421. deň na Ukrajine: Na ukrajinskej oblohe zbadali podozrivý záblesk

KYEV / Budúcnosť Ukrajiny je v Severoatlantickej aliancii. To sú slová generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga. Ten po prvýkrát od začiatku ruskej invázie navštívil Kyjev. Zelenského pritom ubezpečil, že Aliancia ju bude podporovať dokedy bude treba. Dôležitou správou je, že na post vedúcej delegácie Európskej únie na Ukrajine vymenovali Slovenku Katarínu Mathernovú. Kyjevom uplynulý večer zneli výstražné sirény. Poplach podľa odborníkov spôsobil pravdepodobne pád meteoritu.

​

+269 fotiek

Vojna na Ukrajine

​Ukrajinskí vojaci na frontovej línii si mesačne zarobia takmer 2500 eur

Ukrajinskí vojaci budú za boj proti ruským silám na frontovej línii dostávať mesačný plat vo výške 100.000 hrivien (2471 eur). Oznámilo to v stredu vedenie ukrajinských ozbrojených síl spoločne s platovými zaradeniami ďalších vojakov. "Vojak, ktorý slúži krajine a chráni ju pred agresorom, riskuje vlastný život aj zdravie, pričom plní úlohy v mimoriadne ťažkých podmienkach, musí byť vysoko motivovaný," uvádza sa vo vyhlásení generálneho štábu ukrajinskej armády.

Plat 100.000 hrivien je podľa štábu vyhradený pre vojakov "bojujúcich priamo na frontovej línii". Vojaci, ktorí plnia úlohy v bojovej zóne, ale priamo sa do bojov nezapájajú, ako aj príslušníci protivzdušnej obrany dostanú mzdu 30.000 hrivien (748 eur). Základný plat ukrajinského vojaka sa od februára zvýšil na takmer 20.000 hrivien (494 eur). Podľa vyjadrenia generálneho štábu sú ukrajinské ozbrojené sily odmeňované spravodlivo.

Ruskí vojaci dostávajú podľa oficiálnych údajov Moskvy k základnému platu, predstavujúcemu 37.000 rubľov (413 eur), príplatok za službu na frontovej línii, a to vo výške 158.000 rubľov (1765 eur). Podľa DPA sa však mnohí z nich na sociálnych sieťach sťažujú, že takéto príplatky nikdy nedostali. 

Záblesk nad Kyjevom zrejme spôsobil meteorit

Záhadný záblesk nad ukrajinskou metropolou Kyjev, ktorý vzbudil obavy z ďalšieho ruského raketového útoku, pravdepodobne spôsobil meteorit. "Nevieme presne určiť, čo to bolo, ale predpokladáme, že meteorit," uviedol Kornijenko. Záblesk, ktorý v stredu večer rozžiaril oblohu nad Kyjevom, spustil i sirény varujúce pred vzdušným náletom, no protivzdušná obrana sa neaktivovala.

Ukrajinskí predstavitelia sa najprv domnievali, že tento záblesk mohla spôsobiť družica amerického Úradu pre letectvo a vesmír (NASA) pri svojom vstupe do atmosféry Zeme. NASA totiž tento týždeň avizovala, že v priebehu stredy vstúpi opäť do zemskej atmosféry 300-kilogramový satelit RHESSI, ktorý už bol vyradený z prevádzky. Vo štvrtok však uviedla, že predmetná družica je ešte stále na obežnej dráhe Zeme. Družica RHESSI sa používala na monitorovanie slnečných erupcií. Na obežnú dráhu Zeme bola vypustená v roku 2002 a v roku 2018 ju z prevádzky vyradili.

Generálna prokuratúra zaznamenala 80 tisíc prípadných vojnových zločinov

Ukrajinský generálny prokurátor Andrij Kostin v stredu amerických zákonodarcov informoval, že jeho úrad zaznamenal približne 80.000 prípadov možných vojnových zločinov a doteraz bolo na ukrajinských súdoch za takéto zločiny odsúdených 31 Rusov. Kostin zákonodarcom z výboru Snemovne reprezentantov pre zahraničné záležitosti povedal, že ukrajinská prokuratúra tiež identifikovala 310 potenciálnych páchateľov týchto zločinov a "uzavrela prípady proti 152 možným vojnovým zločincom".

Dodal, že niektoré súdne prípady "prebiehajú v neprítomnosti, pretože sme identifikovali páchateľov a máme celý súbor dôkazov, ale nemôžeme čakať na to, či ich niekedy chytíme. Spracovanie týchto prípadov v neprítomnosti ale trvá trochu dlhšie pre procesné obmedzenia". Ukrajinský generálny prokurátor vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby s Ukrajinou zdieľalo spravodajské informácie, pretože to pomôže jeho úradu v usvedčovaní údajných vojnových zločincov. Poznamenal, že identifikovali tisíce ďalších, ale nemajú úplné dôkazy na usvedčenie týchto vojnových zločincov.

