370. deň na Ukrajine: Rusko sa nevráti k dohode START, pokiaľ ho USA nebude počúvať
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BACHMUT / Ukrajinský Bachmut je pod neustálou ruskou paľbou. Obkľúčiť sa ho snažia ruské sily zložené najmä zo žoldnierov Wagnerovcov. Tí chcú mesto úplne odrezať od zásobovania. Ak by Rusi mesto dobyli, bolo by to ich prvé víťazstvo po viac ako pol roku a otvorilo by im to cestu k útokom na ďalšie mestá v Doneckej oblasti. Podľa vojakov je situácia v Bachmute extrémne napätá, prítomní lekári hovoria o pekle. Rusi v utorok, 28. februára, útočili aj na ďalšie časti Ukrajiny. V meste Cherson zasiahli civilné ciele a zomreli pri tom minimálne štyria ľudia a ďalší piati sú zranení. Ruská tajná služba tvrdí, že na moskovskú oblasť zaútočili ukrajinské drony. Ukrajina armáda sa k tomu nevyjadrila. Ruský prezident Vladimir Putin podpísal zákon o oficiálnom pozastavení účasti Ruska na zmluve Nový štart, ktorá obmedzuje počet jadrových zbraní. Rusko zmluvu so Spojenými štátmi neobnoví, kým si Washington nevypočuje stanovisko Moskvy.
Pri ruskom ostreľovaní Chersonu bol zničený obytný dom
Pri ostreľovaní ukrajinského mesta Cherson, ku ktorému došlo v utorok, 28. februára, v ranných hodinách, zahynul minimálne jeden človek, napísal na platforme Telegram šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak. Jermak spresnil, že pri rannom ruskom ostreľovaní hlavného mesta Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny bola zničená súkromná obytná budova. Cherson bol prvým veľkým mestom, ktoré po vlaňajšej februárovej invázii obsadili ruské jednotky. Ukrajinská armáda ho opätovne získala 11. novembra, keď sa odtiaľ na rozkaz ruského ministerstva obrany stiahli okupačné vojská na druhý breh rieky Dneper. Rusko však naďalej ovláda väčšinu Chersonskej oblasti a z tamojších okupovaných území pokračuje v ostreľovaní mesta Cherson.
Rusko tvrdí, že nad svojím územím zostrelilo dva ukrajinské drony
Rusko v utorok uviedlo, že nad svojím územím zostrelilo dve ukrajinské bezpilotné lietadlá, ktorých terčom mala byť civilná infraštruktúra v Rusku. Ruské ministerstvo obrany vo vyhlásení tvrdilo, že zmarilo dva ukrajinské pokusy o úrok dronmi na ruskom území, ku ktorým malo dôjsť v noci na utorok. "Kyjevský režim sa v noci 28. februára pokúsil použiť bezpilotné lietadlá na útok na civilnú infraštruktúru na území Krasnodaru a Adygejska," uviedlo ministerstvo. Drony boli podľa neho zlikvidované jednotkami elektronického boja armády Ruskej federácie, pričom ani jeden z dronov pri dopade nepoškodil zariadenia civilnej infraštruktúry. Denník The Guardian pripomína, že tieto tvrdenia nebolo možné bezprostredne nezávisle potvrdiť.
Moskva tvrdí, že sa vráti k dohode START, len ak ju budú USA počúvať
Rusko sa nevráti k Dohode o znížení počtu strategických zbraní (Nová dohoda START) so Spojenými štátmi, pokiaľ ho Washington nebude počúvať. Povedal to v utorok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Rozhodnutie pozastaviť účasť Ruska na tejto dôležitej jadrovej dohode oznámil ruský prezident Vladimir Putin počas svojho minulotýždňového príhovoru o stave krajiny. Ide o poslednú platnú dohodu o kontrole zbrojenia medzi Ruskom a USA — dvoma najväčšími jadrovými mocnosťami. Pozastavenie účasti na tejto dohode označuje Sky News za varovanie adresované Západu. Zmienená dohoda limituje rozsah strategického jadrového arzenálu, ktorým smú disponovať obe strany. Peskov teraz uviedol, že "kolektívny postoj Západu" na čele s USA voči Rusku sa musí zmeniť. "Bezpečnosť jednej krajiny nemôže byť zaisťovaná na úkor bezpečnosti inej," povedal ruskému denníku Izvestija. Členské krajiny NATO podľa jeho slov poskytovaním vojenskej podpory Ukrajine vystupujú "už nie ako naši možní protivníci, ale ako naši nepriatelia". Rusko aj po pozastavení svojej účasti na tejto jadrovej dohode tvrdí, že bude naďalej dodržiavať v nej dohodnuté obmedzenia týkajúce sa nosičov jadrových zbraní, teda rakiet a strategických bombardérov. Moskva údajne naďalej plánuje informovať Spojené štáty aj o svojich plánovaných testoch medzikontinentálnych balistických rakiet (ICBM) či nasadení jadrových zbraní.
Rusko tvrdí, že je ochotné rokovať s Ukrajinou, ak akceptuje anexiu
Kremeľ v utorok zopakoval svoje stanovisko, že Rusko je otvorené rokovaniam o ukončení konfliktu na Ukrajine, ale že novú "územnú realitu" nemožno ignorovať. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov podľa agentúry Reuters pred novinármi vyhlásil, že Rusko sa nikdy nevzdá svojich nárokov na štyri ukrajinské oblasti, ktoré Moskva vlani vyhlásila za anektované. Predchádzali tomu referendá, ktoré Kyjev a Západ označili za falošné a nezákonné. Rusko anektovalo Doneckú, Luhanskú, Chersonskú a Záporožskú oblasť vlani v septembri na veľkolepej ceremónii v Moskve. Tieto čiastočne okupované ukrajinské oblasti boli následne v ústavnom dekréte definované ako subjekty Ruskej federácie. Peskov dodal, že Rusko je otvorené rokovaniam, ak Kyjev akceptuje kontrolu Moskvy nad týmito regiónmi. "Pri priaznivom stave vecí a vhodnom postoji Ukrajiny sa to dá vyriešiť za rokovacím stolom. Hlavnou vecou je však dosiahnutie našich cieľov," spresnil Peskov. Ukrajina tvrdí, že ruské jednotky musia opustiť každý centimeter jej územia vrátane štyroch anektovaných regiónov a Krymského polostrova, ktorý Moskva jednostranne anektovala od Ukrajiny v roku 2014, a až potom sa môže rokovať o mierovom pláne.