Paleoantropológia: Pozdravy z mysle praľudí

Opakovanie štandardizovaných vzorov na škrupinách pštrosích vajec z južnej Afriky aktuálne predstavuje najstaršie známe spoľahlivo datované a nesporné prejavy symbolického vyjadrovania ľudí druhu Homo sapiens.

V časopise Proceedings of the National Academy of Sciences to napísal Pierre-Jean Texier z Bordeauxskej univerzity v Talence (Francúzsko) s 11 kolegami z Francúzska, Nemecka, Juhoafrickej republiky (JAR), Veľkej Británie a USA. Členom tímu bol aj popredný americký odborník na evolúciu anatomicky moderného človeka Richard Klein zo Stanfordovej univerzity.

Skúmali súbor 270 úlomkov škrupín pštrosích vajec, ktoré sa našli v JAR, konkrétne vo veľkom pieskovcovom skalnom úkryte Diepkloof nad riekou Verlorenvlei v provincii Západné Kapsko, približne 17 kilometrov od dnešného pobrežia Atlantiku.

Pštrosie škrupiny pochádzajú z vrstvy datovanej do doby pred približne 60.000 rokmi. Slúžili ako nádoby. V úkryte ich bolo najmenej 25. Pozoruhodné je na nich zámerné abstraktné ryhovanie s opakovaním vzorov, vrátane šrafovaného pásu. Vzory majú symbolický význam a poukazujú na existenciu systému kolektívnych identít a individuálnych prejavov. V súhrne posúvajú kontinuitu nášho dnešného štýlu myslenia dosiaľ najhlbšie do minulosti.

Územie južnej Afriky, osobitne JAR, dnes ponúka najpresvedčivejšie dôkazy pokročilého myslenia anatomicky moderných ľudí druhu Homo sapiens z obdobia, ktoré predchádzalo ich hromadnému rozšíreniu po Eurázii niekedy pred približne 50.000 rokmi. Do Európy, zrejme z Blízkeho východu cez Balkán, vstúpili pred zhruba 45.000 rokmi.

Tieto dôkazy tvoria ulity morských mäkkýšov prederavené tak, aby sa dali nosiť zjavne ako ozdoby, podľa všetkého v podobe náhrdelníka, a ryhy na kusoch okru, kostiach zvierat a úlomkoch škrupín pštrosích vajec. Stále sa však diskutuje, či špecifické ryhy vznikli ako zámerná symbolika. Súbor z Diepkloofu teraz túto diskusiu významne posúva vpred.

Nálezy z posledných rokov ho postupne doplnili na spomenutý počet, ktorý prvý raz umožňuje dosť široké porovnávanie, aby sa dali robiť zmysluplné závery. Medzi hlavné patrí pomerne malé rozpätie geometrických motívov. Poukazuje jednak na skupinovú identifikáciu, čiže na riadenie sa pravidlami, jednak na individuálne prejavy, čiže štylistickú šírku. Zaobchádzanie s malým rozpätím motívov a ich striedanie pri rytí sa považujú za presvedčivý dôkaz symbolického vyjadrovania.

Praľudia v Diepkloofe v predmetnom období vyrábali jednak kamenné čepele a čepieľky, jednak kamenné úštepy, pričom sa zachovali náznaky, že niektoré boli prilepené alebo pripevnené na kusoch dreva. Veľkú časť materiálu priniesli zďaleka.

Úlomky pštrosích škrupín s ryhami majú priemer nanajvýš tri centimetre, niektoré sa podarilo poskladať na rozmery zhruba 8 x 4 centimetre. Sú na nich štyri motívy – šrafovaný pás, paralelné či takmer paralelné čiary, križujúce sa čiary a krížové šrafovanie. Majú spoločnú geometrickú koncepciu a niektoré možno tvorili súčasť väčšieho obrazca.

Autori sa držali štandardizovaných vzorov, no prejavili individuálnu tvorivú slobodu. Možno dokonca hovoriť o grafickej tradícii, lebo osídlenie úkrytu, na ktoré sa viažu úlomky, trvalo niekoľko tisícročí. Zdá sa, že ku koncu zo štýlu vypadol motív šrafovaného pásu. Zaujímavé je nielen to, ako tradícia vznikla, ale najmä to, prečo pomerne rýchlo zanikla.