377. deň na Ukrajine: Rusko a Ukrajina si vymenili ďalších vojnových zajatcov

KYJEV / Ukrajina, ktorá už dlhšie žiada spojencov o viac ťažkých zbraní, požiadala Spojené štáty o kontroverznú kazetovú muníciu. Kyjev chce údajne kazetové bomby MK-20 rozmontovať, aby z nich získal protipancierové bombičky, ktoré potom plánuje zhadzovať z dronov na ruské jednotky. Ukrajina začala on-line formou rokovať o predĺžení čiernomorskej obilnej iniciatívy, ktorá v čase vojny umožňuje vývoz obilnín z ukrajinských čiernomorských prístavov. Vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak v utorok potvrdil, že medzi Ruskom a Ukrajinou došlo k ďalšej výmene vojnových zajatcov. Podľa Jermaka sa na Ukrajinu vrátilo 130 ľudí - 126 mužov a štyri ženy.

Ukrajina požiadala Washington o sporné kazetové zbrane

Ukrajina, ktorá už dlhšie žiada spojencov o viac ťažkých zbraní, požiadala Spojené štáty o kontroverznú kazetovú muníciu. Kyjev chce údajne kazetové bomby MK-20 rozmontovať, aby z nich získal protipancierové bombičky, ktoré potom plánuje zhadzovať z dronov na ruské jednotky. Používanie kazetovej munície zakazuje vyše 120 krajín. Obvykle sa z týchto zbraní uvoľní obrovské množstvo menších bombičiek, ktoré dokážu nevyberane zabíjať na ploche až niekoľkých hektárov, čo ohrozuje životy civilistov. Ukrajina dúfa, že kazetová munícia jej zaistí prevahu v boji proti ruským silám na východe Ukrajiny. Ukrajinské ministerstvo obrany v Kyjeve zatiaľ neodpovedalo agentúre Reuters na otázky týkajúce sa žiadosti o dodanie kazetovej munície. Hovorkyňa americkej Národnej bezpečnostnej rady len uviedla, že Ukrajina a Biely dom "úzko spolupracujú" v oblasti vojenskej pomoci, ale nemá pre verejnosť žiadne informácie o tom, že by ukrajinská armáda získala nové vojenské kapacity.

Ukrajina začala rokovať o predĺžení dohody o vývoze obilia

Ukrajina začala on-line formou rokovať o predĺžení čiernomorskej obilnej iniciatívy, ktorá v čase vojny umožňuje vývoz obilnín z ukrajinských čiernomorských prístavov. Ukrajina však o predĺžení danej dohody nerokuje priamo s Ruskom, uviedol zdroj. Dodal, že podľa poznatkov Kyjeva diskutujú o tejto záležitosti s Moskvou partneri Ukrajiny. "Situácia s rokovaniami je pomerne komplikovaná. Teraz veľa nezávisí od nás, ale od partnerov," povedal zdroj, ktorý si želal ostať v anonymite. Čiernomorská obilná iniciatíva medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorú pomohli vlani v júli sprostredkovať Turecko a OSN, obsahuje dve dohody. Jedna s platnosťou 120 dní umožňuje vývoz obilnín, ktoré v ukrajinských čiernomorských prístavoch zablokovala vojna na Ukrajine.

Druhá má uľahčiť export ruských obilnín a hnojív v čase platnosti sankcií uvalených na Moskvu za rozpútanie vojny na Ukrajine. Platnosť čiernomorskej obilnej iniciatívy vyprší 18. marca. Predĺžená bude len v prípade, ak žiadna zo strán nebude mať voči tomu námietky, vysvetľuje Reuters. Námestník ukrajinského ministra infraštruktúry Jurij Vaskov vo februári povedal, že Kyjev požiada všetky strany dohody, aby rokovali o predĺžení dohody najmenej o rok. Ukrajina zároveň žiada, aby dohoda zahŕňala aj prístav v ukrajinskom meste Mykolajiv. Šéf tureckej diplomacie Mevlüt Čavušoglu minulý týždeň uviedol, že Ankara pracuje na predĺžení platnosti čiernomorskej obilnej iniciatívy, zatiaľ čo Rusko s časťami dohody vyjadrilo nespokojnosť, píše Reuters. Ruské ministerstvo zahraničných vecí nedávno uviedlo, že s predĺžením danej dohody bude súhlasiť iba vtedy, ak budú zohľadnené záujmy ruských poľnohospodárskych výrobcov. Západné sankcie ruský poľnohospodársky sektor bezprostredne nezasahujú. Moskva však tvrdí, že sankcie majú vplyv na platby, prepravu a poistenie a predstavujú preto "prekážku" pre vývoz ruských obilnín a hnojív, dodáva Reuters.

