416. deň na Ukrajine: Počet obetí ruského raketového útoku na mesto Slovjansk stúpa

KYJEV / Počet obetí piatkového (14.4.) ruského raketového útoku na ukrajinské mesto Slovjansk stúpa. Aktuálne úrady hlásia 11 mŕtvych vrátane 2-ročného chlapčeka. Dve ženy v sobotu zahynuli aj pri ruskom ostreľovaní Chersonskej oblasti. Obete hlásia aj ruskí kolaboranti, spravujúci okupované časti Doneckej oblasti. Štyria ľudia podľa nich zahynuli pri ostreľovaní mesta Jasynuvata. Tieto tvrdenia nie je ale možné nezávisle overiť. Komplikovaná je stále situácia v meste Bachmut. Ruské sily za cenu obrovských obetí pokračujú v dobývaní mesta. Na zvyšku frontu dochádza len k malým zmenám.

+269 fotiek

Vojna na Ukrajine

​V Rusku majú súdiť 5 Ukrajincov z Melitopola obvinených z terorizmu

V Rusku má byť údajne súdených päť Ukrajincov obvinených z členstva v teroristickej skupine. Päticu obvinených, ktorých mená úrady nezverejnili, previezli z okupovaného ukrajinskom mesta Melitopol na polostrov Krym, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014. Odtiaľ ich následne premiestnili do väznice Lefortovo v Moskve, uviedol denník Kyiv Independent. Pätica Ukrajincov je obvinená z plánovania výbuchov na miestach, kde boli rozmiestnené ruské sily a tiež tam, kde sa rozdávala humanitárna pomoc.

Podľa správ ruských médií objavili ruské bezpečnostné sily predmetné výbušniny v aute jedného z podozrivých. Skrýše zbraní, munície a granátov sa okrem toho údajne našli v pivniciach, garážach, ako aj pod hromadami odpadkov či pod náhrobnými kameňmi na cintorínoch. Rusko vyhlásilo po sporných referendách z vlaňajšieho septembra, ktoré odsúdil Kyjev aj Západ, za súčasť svojho územia štyri ukrajinské oblasti: Doneckú, Luhanskú, Chersonskú a Záporožskú. Samotný Melitopol okupujú ruské sily od konca vlaňajšieho roka.

Ukrajinská protiofenzíva má šancu uspieť, pretože Rusko je v kríze

Šéf ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin vyhlásil, že plánovaná ukrajinská protiofenzíva má skôr šancu uspieť, než zlyhať, keďže Rusko je podľa neho v stave "krízy". Prigožin konštatoval, že "sebecké" nezávislé ruské elity sa nachádzajú v krízovej situácii, pretože armáda zlyháva, čo sa týka "rýchleho zaistenia víťazstva" na Ukrajine. Šéf vagnerovcov obvinil tieto "elity, ktoré konajú nezávisle od politického vedenia štátu a majú blízke väzby a svoje vlastné záujmy", zo sabotáže úspechu Ruska, pričom ich cieľom je podľa neho návrat k ich privilegovanému životnému štýlu. Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) napísal, že Prigožin verí tomu, že "vnútorní nepriatelia" zatlačia Kremeľ k veľkým ústupkom vrátane toho, že za niekoľko rokov Moskva vráti Ukrajine územia, ktoré obsadila.

"Prigožin vyslovene odmietol myšlienku akýchkoľvek rokovaní o ukončení vojny a vyzval Rusov, aby pokračovali v bojoch, aj keby to viedlo k dočasnej porážke Ruska," uviedol ISW. Šéf Vagnerovej skupiny má spory s ruským ministerstvom obrany pre opakovanú kritiku velenia ruskej armády. Obviňuje ju napríklad zo slabého zásobovania potrebnou muníciou. V posledných dňoch ale spravodajské služby informovali o bližšej spolupráci ruských síl a vagnerovcov, a to najmä v bojoch vo východoukrajinskom Bachmute.

