361. deň na Ukrajine: ​Generálna prokuratúra označila presídľovanie Ukrajincov za genocídu

KYJEV / Rusko pokračuje v útokoch na východe Ukrajiny. Niekoľko rakiet dopadlo na mesto Družkivka v Doneckej oblasti, strely tam poškodili obytné domy. Pod intenzívnou ruskou paľbou sa ocitla aj Chersonská oblasť. Účastníci bezpečnostnej konferencie, ktorá sa skončila v Mníchove, deklarovali odhodlanie poskytovať Kyjevu ďalšiu vojenskú pomoc v boji proti ruskej invázii. Spojené štáty ale vyjadrili obavy z postoja Číny. Podľa šéfa americkej diplomacie chce Peking Rusku dodať vojenské vybavenie vrátane zbraní a munície.

+269 fotiek

Vojna na Ukrajine

​Generálna prokuratúra označila presídľovanie ukrajinských obyvateľov za genocídu

Ukrajina označila v nedeľu, 19. februára, nútené presídľovanie svojho obyvateľstva na ruské územia za genocídu. "Keď hovoríme o genocíde na Ukrajine, potom musíme hovoriť o téme nútených deportácií Ukrajincov a ukrajinských detí. Nútené presídľovanie je jasným dôkazom o genocíde," uviedol ukrajinský generálny prokurátor Andrij Kostin. Útočná vojna Ruska proti svojmu západnému susedovi pritom trvá už takmer jeden rok. Samotná Moskva podľa Kostina celkom otvorene hovorí o "deukrajinizácii". "Keď takéto posolstvá prichádzajú od vysokopostavených politikov agresora, potom tu nejde o vojnovú propagandu, ale o jasné podnecovanie na páchanie zverstiev," podotkol ukrajinský generálny prokurátor.

Únosy dospelých i detí sa právne považujú za prejav genocídy. Moskva takéto deportácie odmieta, pričom presun mnohých Ukrajincov na ruské územie predstavuje ako útek z bojovej zóny. Ešte pred stiahnutím sa ruských vojakov z Chersonskej oblasti počas uplynulej jesene bolo odtiaľ presunutých množstvo Ukrajincov na Moskvou anektovaný Krymský polostrov či do Ruska. Ruská strana popiera aj dôkazy o únosoch ukrajinských detí a presuny detí do Ruska odôvodňuje ich lekárskym ošetrením či zotavením sa.

Rusi ostreľovali raketami mesto Družkivka

Ruské jednotky v noci na nedeľu, 19. februára, niekoľkokrát ostreľovali raketami východoukrajinské mesto Družkivka. Gubernátor Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko v tejto súvislosti uviedol, že v dôsledku ostreľovania zostali poškodené dve obytné budovy. Družkivka sa nachádza ďaleko za frontovou líniu, napriek tomu je ale neustále terčom raketových útokov. Od soboty bolo ostreľovaných dovedna osem ukrajinských oblastí vrátane Sumskej, Charkovskej a Dnepropetrovskej, z ktorých sa všetky nachádzajú v blízkosti frontovej línie. Na západe Ukrajiny bola ostreľovaná Chmeľnycká oblasť, kde bol vojenský objekt podľa miestnych úradov zasiahnutý raketou dlhšieho doletu. Ďalšia raketa dopadla do blízkosti autobusovej zastávky a tlaková vlna poškodila viacero bytoviek a škôl.

Rusko zablokovalo prístup na portál The Bell píšuci o ekonomickom dosahu invázie

Rusko zablokovalo prístup k spravodajskému internetovému portálu The Bell. Tento server založila jedna z najprominentnejších ruských novinárok - Jelizaveta Osetinská. Ide o dosiaľ posledný zo zásahov Ruska voči nezávislým médiám v krajine. Moskva zablokovala od svojho vlaňajšieho napadnutia Ukrajiny už desiatky spravodajských portálov. Často ich pritom obviňovala, zo zverejňovania lživých správ o svojej "špeciálnej vojenskej operácii" na Ukrajine, čo je termín, akým oficiálne nazýva inváziu. Server The Bell publikuje najmä ekonomické správy. Doteraz bol jedným z mála zostávajúcich nezávislých mediálnych portálov prístupných v Rusku po tom, ako tamojšie úrady zablokovali médiá ako Mediazona, Meduza či Novaja Gazeta.

