Tábor, v ktorom neboli plynové komory: Ľudí vraždili rukami

SEREĎ / Bol to vyhladzovací a koncentračný tábor, ktorý nezriadili nacisti. Neboli v ňom plynové komory. Ľudí tam dozorcovia vraždili ručne aj s pomocou nástrojov, ktoré si na to špeciálne vyrobili. Mŕtve telá hádzali do masových hrobov, ktoré sú tam dodnes, alebo do rieky, aby ich voda odniesla preč. Svedkovia hovoria, že občas bola voda v rieke úplne červená od krvi.

To miesto sa volá Jasenovac a leží v Chorvátsku. Dnes je tam obrovský pamätník a kláštor, v ktorom sa rádové sestry denne modlia za obete a pripomínajú si ich obrazmi jednej z nich.

​Na prvý pohľad sú to prívetivé obrazy, pripomínajúce ikony. Až do momentu, kým sa neprizriete bližšie a neprečítate si niektorý z textov pod nimi. "Spomienky babičky Ljuby: Je zima prichádzajú Ustašovci. Sme na úteku – otec, matka a šesť nás, detí. Videla som jednu rodinu priviazanú o ostnatý drôt k senníku, ktorý horel. A počujem ich aj dnes,“ píše sa pod jedným z obrazov.

Slavónsky ortodoxný biskup Jovan prišiel do Múzea holokaustu v Seredi osobne otvoriť výstavu obrazov, ktoré zachovávajú pamiatku obetí tábora. "Jasenovac je jedno z 20 miest, ktoré sú uvedené ako najväčšie masové hroby. Bol to komplex vyhladzovacích a koncentračných táborov neďaleko riek Una a Sava," informoval biskup Jovan.

Vznikol po vyhlásení tzv. Nezávislého štátu Chorvátsko, čo bol satelit nacistického Nemecka. "Existoval od augusta 1941 do apríla 1945. Najmenší odhad obetí hovorí, že tam bolo zavraždených 100 tisíc ľudí. Polovicu tvorili Srbi, potom tam boli Židia, Rómovia, a aj mnoho antifašitov - či už Chorvátov, Srbov alebo moslimov," uviedol biskup Jovan. Tábor bol špecifický aj krutosťou dozorcov. "Profesor Yehuda Bauer napísal, že Jasenovac bol krutejší ako nacistické tábory, pretože všetky vraždy sa tam diali rukami – nožmi, kladivami, hákmi, veľmi zriedkavo guľkou," doplnil Jovan.

Na mieste bývalého tábora stojí obrovský pamätník. Krajina okolo neho je hrboľatá, to je tá najtragickejšia spomienka na tábor. "Keď tam človek príde, vidí obrovsky pamätník a na rozľahlom území okolo pamätníka navŕšené kopce, pričom niektoré z nich sú masové hroby ľudí umučených v Jasenovaci, tak cítite veľmi ťažký pocit," uviedol Martin Korčok, vedúci Múzea holokaustu v Seredi.

Autorkou obrazov je rádová sestra Marija, ktorá žije v kláštore. Ten vznikol na mieste bývalého tábora v roku 2000. "Vždy je problematické, ako zaobchádzať s takýmto miestom. Tieto obrazy nie sú vyhýbaním sa tej krutosti, ale snažia sa ju pripomínať spôsobom, ktorý je znesiteľný. Musíme odpustiť, ale zároveň nikdy nesmieme zabudnúť," uzavrel biskup Jovan.