383. deň na Ukrajine: Putin sa stretol s Kadyrovom, hovorili o vojne na Ukrajine

KREMEĽ / Vo švajčiarskej Ženeve sa začali rokovania medzi zástupcami OSN a Ruska o predĺžení dohody o vývoze obilia z ukrajinských prístavov v Čiernom mori. Rusko zatiaľ súhlasí s predĺžením o dva mesiace. Situácia na fronte na východnej Ukrajine zostáva prakticky nemenná. Vojaci ruskej súkromnej Wagnerovej skupiny sa naďalej snažia prebiť do centra Bachmutu. Ukrajinskí obrancovia im ale kladú tvrdý odpor. Straty na oboch stranách sú veľké. To, že je situácia pre útočníkov veľmi ťažká, najnovšie priznal aj šéf Wagnerovcov Prigožin. Za Vladimírom Putinom pricestoval do Kremľa čečenský vodca Kadyrov.

+269 fotiek

Vojna na Ukrajine

​

Putin sa stretol s Kadyrovom, hovorili o vojne na Ukrajine

Ruský prezident Vladimir Putin sa v Kremli stretol s čečenským vodcom Ramzanom Kadyrovom a hovoril s ním o konflikte na Ukrajine. TASR o tom informuje podľa pondelkovej správy televízie Sky News. Počas stretnutia povedal Kadyrov, že jeho čečenskí bojovníci si úspešne plnia svoje povinnosti v "zóne špeciálnej vojenskej operácie" a plnia všetky rozkazy až do dosiahnutia víťazstva. Šéf Kremľa preto požiadal Kadyrova, aby poďakoval čečenským vojakom bojujúcim na Ukrajine. Ani jeden z nich na zverejnených záberoch nepôsobil najzdravšie. Kadyrov za posledný rok výrazne pribral, zatiaľ čo Putin sa tak ako zvyčajne, kŕčovito pridržiaval stola. O zdraví oboch mužov sa už pritom objavilo mnoho špekulácií. 

Kadyrov je jedným z neochvejných zástancov vojenskej invázie Ruska na Ukrajinu. Vlani dokonca uviedol, že jeho traja synovia vo veku 14, 15 a 16 rokov čoskoro zamieria na Ukrajinu, aby tam bojovali na frontovej línii. V minulosti tiež vyzval Moskvu, aby zvážila na Ukrajine použitie jadrových zbraní s nízkou účinnosťou. 

+1 fotka

Stretnutie Putina s Kadyrovom

​

Rusko súhlasí s predĺžením čiernomorskej obilnej dohody iba o 60 dní

Rusko súhlasilo s predĺžením dohody o vývoze obilnín z ukrajinských čiernomorských prístavov iba o ďalších 60 dní. V pondelok, 13. marca, to uviedol námestník ruského ministra zahraničných vecí, Sergej Veršinin. TASR správu prevzala z agentúry AFP. "Ruská strana nemá námietky proti ďalšiemu predĺženiu "Čiernomorskej obilnej iniciatívy" po uplynutí jej platnosti 18. marca, ale len o 60 dní," oznámil Veršinin v stanovisku ruskej diplomatickej misie v Ženeve po rokovaniach na pôde OSN.

Čiernomorská obilná iniciatíva medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorú pomohli vlani v júli sprostredkovať Turecko a OSN, obsahuje dve dohody. Jedna umožňuje vývoz obilnín, ktoré v ukrajinských čiernomorských prístavoch zablokovala vojna. Druhá má uľahčiť export ruských obilnín a hnojív bez ohľadu na sankcie uvalené na Moskvu za rozpútanie vojny na Ukrajine. Obilná dohoda vlani pomohla obmedziť narastajúce ceny potravín. Prvýkrát bola predĺžená vlani v novembri o 120 dní. Moskva už signalizovala, že s predĺžením bude súhlasiť, ak sa zrušia obmedzenia pre jej vlastný vývoz. Ruský poľnohospodársky sektor ale sankcie Západu obzvlášť nepostihli. Moskva ako prekážku vo vývoze svojich hnojív a obilia považuje sankčné obmedzenia v oblasti platieb, logistiky a poisťovníctva.

Dve ruské rakety zasiahli školu v Avdijivke, jeden človek zahynul 

Najmenej jednu obeť si vyžiadal ruský raketový útok na školu v meste Avdijivka v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Uviedol to v pondelok, 13. marca, vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak. TASR informuje podľa správy britskej stanice Sky News. Jermak na sociálnej sieti bez bližších podrobností napísal, že ruské sily vypálili na budovu školy dve rakety.

