnásobní otcovia malých detí. V minulosti sa zdráhali narukovať do vojny aj mnohí Slováci. Vznikli o nich ľudové piesne aj poviedky.

Ukrajincovi zadržali falošné doklady, ktorý má v nich uvedené fotografie troch maloletých detí. Údajne jeho vlastných. Chcel odísť z Ukrajiny do Poľska. K pasu predložil ukrajinským hraničarom aj rodné listy dvoch dievčat a jedného chlapca. Keď mal povedať dátumy ich narodenia, nevedel ani jeden. Doklady boli falošné. Svoje plány táto zadržaná osoba teraz musí vysvetliť polícii.

Ukrajina je vo vojne a pre bojaschopných mužov vo veku 18 až 60 rokov platí prísny zákaz opustiť krajinu. Z povinnej mobilizácie má výnimku napríklad práve otec, ktorý sa stará minimálne o tri deti. Tamojší pašeráci ľudí a kšeftári s dokladmi ponúkajú napríklad potvrdenia o vyradení muža z vojenskej evidencie pre zdravotný stav. 

Podľa etnologičky nie je nič neobvyklé, keď sa niektorí muží snažia takto vyhnúť nástupu na frontu. Ukrajinci sú považovaní historicky za mužov, ktorí pred bojom za rodnú zem neutekajú. "Pretože tu ide naozaj o takú národnú vojnu. Nakoniec, Ukrajinci majú v tom aj hlboké tradície. Ukrajinskí kozáci boli známi v celej Európe ako vychýrení bojovníci, ktorí si svoju vlasť vedeli ubrániť," povedala historička a etnologička Katarína Nádaská. 

Historička pripomína, že už v druhej svetovej vojne sa faľšovanie rodných listov praktizovalo aj u nás. Najmä pre záchranu životov. "Tam skôr aj išlo o to, že samotní židovskí rodičia sa takýmto spôsobom snažili svojim deťom zachrániť životy," dodala Nádaská. 

V minulosti sa ale slovenskí muži taktiež chceli vyhnúť odvedeniu na vojnu. Stano Januch so svojou kapelou už roky hráva piesne, ktoré o tom niečo prezrádzajú. Žiaľ, že chlapec po narukovaní príde o frajerku. Alebo že ho milá jednoducho opustí a nepočká ho. Texty piesni prezrádzajú že mnohí slovenskí junáci sa do armády chrabro nehrnuli. "Ľudia to radi počúvali, pretože je to ľúbozvučné, no oni sa nezamýšľajú nad textami, že to vyplývalo zo smútku," povedal Januch. 

Aj naši zbojníci boli často zbehovia z protihazburských povstaní, ktorí po verbovačke zistili až na bojisku, k čomu sa zapísali. No a kdeže chlapi na vojnu museli aj v prvej svetovej, tí čo nechceli, niekedy išli až do úplných krajností. "Odťali si sekerou dva-tri prsty na ruke. Je to ale vecou morálky a prestíže brániť svoju vlasť," uzavrela Nádaská.