409. deň na Ukrajine: Z Ruska sa na Ukrajinu vrátilo 31 detí

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

UKRAJINA / Ruským silám sa darí postupovať do centra ukrajinského mesta Bachmut a zrejme obsadili ďalšie významné budovy. Uvádza to americký vojnový inštitút. V posledných dňoch už ovládli západný breh rieky a ohrozujú kľúčovú zásobovaciu trasu. Ukrajinské jednotky ale tvrdia, že za svoj úspech platia Rusi vysokú cenu. Analytici predpokladajú, že v západnej časti Bachmutu Rusi lepšie využívajú delostrelectvo. K úspechom zrejme prispieva aj to, že Wagnerovci s ministerstvom obrany ukončili spory a začali lepšie spolupracovať. Šéf tejto žoldnierskej skupiny Bachmut nakrátko opustil, aby sa zúčastnil na pohrebe ruského blogera Vladlena Tatarskeho, ktorý zomrel po výbuchu v petrohradskej kaviarni.

+269 fotiek

Vojna na Ukrajine

Z Ruska sa na Ukrajinu vrátilo 31 detí

Dovedna 31 detí sa vrátilo na Ukrajinu po tom, čo ich ilegálne previezli do Ruska. Uviedla to humanitárna organizácia Save Ukraine so sídlom v Kyjeve. "Deti unesené Rusmi z Chersonskej a Charkovskej oblasti konečne prekročili hranice so svojimi rodinami a teraz sú v bezpečí," uviedol na sociálnej sieti Mykola Kuleba, zakladateľ Save Ukraine. Skupina 13 matiek odišla z Ukrajiny pred niečo vyše týždňom. Mnohé z nich mohli vyzdvihnúť aj deti iných rodičov. Ženy prešli do Poľska, potom pokračovali cez Bielorusko a Rusko a nakoniec dorazili na Rusmi okupovaný Krym, kde vyzdvihli 24 detí. Ďalších sedem detí priviezli z ruských miest Voronež, Rostov a Belgorod. Išlo o piatu záchrannú misiu organizovanú Save Ukraine, ktorej zásadne pomohli miestni dobrovoľníci, keďže samotná organizácia nemá v Rusku žiadne oficiálne kontakty.

Medzinárodný trestný súd (ICC) v Haagu vydal minulý mesiac zatykače na ruskú ombudsmanku pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú a na ruského prezidenta Vladimira Putina. Oboch viní z nezákonných deportácií detí a ďalších osôb z Ukrajiny do Ruska počas prebiehajúcej vojny. Ukrajina uviedla, že prešetruje vyše 16 000 týchto prípadov. Rusko popiera, že by tieto deti unieslo a tvrdí, že boli odvedené v záujme ich vlastnej bezpečnosti.

Ukrajina obnoví dodávky elektrickej energie do Európy

Po šiestich mesiacoch Ukrajina obnoví dodávky elektrickej energie do Európy. Tie zastavila v októbri minulého roka po početných útokoch Ruska na jej energetickú infraštruktúru. Povedal to tento týždeň ukrajinský minister energetiky Herman Haluščenko. Informovali o tom agentúry Reuters a DPA. "Najťažšiu zimu máme za sebou. Ukrajinská energetická sieť funguje už takmer dva mesiace bez akýchkoľvek obmedzení," uviedol Haluščenko na stránke ministerstva energetiky s tým, že Ukrajina má v súčasnosti aj dostatočné rezervy. Môže si tak dovoliť vývoz elektrickej energie, ktorý jej umožní získať ďalšie finančné zdroje na pokračovanie obnovy zničenej energetickej infraštruktúry.

Ukrajinská produkcia elektriny klesla minulý rok v dôsledku vojnového konfliktu o vyše 27 %. Ukrajina požiadala o čo najskoršie pripojenie k európskemu energetickému systému v marci minulého roka, krátko po útoku Ruska. Právo vyvážať svoju energiu do Európy získala o tri mesiace. Ukrajina môže v súčasnosti vyvážať do Európskej únie maximálne 400 megawattov elektrickej energie. "Konkrétny objem vývozu ale bude závisieť od potrieb ukrajinských domácností," dodal Haluščenko s tým, že prioritou sú jednoznačne domáci odberatelia. "Export elektriny bude pokračovať v prípade, že ukrajinskí spotrebitelia budú zabezpečení. Ak sa situácia zmení, vývoz pozastavíme," uviedol.