Poľsko venovalo na pomoc Ukrajine už dve percentá HDP

Poľsko venovalo na pomoc Ruskom napadnutej Ukrajine už zhruba dve percentá svojho hrubého domáceho produktu. Celková suma vynaložená na tento účel sa odhaduje na 50 miliárd zlotých, čo predstavuje 10,67 miliardy eur. "Celkové výdavky na Ukrajinu dosiahli až dve percentá nášho HDP, čo predstavuje 50 miliárd zlotých, takže ide o naozaj dôležitú položku v našom rozpočte," uviedla poľská ministerka financií Magdalena Rzeczkowska. Zároveň ale zdôraznila, že ukrajinskí utečenci prispievajú do poľského štátneho rozpočtu svojimi daňami, keďže nemajú väčšie ťažkosti pri uplatnení na poľskom pracovnom trhu. "Samozrejme, že by sme boli radi, keby sa vrátili na Ukrajinu čo najskôr, pretože by to znamenalo, že sa vojna skončila a Ukrajina môže rásť," uviedla Rzeczkowska na pôde washingtonského think tanku.

Kritik Kremľa Kara-Murza svoj proces prirovnal k obdobiu stalinizmu

Ruský opozičný politik a publicista Vladimir Kara-Murza svoj súdny proces prirovnal k obdobiu stalinizmu a neskorším procesom, pri ktorých mnohých jeho krajanov odsúdili na smrť alebo väzenie. Tento novinár a kritik Kremľa ešte v pondelok pred súdom povedal, že úroveň nejasnosti v spojitosti s voči nemu vznesenými obvineniami prekonáva procesy so sovietskymi disidentmi z 60. a 70. rokov minulého storočia, keď boli občania ZSSR zatýkaní na základe vykonštruovaných obvinení. Kara-Murza tiež uviedol, že je hrdý na svoje verejné vyhlásenia a správanie, pre ktoré čelí obvineniam zo zrady a šírenia falošných informácií o ruskej armáde na Ukrajine. Obvinenia boli vznesené v reakcii na Kara-Murzov prejav z 15. marca 2022 pred snemovňou reprezentantov amerického štátu Arizona, v ktorom slovne odsúdil ruskú vojenskú inváziu na Ukrajinu.

Za mrežami je od apríla minulého roka, keď ho vzali do väzby na 15 dní za kladenie odporu polícii. Obžaloba pre tohto novinára vo štvrtok žiadala 25-ročný trest odňatia v slobody vo väzenskej kolónii s prísnym režimom. Verdikt v tomto procese sa očakáva budúci pondelok (17. apríla). Vladimir Kara-Murza je laureátom medzinárodnej Ceny Václava Havla za ľudské práva za rok 2022. Bol tiež blízkym spolupracovníkom Borisa Nemcova, ktorého v roku 2015 zastrelili v centre Moskvy neďaleko Kremľa. V rokoch 2015 a 2017 náhle ochorel a upadol do kómy, pričom je presvedčený, že ho otrávili agenti ruských tajných služieb.

Putin podpísal zákon zavádzajúci elektronický povolávací rozkaz

Ruský prezident Vladimir Putin podpísal v piatok návrh zákona o zavedení elektronického povolávacieho rozkazu, ktorý výrazne uľahčí mobilizáciu Rusov do armády. Zákon zavádza digitálny systém oznamovania brannej povinnosti, ktorý zabráni mužom opustiť krajinu a takmer znemožní vyhýbanie sa povolávaciemu rozkazu. Obe komory ruského parlamentu schválili návrh zákona pred dvomi dňami. Kremeľ trvá na tom, že neplánuje ďalšiu mobilizáciu a že na zákone nie je nič neobvyklé. Takto predvolaní budú mať podľa nového zákona zákaz vycestovať do zahraničia a po obdržaní elektronického povolávacieho rozkazu sa budú sa musieť hlásiť na vojenskej správe.

Doteraz museli povolávacie rozkazy v Rusku doručovať osobne predstavitelia príslušného odvodového úradu alebo zamestnávateľ. Mnohí, ktorí nechceli bojovať na Ukrajine, jednoducho rozkaz odignorovali alebo utiekli z krajiny. Desaťtisíce mužov tak utiekli z Ruska vlani na jeseň po tom, čo Putin vyhlásil čiastočnú mobilizáciu s cieľom posilniť sily na Ukrajine. Podľa nového systému sa povolávací rozkaz bude považovať za doručený momentom jeho odoslania. Tí, ktorí sa nedostavia na vojenskú správu do 20 dní od doručenia elektronického povolávacieho rozkazu, si nebudú môcť zobrať pôžičku, zaregistrovať majetok, ani pracovať ako podnikatelia.

Prečítajte si tiež

415. deň na Ukrajine: Ukrajina a Rusko si vymenili telá vojakov