390. deň na Ukrajine: Štáty EÚ sa zhodli na financovaní munície pre Kyjev

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

KYJEV / Členské štáty Európskej únie sa dohodli na spoločnom nákupe a financovaní munície pre ukrajinské sily. Únia na to uvoľní dve miliardy eur. Po rokovaní ministrov obrany a zahraničných vecí v Bruseli to dnes pre médiá potvrdilo viacero z nich. Štáty zároveň v nasledujúcom roku dodajú Kyjevu milión kusov delostreleckej munície. Ukrajinský generálny štáb hlási, že za posledný deň jeho jednotky odrazili takmer sedem desiatok ruských útokov. Postup ruských jednotiek v okolí Bachmutu sa prakticky zastavil. Objavujú sa správy o lokálnych ukrajinských protiútokoch. Ruským jednotkám sa naopak darí pomaly postupovať v okolí mesta Avdijivka.

+269 fotiek

Vojna na Ukrajine

Štáty EÚ sa zhodli na spoločnom financovaní a nákupoch munície pre Kyjev

Štáty Európskej únie sa v pondelok, 20. marca, zhodli na spoločných nákupoch a financovaní munície pre Ukrajinu, ktoré sa pri obrane proti ruskej agresii nedostáva najmä delostreleckej munície. Na twitteri to oznámil šéf diplomacie EÚ Josep Borrell. Únia má na základe dohody uvoľniť dve miliardy eur na nákupy munície a do roka dodať Kyjevu milión delostreleckých granátov. Podľa Európskej obrannej agentúry (EDA) sa do spoločných nákupov predbežne prihlásilo 17 krajín vrátane Česka.

"Je to historické rozhodnutie," komentoval dohodu Borrell. Uvoľnenie peňazí a spoločné nákupy zrýchlia dodávky potrebnej munície pre štát čeliaci pokračujúcej ruskej invázii a zároveň pomôžu k nevyhnutnému zvýšeniu výroby v európskych zbrojovkách, krajina nimi navyše ušetrí, uviedol španielsky politik. Podľa nemeckého ministra obrany Borisa Pistoriusa by podstatná časť dodávok mala byť v krajine napadnutá Ruskom ešte tento rok.

Podľa EDA prejavilo o spoločné nákupy záujem 17 krajín únie a Nórsko. Medzi členskými štátmi bloku sú popri Česku napríklad Francúzsko, Nemecko, Holandsko, Rakúsko, Rumunsko alebo Slovensko. Krajiny podpísali dohodu o princípoch spoločných nákupov, ktorá podľa agentúry otvára cestu k dvom typom nákupov: dvojročnému urýchlenému projektu k opatreniam delostreleckých granátov kalibru 155 a dlhodobejšiemu sedemročnému obstarávaniu munície rôznych kalibrov. Práve po 155-milimetrových granátoch volá Kyjev najviac. Agentúra na základe projektovej dohody osloví výrobcu munície so žiadosťou o konkrétne ponuky.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba, ktorý sa v pondelok, 20. marca, zúčastnil na zasadnutí Rady ministrov zahraničných vecí EÚ v Bruseli prostredníctvom videokonferencie, dohodu privítal. "Viac delostreleckej munície pre Ukrajinu čo najskôr. To bol hlavný cieľ dnešného zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci," oznámil Kuleba na Twitteri. Podľa neho "rýchle prijatie" tejto dohody posilní "schopnosti Ukrajiny na bojisku".

Ukrajinská armáda hlási odrazenie 69 ruských útokov na východe krajiny

Ukrajinskí obrancovia za uplynulý deň odrazili 69 ruských útokov v piatich smeroch, pričom epicentrom bojov zostáva mesto Bachmut. Uviedol to dnes vo svojom rannom operačnom hlásení ukrajinský generálny štáb. Ruské invázne sily podľa neho pokračujú v útokoch tiež v smeroch na Lyman, Avdijivku, Marjinku a Šachtarske na východe Ukrajiny. V regiónoch pri mestách Záporoží a Cherson sú Rusi v defenzíve, tvrdí ukrajinský štáb.

"V bachmutskom smere naši obrancovia odrazili útoky nepriateľa pri obciach Bachmut, Ivanivske, Bohdanivka a Hryhorivka," uvádza velenie ukrajinských ozbrojených síl s odvolaním sa na miesta v Doneckej oblasti. Hlásia tiež neúspešné pokusy Rusov o útočné akcie v ďalších regiónoch, napríklad pri obci Kreminna v Luhanskej oblasti alebo pri Avdijivke a Marjinky v Doneckej oblasti. "V záporožskom a chersonskom smere sa ruskí vojaci bránia," tvrdí ukrajinský generálny štáb. Podobné vyhlásenia jednotlivých strán konfliktu nie je možné bezprostredne overiť z nezávislých zdrojov.