Už vlani pritom tento server informoval, že prestane pokrývať vojnu na Ukrajine, keďže by tak ohrozoval svojich novinárov. Naďalej ale zverejňoval správy o dosahu invázie na ekonomiku krajiny. The Bell založila v roku 2017 zmienená novinárka Osetinská, bývalá šéfredaktorka niekoľkých ruských ekonomických periodík vrátane denníka Vedomosti či ruskej verzie magazínu Forbes. Osetinská, rovnako ako aj samotný portál The Bell, boli v Rusku už skôr označené za zahraničných agentov. Znamená to, že podliehali zvýšenej kontrole zo strany tamojších úradov.

Kadyrov tvrdí, že raz založí vlastnú žoldniersku skupinu podobnú vagnerovcom

Čečenský líder Ramzan Kadyrov vyhlásil, že jedného dňa založí svoju vlastnú súkromnú vojenskú spoločnosť podobnú žoldnierskej Vagnerovej skupine vedenej Jevgenijom Prigožinom. Vzostup žoldnierskych skupín, akými sú napríklad vagnerovci, fungujúcich mimo tradičných ruských vojenských štruktúr vyvoláva medzi diplomatmi obavy, že by takéto skupiny jedného dňa mohli predstavovať hrozbu pre stabilitu v Rusku. Kadyrov vo svojom nedeľnom príspevku na platforme Telegram uviedol, že vagnerovci bojujúci na Ukrajine po boku ruských ozbrojených síl dosiahli pôsobivé výsledky. Súkromné vojenské spoločnosti zároveň nazval nevyhnutnosťou. "Keď sa skončí moja služba štátu, vážne plánujem konkurovať nášmu drahému bratovi Jevgenijovi Prigožinovi a vytvoriť súkromnú vojenskú spoločnosť," uviedol Kadyrov, ktorý je hlavou ruskej Čečenskej republiky od roku 2007.

Kadyrov aj Prigožin, už teraz na Ukrajine vedú sily, ktoré sú do značnej autonómne od ruského velenia ozbrojených síl, hoci sú vernými spojencami ruského prezidenta Vladimira Putina. Obaja zmienení muži sa zároveň neboja kriticky vyjadrovať na adresu ruskej armády. Táto dvojica vytvorila akési tiché spoločenstvo a ešte viac zosilnila svoju kritiku najvyšších ruských vojenských predstaviteľov. Existuje ale čoraz viac dôkazov toho, že Kremeľ sa snaží obmedziť Prigožinov nadmerný politický vplyv. Šéfovi vagnerovcov napríklad už údajne nariadil, aby prestal s verejnou kritikou ministerstva obrany. Štátnym médiám zase bolo odporučené, aby v správach prestali menovať jeho osobu či samotných vagnerovcov

Podľa ruského veľvyslanca chcú USA tvrdeniami o zločinoch démonizovať Moskvu

"Washington sa pokúša démonizovať Moskvu a podnecovať krízu na Ukrajine tvrdeniami o ruských zločinoch voči ľudskosti," povedal ruský veľvyslanec v Spojených štátoch Anatolij Antonov. Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena oficiálne prišla k záveru, že Rusko sa počas takmer rok trvajúcej vojenskej invázie na Ukrajine dopustilo zločinov voči ľudskosti. "Takéto narážky považujeme za bezprecedentný pokus o démonizovanie Moskvy v rámci hybridnej vojny, ktorá sa proti nám rozpútala. Niet pochýb, že zámerom takýchto útokov Washingtonu je ospravedlniť svoje vlastné akcie na podnecovanie ukrajinskej krízy," uviedol Antonov vo vyhlásení. Organizácie podporované americkou Agentúrou pre medzinárodný rozvoj (AID) zdokumentovali viac než 30-tisíc prípadov vojnových zločinov od začiatku invázie, uviedla vláda USA.

Ukrajinskí predstavitelia informovali, že ako možný vojnový zločin vyšetrujú aj štvrtkové (16. február) ostreľovanie východoukrajinského mesta Bachmut. OSN podporovaná Vyšetrovacia komisia pre Ukrajinu uviedla, že vojnové zločiny identifikovala, nedospela ale k záveru, či ide o zločiny voči ľudskosti. V piatok, 24. februára, uplynie rok od spustenia takzvanej "špeciálnej vojenskej operácie" Ruska na "denacifikáciu" a "demilitarizáciu" svojho západného suseda. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a západní spojenci Kyjeva označujú inváziu, ktorej koniec je zatiaľ v nedohľadne, za nevyprovokované, imperialistické zaberanie územia. Vojna už pripravila o život desaťtisíce ľudí, ďalšie milióny prinútila opustiť domovy, zasiahla globálnu ekonomiku a z ruského prezidenta Vladimira Putina urobila v očiach Západu vyvrheľa.

Prečítajte si tiež

360. deň na Ukrajine: Ruská armáda nie je v stave, aby mohla napadnúť NATO, vyhlásil Viktor Orbán