424. deň na Ukrajine: V Rusku rezonuje kampaň náboru do armády

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

KYEV / Ruská armáda pokračovala v ostreľovaní Ukrajiny. Najnovšie útoky zasiahli 60 miest v Doneckej oblasti, ktoré zostali bez dodávok vody. Granáty dokonca dopadli aj do parku v Chersone a zranili jedného človeka. Podľa amerických analytikov sa šéf žoldnierskej Vagnerovej skupiny snaží presvedčiť prezidenta Putina, aby ruské jednotky prešli pred ukrajinskou ofenzívou do defenzívy. Rovnaký postup odporúča Putinovi aj vojenské velenie, no nie je schopné mu to vraj povedať na rovinu. Ruské ministerstvo obrany spustilo rozsiahlu kampaň pre dobrovoľníkov, v ktorej sa snaží podporiť ich mužnú hrdosť, sľubuje im tiež finančné výhody.

+269 fotiek

Vojna na Ukrajine

Ukrajinci údajne prenikli na východný breh Dnepra, špekuluje sa o protiofenzíve

Ukrajinské ozbrojené sily podľa západných analytikov úspešne zriadili pozície na východnej strane rieky Dneper. V nedeľu, 23. apríla, to podnietilo špekulácie, že by mohlo ísť o prvú známku dlho očakávanej jarnej protiofenzívy Kyjeva. Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) v novej analýze uvádza, že podľa geolokalizovaných záberov zverejnených prokremeľskými vojenskými blogermi si ukrajinskí vojaci vytvorili oporný bod neďaleko mesta Olešky, ako aj "stabilné zásobovacie trasy" k svojim pozíciám.

Analytici sa všeobecne domnievajú, že ak Ukrajina pristúpi k jasnej protiofenzíve, dôležitým cieľom bude preraziť pozemný koridor medzi Ruskom a anektovaným polostrovom Krym, čo si vyžiada prekročenie rieky Dneper na juhu krajiny. Hovorkyňa ukrajinského južného operačného veliteľstva Natalija Humeňuková vyzvala na trpezlivosť v reakcii na správy ukrajinských médií, že vytvorenie takýchto pozícií znamená začiatok protiofenzívy. Hoci správu ISW nepotvrdila ani nepoprela, zdôraznila, že podrobnosti o vojenských operáciách v delte Dnepra nemožno z bezpečnostných dôvodov zverejňovať. V ukrajinskej televízii dodala, že je veľmi náročné "prekonávať prekážku, ako je Dneper, keď frontová línia prechádza cez širokú a silnú rieku".

Kremľom dosadený šéf Chersonskej oblasti, jednej zo štyroch častí Ukrajiny, ktorých nelegálnu anexiu vlani v septembri oznámilo Rusko, v nedeľu poprel, že by ukrajinské sily vytvorili pozície na východnom brehu Dnepra. Vladimir Saldo na sociálnej sieti uviedol, že ruské sily "plne kontrolujú" túto oblasť. Dodal, že fotografie, na ktoré sa odvoláva ISW, mohli zachytávať ukrajinské sabotážne jednotky, ktorým sa "podarilo urobiť selfie" na druhej strane Dnepra pred tým, ako ich zatlačili späť.

Prigožin sa snaží presvedčiť Putina o začatí defenzívy

Rusko by pred možnou ukrajinskou protiofenzívou malo prejsť do defenzívy, snaží sa ruského prezidenta Vladimira Putina presvedčiť finančník Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin. Vo svojej pravidelnej analýze situáciu na ukrajinskom bojisku to uviedol americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW). K tomu istému sa šéfa Kremľa podľa ISW zrejme snaží prehovoriť aj ruské vojenské vedenie, ale nie je schopné mu túto správu na rovinu odovzdať.

Prigožin sa tiež zasadzuje o to, aby sa ruské jednotky sústredili na udržanie súčasných frontových línií a neusilovali o ďalšie zisky. Rusko podľa zakladateľa vagnerovcov musí čeliť nadchádzajúcej ukrajinskej protiofenzíve plnou silou a pokúsiť sa udržať pozície bez toho, aby ukončilo vojnu alebo začalo mierové rokovania. Ruské vojenské velenie sa pravdepodobne snaží presvedčiť Putina, aby sa tiež obrátil k obranným operáciám, ale toto posolstvo sa mu zrejme nedarí bez okolkov odovzdať.

