364. deň na Ukrajine: Po ruskom vzdušnom útoku na priemyselné objekty v Charkove utrpeli zranenia najmenej dvaja ľudia

KYJEV / Tvrdé boje na Ukrajine pokračujú. Po ruskom vzdušnom útoku na priemyselné objekty v Charkove utrpeli zranenia najmenej dvaja ľudia. Ukrajinskí predstavitelia v najbližších dňoch – aj v súvislosti s výročím od začiatku invázie – očakávajú zosilnené ruské vzdušné útoky. Úrady sa preto rozhodli odporučiť tamojším školám, aby od stredy 22. februára až do 24. februára školákov vyučovali na diaľku. Podľa ukrajinského ministerstva školstva je totiž v súčasnosti dôležité chrániť životy a zdravie študentov pred prípadnými novými ruskými útokmi.

Zelenskyj plánuje osobnú účasť na samite NATO vo Vilniuse

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa plánuje osobne zúčastniť na júlovom samite NATO v litovskom Vilniuse. Povedal to v stredu pre litovské médiá ukrajinský veľvyslanec v Litve Petro Bešta. Podľa kancelárie litovského prezidenta sa na samite NATO 11. a 12. júla zúčastní väčšina lídrov členských krajín Severoatlantickej aliancie vrátane amerického prezidenta Joea Bidena. O návšteve Zelenského v Litve povedal Bešta litovskej spravodajskej televízii BNS, že "taký je plán". Zelenskyj od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu absolvoval zatiaľ len dve zahraničné cesty – jednu v decembri do Washingtonu a druhú teraz vo februári do Európy, kde zavítal do Londýna, Paríža a Bruselu.

Pápež František opätovne žiadal prímerie vo vojne na Ukrajine

Pápež František v stredu opätovne vyzval na prímerie v "absurdnej a krutej" vojne na Ukrajine. Uviedol to krátko pred výročím ruskej invázie na Ukrajinu. "Počet obetí, zranených, utečencov, vysídlených ľudí, skaza, ekonomické a sociálne škody hovoria samy za seba," povedal pápež počas generálnej audiencie vo Vatikáne. František poznamenal, že v piatok 24. februára uplynie jeden rok od začiatku vojny a túto udalosť označil za "smutné výročie absurdnej a krutej vojny". Zároveň vyzval všetky mocnosti, aby vyvinuli "úsilie na ukončenie konfliktu, dosiahnutie prímeria a začatie mierových rokovaní". Pápež od začiatku vojny na Ukrajine viackrát vyzval na ukončenie konfliktu. V snahe o zastavenie bojov chcel navštíviť Moskvu aj Kyjev, tento plán však napokon nebol zrealizovaný.

Ruské raketové útoky zasiahli Charkov, hlásia zranených

Rusko v stredu 22. februára raketami zaútočilo na priemyselné zariadenia vo východoukrajinskom meste Charkov a zranilo dvoch civilistov. Starosta Charkova Ihor Terechov v aplikácii Telegram oznámil, že na základe predbežných údajov bola jedna z mestských častí štyrikrát zasiahnutá. "Nepriateľ cieli na priemyselnú infraštruktúru," napísal. Informácie o útokoch a zranených na Telegrame potvrdil aj gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov. Ukrajinské úrady očakávajú stupňovanie útokov s blížiacim sa prvým výročím začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, píše Sky News. Charkov sa nachádza neďaleko hraníc s Ruskom a počas vojny je častým cieľom útokov a bombardovania.

Ruský parlament odsúhlasil pozastavenie účasti Ruska v dohode START

Obe komory Federálneho zhromaždenia Ruskej Federácie v stredu hlasovali za pozastavenie účasti Ruska na Dohode o znížení počtu strategických zbraní (Nová dohoda START) so Spojenými štátmi. Pozastavenie platnosti Novej dohody START schválila najskôr dolná komora ruského parlamentu, Štátna duma, a následne aj horná komora, Rada federácie. Podľa Sky News išlo o formalitu po utorkovom prejave ruského prezidenta Vladimira Putina, v ktorom oznámil, že Rusko od zmluvy odstupuje. Ruskí poslanci však počas hlasovania vystupňovali svoju rétoriku o jadrových zbraniach.

Podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie Dmitrij Medvedev, ktorý ako ruský prezident v roku 2010 Novú dohodu START podpisoval, uviedol, že "svet je na pokraji globálneho konfliktu". "Ak Spojené štáty chcú porážku Ruska, máme právo brániť sa všetkými zbraňami vrátane jadrových... Ak Spojené štáty chcú, aby bolo Rusko porazené, sme na pokraji globálneho konfliktu," napísal Medvedev. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov pritom v stredu uviedol, že Moskva začne uvažovať o návrate k dohode, ak uvidí zmenu v postoji NATO a ochotu Západu rokovať. "Všetko bude závisieť od pozície Západu... Ak bude ochota vziať do úvahy naše obavy, tak situácia sa zmení," cituje Peskova agentúra Reuters. Nová dohoda START bola poslednou platnou dohodou o kontrole zbrojenia medzi Ruskom a USA – dvoma najväčšími jadrovými mocnosťami. USA a Rusko sa v rámci nej zaviazali k tomu, že nebudú mať viac ako 1 550 jadrových hlavíc a maximálne 700 ich nosičov, teda rakiet a bombardovacích lietadiel. Rozhodnutie Ruska odstúpiť od nej už kritizovali Spojené štáty, Severoatlantická aliancia aj Británia.