V moskovskom metre sa odpálili čečenské atentátničky

Explózie zabili najmenej 37 ľudí a zranili ďalších 33 osôb.

Ide o najhorší útok na ruské hlavné mesto za posledných šesť rokov. Informovali o tom ruskí predstavitelia, ktorých citovala tlačová agentúra Reuters.

Podľa predbežných informácií medzi obeťami výbuchov v metre v Moskve nefigurujú žiadni Slováci. Uviedol to hovorca Ministerstva zahraničných vecí (MZV) SR Peter Stano.

"Situáciu naši diplomati v Moskve veľmi pozorne sledujú, ale vzhľadom na to, že všetko beží v réžii ruských bezpečnostných a záchranárskych zložiek, môžeme vychádzať len z informácií od miestnych úradov," uvádza.

REUTERS

Stano doplnil, že v Moskve v súčasnosti študuje približne 40 slovenských študentov, všetci by mali byť v poriadku. "Rovnako aj približne 80 pracovníkov nášho veľvyslanectva a Slovenského inštitútu v Moskve, nikto z nich v inkriminovanom čase nebol v staniciach metra zasiahnutých výbuchmi," zdôraznil Stano.

"V Moskve okrem toho pracuje a býva niekoľko desiatok Slovákov, približne 120 v našich objektoch, presné štatistiky nemáme, keďže svoj pobyt nám nehlásia. Zatiaľ sme ale od firiem, ktoré majú svojich zamestnancov v Moskve, nedostali žiadne informácie, že by mohli byť medzi obeťami výbuchov alebo že by boli nezvestní," uzavrel.

Dva výbuchy si vyžiadali takmer 40 obetí

Pri prvom útoku na stanici metra Lubjanka v centre Moskvy o 07.50 h miestneho času (05.50 h SEČ) prišlo o život 22 ľudí. Stanica sa nachádza pod budovou, kde je hlavné sídlo Federálnej bezpečnostnej služby (FSB), nástupkyne tajnej služby KGB. Výbuch nastal v druhom vozni súpravy. Stanicu po explózii uzatvorili, prerušená je premávka na linke metra.

en.wikivisual.com/ilustračné

K druhému výbuchu došlo na stanici Park kultúry približne o 45 minút neskôr. Hovorca mestskej polície Viktor Birjukov uviedol, že pri tejto explózii zahynulo najmenej 12 ľudí.

Záznam z priemyselných kamier zverejnený na internete zachytával telá nehybne ležiace vo vestibule stanice Lubjanka a záchranárov, ako ošetrujú ranené obete.

Ruskí prokurátori začali vyšetrovanie. Premiér Vladimir Putin je pravidelne informovaný o najnovšom vývoji situácie.

Obeťami oboch explózií sa stali cestujúci vo vozňoch aj na nástupištiach. Samovražedné atentátničky sa odpálili, keď sa súpravy blížili ku staniciam, informoval moskovský starosta Jurij Lužkov.

K útokom sa priznali čečenskí militanti.

Medvedev vyhlásil bojovať proti terorizmu "až do konca"

Ruský prezident Dmitrij Medvedev dnes nariadil vysokým predstaviteľom svojej krajiny bojovať proti terorizmu "bez váhania, až do konca". Rusko sa podľa Medvedeva bude snažiť nekompromisne o vykorenenie terorizmu. Prezident nariadil sprísnenie bezpečnosti, avšak s tým, že pri policajných operáciách musia byť rešpektované ľudské práva.

Samovražedné útoky v Moskve odsúdil aj generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen. Zdôraznil, že Rusko a Severoatlantická aliancia sú spojencami v boji proti terorizmu.

"V mene NATO ostro odsudzujem dnešné teroristické útoky v Moskve. Pre tento druh útokov proti nevinným civilistom neexistuje žiadne ospravedlnenie," uvádza sa v Rasmussenovom oficiálnom vyhlásení, vydanom v Bruseli.

Šéf aliancie vyjadril sústrasť pozostalým po obetiach a zaželal skoré uzdravenie zraneným.

Chronológia bombových útokov v Ruskej federácii

27. novembra 2009 – Pri bombovom útoku na vlak Nevský Express smerujúci z Moskvy do Petrohradu so 700 pasažiermi na palube zahynulo 26 ľudí.

31. augusta 2007 - V meste Togliatti zahynulo pri bombovom útoku na autobus osem ľudí.

21. augusta 2006 – Na trhu na predmestí Moskvy si bombový útok vyžiadal životy desiatich obetí.

31. augusta 2004 – V centre Moskvy zabil samovražedný útočník desať ľudí.

6. februára 2004 – Samovražedný bombový útok v moskovskom metre si vyžiadal 39 obetí.

5. júla 2003 - Dve samovražedné atentátničky zabili 15 ľudí na open-air festivale na moskovskom letisku.

TASR/AP

+9 fotiek

Výbuch v ruskom metre