Ruský minister obrany Sergej Šojgu a náčelník ruského generálneho štábu Valerij Gerasimov podľa analýzy pravdepodobne vnímajú hrozbu ukrajinskej protiofenzívy, ale na Putinovo naliehanie zrejme pokračujú vo vysielaní vojakov na posilnenie "nezmyselných" útočných operácií. Ruská zimná ofenzíva nedosiahla ambiciózne ciele Kremľa, ruské sily ale pokračujú v snahe dosahovať svoje taktické ciele, bez ohľadu na to, aké okrajové a nákladné tieto zisky sú. Na ruských sociálnych sieťach, bilbordoch a v televízii ľudia zaznamenali "všadeprítomnú" reklamnú kampaň, ktorá tiež zdôrazňovala finančné výhody prihlásenia sa do armády. Je ale veľmi nepravdepodobné, že by prilákala Ruskom uvádzaný cieľ 400.000 dobrovoľníkov, uvádza rozviedka.

Meľnyk: Ukrajina by potrebovala desaťkrát viac západnej pomoci

Ukrajina je vďačná za všetku vojenskú pomoc zo zahraničia, ale od svojich západných spojencov by potrebovala minimálne desaťkrát viac podpory. Vyhlásil to v sobotu námestník ukrajinského ministra zahraničných vecí Andrij Meľnyk. "Sme vďační našim spojencom za vojenskú pomoc. Stále to ale nie je dosť. Ukrajina jej potrebuje desaťnásobne viac, aby dokázala skoncovať s ruskou agresiou ešte tento rok," na Twitteri napísal Meľnyk, bývalý veľvyslanec Ukrajiny v Nemecku.

Apeloval preto na spojencov, aby venovali na zbrane pre Ukrajinu jedno percento svojho hrubého domáceho produktu, čo by predstavovalo veľké zvýšenie oproti súčasnému stavu. Len v prípade Nemecka, najväčšej európskej ekonomiky, by to činilo vyše 39 miliárd eur. Krajiny, ktoré podporujú Ukrajinu, už podľa Meľnyka celkovo poskytli na pomoc Kyjevu približne 55 miliárd eur. Podľa neho je ale táto suma stále nízka v porovnaní s výdavkami z čias druhej svetovej vojny. Spojenci Kyjeva z Kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny, ktorá združuje viac než 50 krajín sveta, naposledy rokovali v piatok na americkej leteckej základni Ramstein v Nemecku. Andryj Meľnyk pôsobil ako ukrajinský veľvyslanec od roku 2015 do októbra 2022. Po ruskom vpáde na Ukrajinu z vlaňajšieho februára ostro kritizoval nemeckú vládu za to, že neposkytovala Kyjevu dostatok vojenskej pomoci a požadoval od Berlína dodávky ťažkých zbraní. Od vlaňajšieho novembra pôsobí ako námestník šéfa ukrajinskej diplomacie Dmitra Kulebu.

Chorvátsky premiér Plenkovič: Cesta Ukrajiny do NATO bude ešte nejaký čas trvať

Cesta Ukrajiny k členstvu v Severoatlantickej aliancii (NATO) bude ešte trvať nejaký čas, pretože NATO nie je v tejto záležitosti jednotné, vyhlásil v nedeľu, 23. apríla, chorvátsky premiér Andrej Plenkovič. "Keby bola Ukrajina v NATO, to, čo sa dnes deje, by sa nedialo," povedal premiér novinárom v Jasenovaci, bývalom vyhladzovacom tábore z druhej svetovej vojny, ktorý zriadil režim chorvátskych ustašovcov. Nachádzal sa asi 115 kilometrov od Záhrebu na brehu rieky Sáva. Plenkovič si tam v nedeľu uctil pamiatku zavraždených obetí.

"Cesta Ukrajiny k členstvu v NATO bude ešte nejaký čas trvať, pretože si to vyžaduje súhlas všetkých členských krajín a zrýchlený proces (vstupu) nie je možný v žiadnej organizácii," vysvetlil Plenkovič. "Postoj celej aliancie vrátane Chorvátska je ten, že sa drží politiky otvorených dverí a plnenia kritérií," uviedol premiér. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vo štvrtok, 20. apríla, na návšteve Kyjeva vyhlásil, že Ukrajina patrí do NATO, a pozval prezidenta Volodymyra Zelenského na júlový samit aliancie v litovskom Vilniuse. Stoltenbergove výroky sa nepáčili Rusku, ani členskému štátu NATO Maďarsku. Plenkovič povedal, že postoj Chorvátska k Ukrajine je jasný. "Chorvátsko ju silno podporuje ako obeť ruskej agresie, ktorá trvá už 15. mesiac. Patríme k tým, čo dôrazne presadzovali, aby bol Ukrajine udelený štatút kandidáta na členstvo v Európskej únii," vyhlásil.