425. deň na Ukrajine: O pár dní EÚ dokončí plán nákupu munície pre Ukrajinu

KYJEV / Už len niekoľko dní delí Európsku úniu od dokončenia plánu nákupu munície pre Ukrajinu. Tvrdia to úniové špičky. Dôkazom toho je aj najnovšie rokovanie ministrov zahraničných vecí členských krajín Európskej únie v Luxemburgu. Brusel sa ešte v marci predbežne dohodol na pláne uvoľniť miliardu eur na spoločné nákupy delostreleckej munície. Odvtedy sa ale krajiny nedohodli na podmienkach tohto nákupu. Jeho schválenie totiž blokujú rozdielne pohľady na to, od koho majú štáty muníciu nakupovať.

+269 fotiek

Vojna na Ukrajine

​Čiastkové víťazstvo Ukrajiny nestačí, píšu spoločne Heger, Fiala a Morawiecki

Dočasne poverený premiér SR Eduard Heger a šéfovia vlád Česka a Poľska Petr Fiala a Mateusz Morawiecki v spoločnom článku v americkom zahraničnopolitickom časopise Foreign Affairs vyzvali slobodný svet, aby vytrval v podpore Ukrajiny. Zdôraznili, že zamrznutý konflikt alebo iba čiastkové víťazstvo Ukrajiny nič nevyriešia. "Ak Rusko zvíťazí a Ukrajina padne, na rade bude stredná Európa," vyjadrili svoje obavy. Naopak, v prípade porážky Ruska sa podľa nich zníži pravdepodobnosť, že podporovatelia Ukrajiny budú musieť neskôr sami krvácať. Premiéri troch stredoeurópskych krajín trvajú na tom, že je potrebné dosiahnuť stiahnutie sa Ruska aj z ukrajinského polostrova Krym, ktorý anektovalo v roku 2014. V opačnom prípade by to podľa nich bol signál pre "všetkých autoritárskych šialencov, že je v poriadku, ak napadnú svojho suseda na základe nenávistných výmyslov a zabijú pri tom tisícky nevinných civilistov".

Mier na Ukrajine je možné nastoliť iba na základe podmienok, ktoré si nastolí sama Ukrajina, tvrdia premiéri. Upozorňujú, že zmrazením konfliktu by si Rusko iba kúpilo čas a v dlhodobom horizonte by to neprinieslo stabilitu a nezlepšilo ani bezpečnostnú a ekonomickú situáciu. Pripomenuli, že krajiny strednej Európy v minulosti zakúsili "ruský revanšizmus, totalitu, okupáciu, deportácie a masakry" a aj teraz sa nachádzajú na frontovej línii širšieho konfliktu s Ruskom. Vyzdvihli svoju pomoc ukrajinským utečencom, ale aj vojenskú, ekonomickú a humanitárnu podporu Ukrajine. "Povzbudilo nás, že vojna dodala transatlantickému spojenectvu novú energiu," napísali ďalej s tým, že v reakcii na ozbrojený konflikt na Ukrajine mnohé členské štáty NATO zvýšili svoje obranné rozpočty a rozhodli sa modernizovať svoje armády.

"Je ale jasné, že naša spoločná bezpečnosť si bude vyžadovať ešte viac zdrojov – finančných i ľudských – aby sme si v budúcnosti zachovali náš vojenský a technologický náskok," podčiarkli. Podľa nich by spojenci nemali v podpore Ukrajiny vylučovať žiaden druh konvenčných zbraní a pri ich dodávkach by nemali otáľať. Heger, Fiala a Morawiecki sa tiež postavili za myšlienku zriadenia osobitného medzinárodného tribunálu, ktorý by súdil najvyššie ruské vedenie za vojenskú agresiu voči Ukrajine. Navrhujú skonfiškovať ruské aktíva na Západe, ktorých hodnota sa odhaduje na 350 až 400 miliárd dolárov. Tieto zdroje by sa potom mali použiť na obnovu Ukrajiny. Na júlovom summite vo Vilniuse by NATO malo podľa nich malo "jasne a dôveryhodne vytýčiť pre Ukrajinu cestu k jej členstvu v Aliancii, a to jednak podľa toho, ak a kedy si to bude želať Kyjev, a jednak kedy to podmienky dovolia".

Dovtedy musí NATO poskytovať Ukrajine nielen politické uistenia, ale aj bezpečnostné záruky, aby sa nestala "raz a navždy šedou zónou", apelovali. Čo sa týka Ruska, je potrebné dať mu najavo transatlantickú vojenskú silu a jednotu, zaviesť voči nemu tvrdé sankcie a izolovať ho. "Na to, aby Európa ostala celistvá a slobodná, bude naďalej kľúčová angažovanosť a vedúca úloha USA," píšu premiéri v závere s tým, že podpora Ukrajiny pomôže odstrašiť aj prípadných agresorov v iných častiach sveta, napríklad v Ázii.

