363. deň na Ukrajine: Vojnu začali oni, my sme použili silu na jej zastavenie, tvrdí Putin

KYJEV / Ruské sily v utorok, 21. februára, pokračovali v ostreľovaní ukrajinských miest aj priamo počas prejavu Vladimíra Putina. V Chersone zasiahli aj autobusovú zastávku, na ktorej bolo plno ľudí. Z mesta hlásia najmenej 6 obetí a 12 zranených. Do Kyjeva dnes prvýkrát od svojho zvolenia dorazila talianska premiérka Meloniová. Navštívila aj mestá Irpiň a Buča. Na mieste pritom chvíľami iba s ťažkosťami zadržiavala slzy.

+45 fotiek

Vojna na Ukrajine

​Podľa hovorcu južného veliteľstva ukrajinskej armády Vladyslava Nazarova zahynulo v utorok pri ruskom ostreľovaní mesta Cherson na juhu Ukrajiny najmenej šesť ľudí. Nazarov uviedol, že k útoku došlo počas príhovoru ruského prezidenta Vladimira Putina o stave krajiny. "V súčasnosti vieme o šiestich mŕtvych a 12 zranených," dodal. Putina označil za "krvavého diktátora".

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil ostreľovanie Chersonu za "bezcitné zabíjanie" civilistov. "Ruská armáda mohutne ostreľuje Cherson. Opäť nemilosrdne zabíja civilné obyvateľstvo. Zasiahnuté boli obytné štvrte, parkovisko, výšková budova a zastávka mestskej hromadnej dopravy," napísal na platforme Telegram.

Cherson bol prvým veľkým mestom, ktoré po vlaňajšej februárovej invázii obsadili ruské jednotky. Ukrajinská armáda ho opätovne získala 11. novembra, keď sa odtiaľ na rozkaz ruského ministerstva obrany stiahli okupačné vojská na druhý breh rieky Dneper. Rusko však naďalej ovláda väčšinu Chersonskej oblasti a z tamojších okupovaných území pokračuje v ostreľovaní mesta Cherson.

Talianska premiérka sa v Kyjeve stretla s prezidentom Zelenským

Meloniová je vo funkcii od októbra 2022 a opakovane vyjadrila želanie navštíviť Ukrajinu ako symbol podpory po ruskej invázii. Taliansko začiatkom februára odsúhlasilo dodávky mobilných raketových systémov zem-vzduch, ktoré vyvinulo spoločne s Francúzskom. "Kyjevu sme poskytli finančnú, vojenskú, humanitárnu a civilnú podporu, pričom Ukrajina sa určite môže spoľahnúť na Taliansko, ktoré od začiatku dokazuje, že stojí po boku Kyjeva," povedala Meloniová v pondelok vo Varšave. Pravicová premiérka, ktorá vedie stranu Bratia Talianska (FdI), sa tiež dištancovala od svojich prorusky orientovaných koaličných partnerov.

Podpredseda vlády Matteo Salvini z krajne pravicovej strany Liga severu (LN), sa v minulosti obdivne vyjadroval o ruskom prezidentovi Vladimirovi Putinovi.
Expremiér Silvio Berlusconi a líder strany Forza Italia sa snaží vyviniť Moskvu z vojny na Ukrajine a začiatkom tohto týždňa kritizoval Zelenského.
Berlusconi už dávnejšie povedal, že ak by ukrajinské jednotky neútočili na separatistické republiky v Donbase, k vojne by nedošlo. Meloniovej úrad na to reagoval, že podpora Ukrajine je "pevná a odhodlaná". Bývalý taliansky premiér Mario Draghi navštívil Kyjev v júli 2022 spolu s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a nemeckým kancelárom Olafom Scholzom.

Meloniová v pondelok počas návštevy Varšavy sľúbila šéfovi poľskej vlády Mateuszovi Morawieckemu, že Taliansko Poľsku pomôže pri podpore Ukrajiny.
Morawiecki vyhlásil, že Poľsko aj Taliansko sa na vojnu na Ukrajine pozerajú "úplne rovnako".