Ukrajina bude v NATO vítaná, ale vstúpiť môže až po vojne, viedol predseda Európskej ľudovej strany Manfred Weber

Vstup Ukrajiny do NATO je jednou z podmienok, ktoré zabezpečia bezpečnostnú štruktúru v Európe. Avšak členstvo Ukrajiny v Severoatlantickej aliancii bude možné až po skončení vojny, ktorú vlani vo februári rozpútalo Rusko. Uviedol to predseda Európskej ľudovej strany Manfred Weber v rozhovore pre ukrajinský internetový denník Európska pravda, na ktorý médiá upozornila EPP. Weber, ktorý je zároveň aj vedúcim politickej skupiny ľudovcov v Európskom parlamente, v rozhovore uviedol, že bolo chybou, že po summite NATO v Bukurešti v roku 2008 Ukrajina po prísľube prijatia do Aliancie nedostala aj akčný plán pre vstup. Zdôraznil, že nakoniec bude musieť Aliancia túto chybu napraviť.

"Ak prijmeme Fínsko a Švédsko do NATO, tak je v podstate jasné, že Ukrajina má na to úplne rovnaké právo! Fínsko má s Ruskom asi 1 400 kilometrové hranice, takže, prepáčte, ale nikto nebude môcť teraz hovoriť, že vstup Ukrajiny priblíži Rusko k NATO. Je však zrejmé, že Ukrajina musí prežiť vojnu, aby sa mohla k NATO pripojiť," opísal situáciu Weber. V tejto súvislosti zdôraznil, že na rozšírenie NATO je potrebný mier, čo vedia aj Ukrajinci. "Štáty, ktoré sú účastníkmi vojny, nemôžu vstúpiť do NATO. Nevidím však žiadnu dlhodobú bezpečnostnú architektúru v Európe, kde Ukrajina nie je členom Aliancie," odkázal líder EPP. Ako zdôraznil, jedným z kritérií vstupu do NATO je, že nový člen musí posilniť bezpečnosť Aliancie. To teraz Ukrajina robí zadržiavaním "hroznej ruskej vojnovej mašinérie". Podľa Webera je zrejmý aj súlad Ukrajiny s hodnotami Aliancie. Weberov rozhovor pre ukrajinský internetový denník sa konal po tom, ako generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg oznámil, že pozval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na júlový summit NATO vo Vilniuse.

Rusko a Ukrajina si vymenili ďalších vojnových zajatcov

Vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak v utorok potvrdil, že medzi Ruskom a Ukrajinou došlo k ďalšej výmene vojnových zajatcov. Informovala o tom britská stanica BBC. Podľa Jermaka sa na Ukrajinu vrátilo 130 ľudí - 126 mužov a štyri ženy. Medzi nimi je aj 87 obrancov juhoukrajinského prístavného mesta Mariupol vrátane 71 ľudí, ktorí bránili tamojšie oceliarne Azovstaľ. Väčšina z vymenených ukrajinských zajatcov má vážne zranenia. Ruské ministerstvo obrany predtým oznámilo, že v rámci výmeny sa z ukrajinského zajatia vrátilo 90 ruských vojakov. Naposledy si Ukrajina Rusko vymenili vojnových zajatcov 16. februára. Na Ukrajinu sa vtedy vrátilo sto vojakov a jeden civilista. K výmene došlo aj 4. februára, keď sa z ruského zajatia vrátilo 116 príslušníkov ukrajinských jednotiek. Výmeny zajatcov medzi Moskvou a Kyjevom sú pomerne pravidelné a je to jediná oblasť, v ktorej ešte prebieha dialóg medzi bojujúcimi stranami. Rokovania na iných úrovniach a o iných témach uviazli v mŕtvom bode. Prvá tohtoročná výmena zajatcov bola ohlásená 8. januára. Kyjev koncom januára oznámil, že odovzdal Rusku zoznam s menami 748 vážne chorých a ťažko ranených ukrajinských zajatcov, ktorých prepustenie malo byť predmetom ďalších rokovaní.