Kostin tiež uviedol, že na území Ukrajiny našli približne 20 mučiarní a vyše 1000 preživších hlásilo celú škálu mučenia, vrátane použitia elektrických šokov, simulovaného topenia (waterboarding), núteného vyzliekania donaha a vyhrážania zohavením a smrťou. Podľa Kostina bolo len v samotnej Chersonskej oblasti zdokumentovaných vyše 60 prípadov znásilnenia. V oblastiach stále ovládaných ruskými silami sú obyvatelia, vrátane detí, nútení presťahovať sa na iné okupované územia alebo do Ruska. "Takéto zlo nemožno nechať len tak," povedal Kostin.

Na otázku, aká motivácia stojí za taktikou a konaním Ruska, Kostin odpovedal, že má problém pochopiť brutalitu ruských síl voči civilistom. "Jediným možným vysvetlením je, že chcú vymazať Ukrajinu a Ukrajincov z nášho územia. Možno naozaj chcú zabiť nás všetkých," vyhlásil.
Výbor Snemovne reprezentantov amerického Kongresu pre zahraničné záležitosti pozval Kostina, aby prišiel vypovedať. Predseda tohto výboru Michael McCaul, republikán zo štátu Texas, je presvedčený, že svedectvo o brutalite konania Ruska dokáže zákonodarcom a voličom, prečo USA robia správne, keď podporujú Ukrajinu.

Kremeľ uložil Wikimedii pokutu za neodstránenie článku o konflikte na Ukrajine

Ruský súd uložil neziskovej nadácii Wikimedia Foundation, prevádzkujúcej internetovú encyklopédiu Wikipedia, pokutu vo výške 1,5 milióna rubľov (približne 16.760 eur) za to, že neodstránila článok o konflikte na Ukrajine.  Ruské súdy v uplynulých mesiacoch uložili nadácii prevádzkujúcej Wikipediu sériu pokút. Moskva ale "zatiaľ" túto encyklopédiu neplánuje zakázať, povedal tento týždeň ruský minister pre digitálny rozvoj Maksut Šadajev.

Minulý týždeň súd v Moskve uložil nadácii Wikimedia Foundation pokutu o výške dva milióny rubľov (približne 22.200 eur) za to, že z Wikipedie neodstránila údajne "lživé informácie" o ruskej armáde. Rusko zaviedlo vlani, krátko po spustení invázie na Ukrajinu, zákony určujúce, ako sa na jeho území môže o tejto vojne informovať. Šírenie informácií, ktoré sú v rozpore s oficiálnym naratívom Kremľa, sa v súlade s touto legislatívou trestá pokutami či blokovaním webstránok.

Moskva údajne pracuje na vlastnej verzii Wikipedie s cieľom napraviť to, čo Kremeľ považuje za "nepresnosti, skomolenia a historické i faktické chyby" zverejnené na webovej stránke tejto encyklopédie, napísala britská spravodajská stanica Sky News.

K. Mathernová mieri na jednu z najdôležitejších ambasád EÚ

Slovenka Katarína Mathernová mieri na jednu z najdôležitejších ambasád Európskej únie. Skonštatovalo to Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR v súvislosti s tým, že ju šéf európskej diplomacie Josep Borrell vymenoval do funkcie vedúcej delegácie EÚ na Ukrajine.
"Katarína Mathernová sa ujme funkcie vedúcej delegácie EÚ na Ukrajine v historicky významnom, no v mimoriadne náročnom období," uviedol dočasne poverený minister zahraničných vecí Rastislav Káčer. Pripomenul, že Ukrajina čelí ruskej vojenskej agresii a zároveň sa usiluje o integráciu do EÚ. Mathernová má podľa neho vďaka bohatým odborným a pracovným skúsenostiam aj osobnostným kvalitám najlepšie predpoklady na úspešné zvládnutie tejto misie.

Mathernová doteraz pôsobila vo funkcii zástupkyne generálneho riaditeľa Európskej komisie pre susedskú politiku a rokovania o rozšírení. Od marca 2020 je v rámci Európskej komisie (EK) aj výkonnou riaditeľkou Podpornej skupiny pre Ukrajinu. V rokoch 2005 – 2010 a tiež v roku 2015 pôsobila na Generálnom riaditeľstve EK pre regionálnu a mestskú politiku a v rokoch 2010 – 2014 bola hlavnou poradkyňou vo Svetovej banke vo Washingtone, kde zabezpečovala kontakty na vysokej úrovni medzi Svetovou bankou a Európskou komisiou.

Prečítajte si tiež

420. deň na Ukrajine: Vojakov sme mučili, neplatili žiadne pravidlá, tvrdí člen vagnerovcov