Vo Fínsku a Bulharsku majú parlamentné voľby, volí aj Čierna Hora

HELSINKI/SOFIA/PODGORICA / Vo Fínsku sa v nedeľu začali parlamentné voľby. Prieskumy favorizujú na tesné víťazstvo stredopravicovú Národnú koaličnú stranu (Kansallinen kokoomus - KOK) pod vedením Petteriho Orpa. Sociálni demokrati (SDP) súčasnej premiérky Sanny Marinovej by sa podľa prieskumov mohli umiestniť až na tretej priečke.

Strana KOK má podľa prieskumu, ktorý zverejnila verejnoprávna televízia Yle, sympatie 19,8 percenta opýtaných. Na druhom mieste skončila nacionalistická euroskeptická Strana Fínov (PS), ktorú vedie Riikka Purraová. Marinovej SDP obsadili tretie miesto s 18,7 percentami hlasov. "Prieskumy naznačujú, že trend pravicovejších strán vo Fínsku naberá na sile," povedal Juko Rahonen z výskumného inštitútu E2. Fínske parlamentné voľby sa pritom konajú len deň po tom, čo Turecko oficiálne ratifikovalo vstup tejto severskej krajiny do Severoatlantickej aliancie (NATO).

+10 fotiek

Parlamentné voľby vo Fínsku

Agentúra AFP pripomína, že strana, ktorá sa vo voľbách umiestni na prvom mieste, získava post predsedu vlády za predpokladu, že dokáže v parlamente vytvoriť väčšinu. "Tieto voľby chceme vyhrať a pokračovať tak v ceste k udržateľnejšej budúcnosti," povedala Sanna Marinová novinárom na záver svojej predvolebnej kampane. Rahonen z E2 podotkol, že hoci je súčasná fínska premiérka mimoriadne populárna, má ťažkosti s pretavením tejto popularity do dostatočného počtu kresiel SDP v parlamente.

Úspech svojej strany očakáva i líder KOK Petteri Orpo, ktorý chce v prípade víťazstva "napraviť ekonomiku a obnoviť hospodársky rast". AFP doplnila, že pomer dlhu Fínska k HDP vzrástol zo 64 percent v roku 2019 na 73 percent, čo chce KOK riešiť znížením výdavkov o šesť miliárd eur.  Nacionalistická euroskeptická Strana Fínov, ktorej podľa prieskumov patrí druhá priečka, presadzuje tvrdšiu rétoriku v súvislosti s migrantmi. Ako dlhodobý cieľ má tiež vystúpenie Fínska z Európskej únie, upozorňuje AFP. Volebné miestnosti budú vo Fínsku otvorené do 20.00 h miestneho času (19.00 h SEČ). Viac ako 40 percent voličov už hlasovalo predčasne.

Bulhari hlasujú v piatych parlamentných voľbách za dva roky

Bulharskí voliči hlasujú v nedeľu v predčasných parlamentných voľbách, ktoré sú v poradí už piate za ostatné dva roky. Volebné miestnosti sa otvorili o 06.00 h SELČ a prvé prognózy sa očakávajú po ich zatvorení o 19.00 h. Bulharský prezident Rumen Radev začiatkom februára rozpustil Národné zhromaždenie a vypísal predčasné voľby na 2. apríla.

K tomuto kroku pristúpil po tom, ako sa tri najväčšie politické skupiny v silne fragmentovanom parlamente nedokázali dohodnúť na vytvorení životaschopnej koaličnej vlády na základe výsledkov predčasných volieb z vlaňajšieho októbra. Podľa politológov aj nové voľby zrejme prinesú podobne rozdrobený parlament s malými šancami na vznik stabilnej vlády. Prieskumy opäť favorizujú stredopravicovú stranu.

+28 fotiek

Parlamentné voľby v Bulharsku

Občania za európsky rozvoj Bulharska (GERB) expremiéra Bojka Borisova a reformistické hnutie Pokračujeme v zmene (PP) ekonóma Kirila Petkova. Obe by mali získať približne 25 percent hlasov. Časť analytikov si myslí, že vojna na Ukrajine, inflácia a rastúci rozkol medzi proruským a proeurópskym táborom by mohli viesť k tomu, že viac občanov bude voliť nacionalistické strany, respektíve strany podporujúce politiku Moskvy.

Bulharsko, ktoré je členskou krajinou EÚ aj NATO, je v patovej situácii od roku 2020 a táto pokračujúca politická kríza ohrozuje jeho plány na vstup do eurozóny v roku 2024 a zaradenie do schengenského priestoru. Bez vlády so silným mandátom nie je možné prijímať reformy potrebné na boj proti korupcii. Komplikuje sa aj čerpanie niekoľkých miliárd eur z fondov EÚ na obnovu. Najhoršiu politickú krízu v Bulharsku od pádu komunizmu podľa AFP ešte prehĺbila ruská invázia na Ukrajinu. Bulharská spoločnosť je hlboko rozdelená v postoji k dodávkam zbraní Ukrajine na obranu proti pokračujúcej ruskej agresii.

V Čiernej Hore majú druhé kolo prezidentských volieb

V Čiernej Hore sa v nedeľu začalo druhé kolo prezidentských volieb. V prvom kole, ktoré sa konalo 19. marca, získal najviac hlasov úradujúci prezident Milo Djukanovič. Jeho vyzývateľom je bývalý minister hospodárstva a proeurópsky orientovaný ekonóm Jakov Milatovič. Analytici favorizujú na víťazstvo práve Milatoviča, ktorý v prvom kole volieb získal 28,9 percenta hlasov. S výzvou podporiť ho sa na svojich voličov obrátili aj ďalší kandidáti z prvého kola volieb, vrátane lídra proruského Demokratického frontu (DF) Andriju Mandiča, ktorý skončil tretí s takmer 20 percentami hlasov.

Súčasný prezident Djukanovič, ktorý v prvom kole volieb získal 35,4 percenta hlasov, je veteránom čiernohorskej politiky a od roku 1991 bol šesťkrát premiérom. Ak získa v nedeľňajších voľbách najviac hlasov, bude to jeho tretie funkčné obdobie na poste prezidenta. Oponenti však obviňujú Djukanoviča a jeho stredoľavicovú Demokratickú stranu socialistov (DPS) z korupcie, prepojenia na organizovaný zločin a z toho, že krajinu s približne 620.000 obyvateľmi riadi ako svoj osobný majetok. Djukanovič tieto obvinenia odmieta.

Volebné miestnosti sa v Čiernej hore zatvoria o 20.00 h SELČ. Prvé výsledky budú známe v priebehu noci. Agentúra AFP pripomína, že pod vedením Djukanoviča a jeho strany Čierna Hora vstúpila do NATO, začala rokovania o členstve v EÚ a odklonila sa od Ruska. Po invázii ruskej armády na Ukrajinu sa tiež pripojila k sankciám EÚ voči Moskve. Kremeľ následne zaradil Čiernu Horu na svoj zoznam nepriateľských štátov. V Čiernej Hore sa tento rok uskutočnia aj predčasné parlamentné voľby. Skončila sa totiž trojmesačná lehota, ktorú mal dezignovaný premiér a bývalý vysoko postavený diplomat Miodrag Lekič na sformovanie nového kabinetu. Djukanovič preto v marci parlament rozpustil a na druhý deň vypísal predčasné voľby na 11. júna.