Rusko tvrdí, že odrazilo útok dronmi na Sevastopol na anektovanom Kryme

Ruská Čiernomorská flotila odrazila v pondelok, 24. apríla, v ranných hodinách útok dronmi na Sevastopol na anektovanom ukrajinskom polostrove Krym, uviedol na platforme Telegram gubernátor tohto prístavného mesta Michail Razvožajev. Podľa jeho vyjadrení bolo jedno bezpilotné lietadlo zničené a ďalšie explodovalo. "V meste je už pokoj, všetky jednotky a služby ale zostávajú v pohotovosti," dodal. Moskva anektovala Krymský polostrov vrátane Sevastopola v roku 2014, medzinárodne je však uznávaný ako súčasť Ukrajiny. Kyjev na vyjadrenia Razvožajeva bezprostredne nereagoval. Ukrajina sa takmer nikdy verejne nehlási k zodpovednosti za útoky na území Ruska a na Moskvou ovládaných územiach Ukrajiny.

Podobné explózie bolo podľa ukrajinských médií v Sevastopole naposledy počuť vo februári tohto roka. Vtedy Razvožajev uviedol, že ruská protivzdušná obrana zostrelila dron nad tamojšou tepelnou elektrárňou Balaklava. Na Kryme a v Sevastopole, kde sa nachádza veliteľstvo ruskej Čiernomorskej flotily, dochádza k opakovaným explóziám od vlaňajšieho augusta. V októbri minulého roka otriasol výbuch Kerčským mostom, ktorý spája anektovaný Krym s Ruskom a predstavuje kľúčovú logistickú spojnicu pre ruské jednotky operujúce na juhu Ukrajiny.

Prezidentské voľby v Rusku sa uskutočnia aj napriek situácii na Ukrajine

V Rusku sa budúci rok uskutočnia prezidentské voľby aj napriek prebiehajúcemu konfliktu na Ukrajine. Uviedol to v pondelok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Kremeľ tak odmietol špekulácie o možnom odložení nadchádzajúcich prezidentských volieb. Predsedníčka ruskej Ústrednej volebnej komisie (ÚVK) Ella Pamfilovová predtým v pondelok obvinila Západ zo sabotovania voľby prezidenta v Rusku. "Západné krajiny, najmä USA, na to minuli obrovské sumy peňazí," povedala v príhovore na univerzite v Chabarovsku. "Voľby sa budú konať," citovala Peskova ruská tlačová agentúra Interfax. Dodal, že ruský prezident Vladimir Putin vyjadril svoj postoj k tejto záležitosti už vo svojom februárovom prejave. Peskov zároveň zopakoval Pamfilovovej obvinenia a podľa jeho slov bude tlak zo Západu v podmienkach "špeciálnej vojenskej operácie" na Ukrajine obzvlášť veľký. Napriek tomu trvá na tom, že prezidentské voľby sa uskutočnia.

Ukrajina pracuje s Ruskom na výmene všetkých vojnových zajatcov

Ukrajina vedie s Ruskom rozhovory o výmene všetkých vojnových zajatcov. Uviedol to v pondelok riaditeľ ukrajinskej vojenskej spravodajskej služby Kyrylo Budanov. "Áno, blížime sa k tomu," povedal Budanov, ktorý má na starosti výmeny zajatcov, pre tlačovú agentúru RBK Ukrajina. Podľa tejto predstavy majú prepustiť všetkých Ukrajincov v ruskom zajatí výmenou za všetkých ruských vojakov zajatých ukrajinskými silami. Dosiaľ obe krajiny pri takýchto výmenách zvyčajne prepúšťali rovnaké počty zadržaných vojakov. Koľko ich celkovo zajali, nie je známe. Rusko má ale údajne podstatne viac ukrajinských zajatcov ako Ukrajina ruských. Šéf ukrajinskej vojenskej rozviedky tiež uviedol, že výmena zajatcov ešte počas vojny je "bezpríkladným prípadom v dejinách". Ukrajina sa už 14 mesiacov bráni proti ruskej invázii. Podľa Kyjeva sa pri doterajších výmenách z ruského zajatia dostalo viac ako 2300 Ukrajincov.

Moskva nanucuje ruské pasy obyvateľom okupovaných častí Ukrajiny

Rusko využíva cestovné pasy ako nástroj "rusifikácie" v okupovaných častiach Ukrajiny, vyplýva z najnovších poznatkov britských tajných služieb, z ktorých v pondelok citovalo tamojšie ministerstvo obrany. Úrady v okupovaných oblastiach "takmer určite" nanucujú obyvateľstvu prijatie ruských pasov, uvádza sa vo vyhlásení rezortu obrany v Londýne. "Obyvatelia (okupovaných častí) Chersonskej oblasti boli varovaní, že tí, ktorí do 1. júna 2023 neakceptujú ruský pas, budú 'deportovaní' a ich majetok bude zhabaný," spresnilo ministerstvo. Rusko tiež pravdepodobne urýchli začleňovanie orgánov v okupovaných častiach Ukrajiny do systému úradov Ruskej federácie, v rámci snáh "vykresliť inváziu ako úspešnú" - najmä pred budúcoročnými prezidentskými voľbami v Rusku.

Prečítajte si tiež

424. deň na Ukrajine: V Rusku rezonuje kampaň náboru do armády