Rusko sa už niekoľko mesiacov snaží ovládnuť celé územie Donbasu na východe Ukrajiny, ktorý pozostáva z Doneckej a Luhanskej oblasti. Oba administratívne celky Moskva vlani v septembri nezákonne anektovala na základe výsledkov kontroverzných a medzinárodne neuznaných referend. "Za necelý týždeň padlo len v okolí Bachmutu viac ako 1 100 nepriateľských vojakov. Ďalších najmenej 1 500 nebude môcť pre zranenia pokračovať v boji. Navyše k tomu sme zničili desiatky kusov bojovej techniky nepriateľa a viacero skladov zbraní," opísal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

​

Medzinárodný trestný súd otvorí dva prípady vojnových zločinov proti Rusku

Medzinárodný trestný súd (ICC) so sídlom v holandskom Haagu mieni otvoriť dva prípady vojnových zločinov počas invázie Ruska na Ukrajinu a bude žiadať zatykače na niekoľkých ľudí. V pondelok, 13. marca o tom informoval denník The New York Times (NYT). TASR správu prevzala z portálu britského denníka The Guardian. "Ide o prvé vznesené medzinárodné obvinenia po niekoľkých mesiacoch práce špeciálnych vyšetrovacích tímov," uviedol NYT.

V obvineniach sa uvádza, že Rusko zámerne cielilo útoky na civilnú infraštruktúru a unášalo ukrajinské deti aj tínedžerov do ruských prevýchovných táborov. NYT sa odvolal na zdroje, ktoré nemajú poverenie rozprávať na verejnosti. Hlavný prokurátor ICC, Karim Khan, musí obvinenia predložiť senátu pre prípravné konanie, ktorý rozhodne o formálnych dôvodoch pre vydanie zatykačov alebo či treba viac dôkazov. Koho plánuje ICC obviniť, nie je jasné. Na žiadosť NYT o potvrdenie informácií o zatykačoch úrad prokurátora reagoval: "Nediskutujeme verejne o detailoch súvisiacich s prebiehajúcimi vyšetrovaniami."

Niektorí diplomati a odborníci uviedli, že obvinený môže byť aj ruský prezident Vladimir Putin, lebo súd neuznáva imunitu hláv štátov v prípadoch vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti či genocídy. Pravdepodobnosť súdneho procesu je malá, pretože ICC nemôže pojednávať prípady v neprítomnosti, a je tiež nepravdepodobné, že Rusko vydá na proces svojich vlastných predstaviteľov.

Breton: EÚ zvýši produkciu munície pre Ukrajinu, komisár navštívi aj Slovensko

Európska únia bude konať tak, aby zvýšila produkciu munície určenej pre Ukrajinu zo závodov 15 priemyselných skupín v 11 krajinách Európy. Uviedol to v pondelok eurokomisár pre vnútorný trh EÚ, Thierry Breton, ktorý by v tejto súvislosti mal v priebehu tohto týždňa pricestovať aj na Slovensko, informuje spravodajca TASR. Tlačová agentúra AFP upozornila na rozhovor, ktorý Breton v pondelok, 13. marca, poskytol pre francúzsku rozhlasovú stanicu RMC. "Musíme postupovať veľmi rýchlo," zdôraznil s tým, že vojna na Ukrajine sa zmenila na zákopovú, pričom Ukrajinci sú závislí od dodávok munície z Európy.

Ukrajinská armáda už niekoľko týždňov žiada EÚ o dodávky munície kalibru 155 milimetrov. Breton spresnil, že tento týždeň pocestuje do Bulharska a na Slovensko, aby zariadil urýchlené zvýšenie produkcie zbrojárskych firiem. "Je to téma, ktorá sa týka celého západného sveta," upozornil francúzsky eurokomisár a pripomenul, že ministri obrany členských krajín EÚ sa minulý týždeň v Štokholme spolu s generálnym tajomníkom NATO, Jensom Stoltenbergom, dohodli na pláne núdzových dodávok munície Ukrajine zo svojich domácich zásob v hodnote dvoch miliárd eur. Ministri obrany sa zároveň dohodli aj na spoločných objednávkach munície, čo by malo znížiť jej cenu. "Spojené štáty sú z hľadiska výroby tohto typu munície v horšom stave ako Európa. 155-milimetrové náboje sa vyrábajú viac v Európe ako v USA," skonštatoval Breton, ktorý má v exekutíve EÚ na starosti aj priemyselnú politiku a digitálnu, audiovizuálnu, obrannú a vesmírnu oblasť. Podľa jeho slov tento typ munície je určený pre boje s vysokou intenzitou. Zároveň nikto a najmä v Európe, nečakal, že vznikne taký intenzívny konflikt, aký teraz prebieha na Ukrajine.

Prečítajte si tiež

382. deň na Ukrajine: Šéf vagnerovcov Prigožin oznámil, že chce kandidovať na prezidenta Ukrajiny

​