V Bachmute pokračovali ťažké boje, obe strany pritom podnikajú protiútoky, uviedla dnes ráno agentúra Reuters. Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) vo svojej poslednej správe o situácii na bojisku píše, že ruské útočné operácie v posledných týždňoch spomalili, čo by podľa neho mohlo svedčiť o tom, že ruská jarná ofenzíva na Donbase sa môže blížiť k svojmu vyvrcholeniu. "Ukrajinské sily pravdepodobne podnikli lokálny protiútok juhozápadne od Bachmutu," píše ISW, podľa ktorého bol ukrajinský protiútok juhozápadne od obce Ivanivske, ktorá sa nachádza asi šesť kilometrov od Bachmutu, zrejme úspešný.

Analytici inštitútu zároveň upozorňujú na čoraz častejšie ruské debaty o možnej ukrajinskej protiofenzíve v oblasti Bachmutu. Pokračujúce ruské útoky na východe Ukrajiny podľa ISW nepriniesli v prvých mesiacoch tohto roka viac ako postupné taktické úspechy. "Rusko do týchto rôznych ofenzívnych snáh zapojilo približne 300 tisíc mobilizovaných vojakov. Ak 300 tisíc ruských vojakov nedokázalo Rusku zabezpečiť rozhodujúcu ofenzívnu prevahu na Ukrajine, tak je veľmi nepravdepodobné, že by nasadenie ďalších síl v budúcich mobilizačných vlnách prinieslo tento rok dramaticky odlišný výsledok," domnieva sa americký inštitút. Ukrajina má preto podľa neho dobré predpoklady na to, aby znovu získala iniciatívu a začala protiofenzívy v kriticky dôležitých sektoroch frontovej línie.

Britské ministerstvo obrany si dnes vo svojej pravidelnej analýze bojov všíma situáciu pri Avdijivke, ktorá sa nachádza neďaleko Donecka. Ruské invázne sily podľa neho v posledných troch týždňoch zaznamenali v okolí Avdijivky "plíživé zisky". Avdijivka je teraz z veľkej časti zničená, konštatuje britský rezort obrany, ktorý sa opiera o informácie vojenskej rozviedky. "S tým, ako bude bitka pokračovať, bude pravdepodobne za obzvlášť obranyschopný kľúčový terén považovaný rozsiahly komplex avdijivských koksární," myslí si britské ministerstvo. Z taktického hľadiska je podľa neho situácia pri Avdijivke podobná tej pri Bachmute.

Ruské úrady začali kvôli zatykaču na Putina stíhanie sudcov ICC v Haagu

Ruské úrady začali trestné stíhanie sudcov Medzinárodného trestného súdu v Haagu (ICC), ktorí minulý týždeň vydali zatykač na ruského prezidenta Vladimira Putina a splnomocnenkyňu Kremľa pre práva detí Mariju Ľvovovú-Bělovovú. S odvolaním sa na ruský vyšetrovací výbor, ktorý plní úlohu kriminálnej ústredne, o tom informovala agentúra Interfax.

Ruský vyšetrovací výbor konkrétne začal stíhať hlavného prokurátora ICC Karima Khana, ktorý podľa neho požiadal o vydanie zatykača, a ďalších troch sudcov. Výbor uviedol, že stíhanie Putina a Ľvovovej-Bělovovej má "vedome nezákonný charakter, pretože dôvody na privedenie k trestnej zodpovednosti chýbajú". Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov dnes podľa Reuters krok ICC označil za jasnú známku nepriateľstva voči Rusku aj samotnému Putinovi. Oznámil tiež, že Rusko na pojednávanie súdu reaguje s pokojom a že rozhodnutie ICC Putinovi nijako nebráni v práci.

Súd v Haagu Putina a Ľvovovú-Bělovovú stíha v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu, konkrétne pre únosy ukrajinských detí z okupovaných území do Ruska. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Marija Zacharovová predtým uviedla, že rozhodnutie ICC nemá pre Rusko žiadny význam, pretože Rusko nie je súčasťou Rímskeho štatútu, na základe ktorého ICC vznikol.

Vedúca Katedry medzinárodného práva Právnickej fakulty Univerzity Karlovej Veronika Bílková ale upozornila, že hoci Rusku zo zatykača žiadne povinnosti nevyplývajú, vyše 120 štátov, ktoré súd v Haagu uznávajú, má teraz povinnosť Putina zatknúť.