Zelenskyj sľúbil oslobodenie Krymu a kritizoval postup Ruska voči Tatárom

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok, 8. apríla, prisľúbil oslobodenie polostrova Krym od ruskej okupácie a kritizoval postup Ruska voči krymským Tatárom. "Pokus Ruska o zotročenie Ukrajiny sa začal práve okupáciou Krymu, práve útlakom voči slobode Krymu, Ukrajiny, krymských Tatárov a krymských moslimov," povedal Zelenskyj v príhovore k vedúcim predstaviteľom moslimskej komunity na Ukrajine i veľvyslancom z islamských krajín. Prezident sa kriticky vyjadril k tomu, ako Rusko pristupuje k moslimskej menšine krymských Tatárov a sľúbil, že Ukrajina tento polostrov od Ruska získa späť. "Pre Ukrajinu alebo pre svet neexistuje iná alternatíva, než ukončenie okupácie Krymu. Vrátime sa na Krym," povedal Zelenskyj.

Ukrajina si podľa jeho slov cení územnú celistvosť ostatných krajín a takisto vyžaduje rešpektovanie svojej vlastnej zvrchovanosti. Zelenskyj to uviedol v spojitosti s návrhom brazílskeho prezidenta Luiza Inácia Lulu da Silvu, píše DPA. Ten vo štvrtok navrhol Ukrajine, aby sa vzdala Krymského polostrova v prospech Ruska a začala tak mierové rokovania. "Celý náš východ, juh, všetky naše komunity, všetci naši ľudia si rovnako zaslúžia žiť a žiť slobodne," povedal ukrajinský prezident.

Od útoku na železničnú stanicu v Kramatorsku uplynul rok

Ukrajinci si v pripomenuli prvé výročie raketového útoku na železničnú stanicu v Kramatorsku na východe Ukrajiny. "Útok si pred rokom vyžiadal najmenej 58 obetí, vrátane niekoľkých detí," informuje TASR podľa správy denníka The Guardian. Skupina ľudí položila kvety k malému pamätníku na železničnej stanici. Pri pamätníku ležali podľa agentúry AFP okrem kvetov i detské hračky.

K útoku na železničnú stanicu v Kramatorsku došlo 8. apríla 2022. Stanica bola vtedy plná ľudí, najmä žien s deťmi a postarších osôb, ktorí čakali na evakuáciu. Ukrajinské úrady totiž predtým vyzvali miestnych obyvateľov, aby oblasť opustili pred očakávaným ruským útokom. Podľa AFP sa v čase útoku nachádzalo na stanici až 4 000 ľudí. Pri útoku utrpelo zranenia viac ako 100 ľudí, uvádza ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch (HRW). Mnohí ranení pritom prišlo o končatiny. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pred rokom uviedol, že išlo o útok cielený na civilistov, pri ktorom bola použitá balistická raketa krátkeho doletu typu Točka-U. Rovnako aj Spojené štáty obvinili z útoku Rusko. Moskva ale zodpovednosť poprela.

Ukrajinská diplomacia bude v Indii rokovať o získaní podpory vo vojne

Námestníčka ukrajinského ministra zahraničných vecí Emine Džaparovová v nedeľu, 9. apríla, navštívi Indiu a počas štvordennej návštevy sa bude snažiť zabezpečiť humanitárnu pomoc a vybavenie na opravu energetickej infraštruktúry poškodenej počas ruskej invázie. TASR informuje podľa sobotnej správy agentúry Reuters. India tento rok predsedá skupine krajín G20 a doteraz hľadala predovšetkým diplomatické riešenia ruskej invázie na Ukrajinu, aby nemusela zo zodpovednosti obviňovať Moskvu ako svojho tradičného spojenca. Zároveň využíva lacnejšie nákupy ruskej ropy.

Džaparovovej návšteva v Indii bude prvá od začiatku ruskej invázie vo februári 2022. Očakáva sa, že vyzve Indiu, aby vyslala "silný odkaz za mier" prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Ruský prezident má v júli navštíviť Indiu počas summitu Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (ŠOS) a tiež v septembri počas summitu G20. "Ukrajina požiadala Indiu o viac humanitárnej pomoci vrátane liekov, zdravotníckych zariadení a energetických zariadení na opravu energetickej infraštruktúry poškodenej počas vojny. Očakáva sa, že obe strany budú diskutovať o poskytnutí takejto podpory," uviedli indické médiá s odvolaním sa na diplomatické zdroje. Očakáva sa, že Džaparová bude premiérovi Narendrovi Modimu tlmočiť pozvánku na návštevu Kyjeva. Ukrajina má záujem o pozvánku na stretnutia G20 a aby bol prezident Zelenskyj prizvaný k rozhovorom s lídrami G20 počas septembrového summitu.