Rusko robilo všetko pre to, aby vyriešilo situáciu na Donbase na východe Ukrajiny mierovou cestou, vyhlásil Putin

V príhovore o stave krajiny ruský prezident Vladimir Putin zároveň obvinil Západ z hrania "špinavej hry" s Ukrajinou. Podľa šéfa Kremľa bolo vlani vo februári "všetko pripravené na" odvetné kroky Ukrajiny na Donbase. "To všetko bolo v rozpore s dokumentami, ktorá prijala Bezpečnostná rada OSN. Rád by som zopakoval - vojnu začali oni a my sme použili silu, aby sme ju zastavili," vyhlásil Putin, pričom vôbec prvýkrát použil slovo vojna v súvislosti s inváziou Ruska na Ukrajinu, všíma si Sky News.

Podľa Putina Západ v roku 2014 podporil na Ukrajine "protištátny prevrat". Ukrajinci sa tak stali "rukojemníkmi svojich západných pánov", ktorí Ukrajinu okupujú politicky, ekonomicky a vojensky. "Tento režim neslúži národným záujmom. Slúži záujmom zahraničných mocností", povedal.

"Zodpovednosť za podnecovanie ukrajinského konfliktu, za eskaláciu a za nárast počtu obetí leží celá na pleciach Západu a samozrejme kyjevského režimu. Na súčasnom ukrajinskom režime, pre ktorý je ukrajinský národ cudzí," vyhlásil Putin. Dodal, že Západ sa snaží spraviť z miestneho konfliktu globálny. "Budeme reagovať náležitým spôsobom. Hovoríme o existencii našej krajiny," vyhlásil. Rusko bolo podľa Putina otvorené k dialógu so Západom o rovnoprávnom systéme bezpečnosti, no dostávalo len "nepravdivé odpovede".

Putin sa v prezidentskej funkcii prihovoril Federálnemu zhromaždeniu v utorok už 18. krát. Predtým to bolo v apríli 2021. Vlani príhovor o stave krajiny nepredniesol, čo Kremeľ odôvodnil "dynamikou udalostí" vlaňajšieho roku, píše agentúra DPA.

Eiffelovu vežu po roku opäť rozsvietia vo farbách ukrajinskej vlajky

Eiffelova veža vo francúzskej metropole Paríž bude od štvrtka do nedele vysvietená v žltej a modrej farbe ukrajinskej vlajky pri príležitosti prvého výročia ruskej invázie na Ukrajinu. V pondelok to uviedla mestská samospráva. Cieľom tohto symbolického kroku je podľa parížskej starostky Anne Hidalgovej vyjadrenie "neochvejnej podpory ukrajinskému ľudu a ochoty spolupracovať pri obnove Ukrajiny".

Paríž vysvietil Eiffelovu vežu vo farbách ukrajinskej vlajky aj vlani vo februári krátko po začiatku invázie na Ukrajinu. Chcel tak vyjadriť solidaritu Francúzska s ukrajinskými obyvateľmi.

Na Ukrajine bolo podľa OSN zaznamenaných takmer 19 tisíc civilných obetí

Od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu bolo zaznamenaných najmenej 18 955 civilných obetí, teda zabitých alebo ranených, informoval Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (UNHCR). Podľa správy UNHCR bolo na Ukrajine z tohto počtu 7 199 zabitých a 11 756 ranených, ale skutočné čísla sú podstatne vyššie. Údaje platia pre obdobie od útoku Ruska 24. februára 2022 do 12. februára 2023.

V januári 2023 bolo zaznamenaných celkovo 697 civilných obetí a údaje ukazujú, že násilnosti na 1 200 kilometrov dlhej frontovej línii pokračujú. Sú sústredené predovšetkým v troch ukrajinských oblastiach: Doneckej, Luhanskej a Záporožskej. Celý január 2023 boli s veľkou intenzitou spôsobované škody na zdravotníckych a vzdelávacích zariadeniach a tento trend sa ešte zhoršuje, uviedol UNHCR v správe.

Prípady ničenia a stále nové civilné obete má na svedomí Rusko. Väčšinu zaznamenaných civilných obetí spôsobilo ostreľovanie ťažkým delostrelectvom, salvovými raketometmi či raketami a leteckých útokov, uviedol UNHCR.

Prečítajte si tiež

362. deň na Ukrajine: Ak Čína podporí Rusko, vypukne svetová vojna, vyhlásil Zelenskyj

​