2°
Bratislava
430. deň na Ukrajine: Ruský útok v meste Umaň má už 23 obetí. Zelenskyj žiada Západ o zbrane
430. deň na Ukrajine: Ruský útok v meste Umaň má už 23 obetí. Zelenskyj žiada Západ o zbrane
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
UKRAJINA / Nad prístavom Sevastopoľ sa od rána vznášali obrovské kúdoly hustého čierneho dymu. Podľa miestneho proruského činiteľa tam po útoku dronu začal horieť zásobník s palivom. Nikto nebol zranený. V plameňoch je plocha asi jeden kilometer štvorcový. Hasičským jednotkám prišiel na pomoc požiarny vlak. Sevastopoľ je významným prístavom na ukrajinskom polostrove Krym. Pod paľbou je aj ruskom okupovaná Nova Kachovka. V dôsledku delostreleckej paľby zo strany ukrajinských jednotiek tam prerušili dodávky elektriny.
Vojna na Ukrajine
Ruský útok v meste Umaň má už 23 obetí. Zelenskyj žiada Západ o zbrane
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil vo svojom večernom viedoprejave Rusko za "absolútne zlo". Vyjadril sa tak najmä v súvislosti s piatkovým ruským raketovým útokom v meste Umaň v strednej časti Ukrajiny. Zelenskyj zároveň potvrdil, že pri tomto útoku zahynulo 23 ľudí vrátane štyroch detí. TASR o tom píše na základe správ agentúry DPA a stanice Sky News. "Iba absolútne zlo môže rozpútať takýto teror voči Ukrajine," povedal ukrajinský prezident na margo piatkových ruských raketových útokov na území Ukrajiny. Dodal, že je rád, že Európa je jednotná v otázke potrestania zodpovedných.
Jeden zo zmienených útokov zasiahol nadránom v meste Umaň deväťposchodový bytový dom, pričom zahynulo najmenej 23 ľudí. Ďalší útok zasiahol dom v meste Dnipro, taktiež v strednej Ukrajine. Pri tomto útoku zomrela mladá žena a jej trojročné dieťa. Zelenskyj poďakoval všetkým, ktorí sa zúčastnili na záchranných operáciách a vyjadril sústrasť pozostalým. Ukrajinský prezident zároveň v súvislosti s piatkovými útokmi požiadal Západ o viac zbraní na obranu svojej krajiny. "Protivzdušná obrana, moderné letectvo, bez ktorého nie je možná účinná protivzdušná obrana, delostrelectvo, obrnené vozidlá. Všetko to, čo je potrebné na zaistenie bezpečnosti našich miest, našich dedín, vo vnútrozemí aj na frontovej línii," vymenoval potreby svojej krajiny.
In #Uman, rescuers continue to clear up the remains of a building which was destroyed as a result of a #Russian attack.
— NEXTA (@nexta_tv) April 29, 2023
According to the State Emergency Service, the number of victims is currently 23, but people may still remain under the ruins of the building. pic.twitter.com/W5y4wpeXxp
Rozsiahly požiar v Sevastopole sa podarilo uhasiť
Rozsiahly požiar skladu paliva v prístavnom meste Sevastopol na Ruskom anektovanom Krymskom polostrove sa v sobotu, 29. apríla, podarilo po niekoľkých hodinách uhasiť. Uviedol to Moskvou dosadený tamojší gubernátor Michail Razvožajev. TASR informuje na základe správy denníka The Guardian. "Otvorený oheň bol uhasený na ploche tisíc metrov štvorcových," napísal Razvožajev na platforme Telegram. Predtým tiež uviedol, že rozsiahly požiar si nevyžiadal zranenia. Z prvých informácií týkajúcich sa príčiny požiaru podľa Razvožajeva vyplýva, že bol spôsobený útokom dvoch dronov.
Šéf ruskej okupačnej správy Krymu na Telegrame Sergej Aksionov uviedol, že protivzdušná obrana a jednotky elektronického boja v sobotu nad Krymom zostrelili dva drony. Potvrdil, že incident si nevyžiadal žiadne obete a útoky pripísal Ukrajine. "Ukrajinská armáda prostredníctvom svojho hovorcu uviedla, že nemá žiadne informácie o zodpovednosti Kyjeva za sobotňajší požiar v Sevastopole," píše denník. Stanica BBC citovala vyjadrenie ukrajinskej vojenskej rozviedky (GUR), podľa ktorej bolo pri požiari skladu paliva v Sevastopole zničených desať nádrží s benzínom. Oheň mal byť podľa hovorcu "božím trestom" za piatkové raketové útoky na Ukrajinu, ktoré si vyžiadali najmenej 23 civilných obetí.
Nova Kachovka čelí intenzívnemu ostreľovaniu, tvrdí okupačná správa
Ruská okupačná správa v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny v sobotu uviedla, že mesto Nova Kachovka sa ocitlo pod "intenzívnou delostreleckou paľbou" zo strany ukrajinských jednotiek, informuje TASR na základe správy agentúry AFP. V dôsledku paľby boli v meste údajne prerušené aj dodávky elektriny. "Nova Kachovka a okolité osady v okolí okresu sú vystavené veľmi intenzívnej delostreleckej paľbe ozbrojených síl Ukrajiny," uviedli Ruskom dosadené úrady na platforme Telegram. Ostreľovanie podľa nich zanechalo mesto "bez prúdu". Nova Kachovka leží na ľavom brehu rieky Dneper v Chersonskej oblasti - na opačnom brehu než oblastné hlavné mesto Cherson, z ktorého sa ruské okupačné jednotky stiahli vlani v novembri, pripomína AFP. Moskvou dosadené úrady v meste vyzvali tamojších obyvateľov, aby "zachovali pokoj" a uviedli, že práce na obnovení dodávok elektriny sa začnú "po skončení ostreľovania".
Prigožin tvrdí, že Vagnerova skupina by mohla čoskoro zaniknúť
Šéf ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin v rozhovore s ruským vojnovým blogerom povedal, že táto skupina by čoskoro mohla prestať existovať. Informuje o tom agentúra Reuters s tým, že hoci bol rozhovor zverejnený v piatok, 28. apríla, nebolo bezprostredne zrejmé, kedy sa Prigožin takto vyjadril ani to, či hovoril vážne. Šéf vagnerovcov totiž už začiatkom týždňa odvolal svoje tvrdenie, že vagnerovci prestanú ostreľovať Bachmut na frontovej línii, aby umožnili ukrajinským silám ukázať toto mesto americkým novinárom. Neskôr informoval, že iba žartoval.
Prigožin sa ale dlhodobo sťažuje na to, akým spôsobom vedie Rusko vojnu na Ukrajine. Často tiež tvrdí, že ruská armáda nedodáva jeho mužom dosť munície a vojenské velenie niekedy dokonca obviňuje zo zrady. Tento týždeň šéf vagnerovcov povedal, že jeho sily utrpeli značné straty z dôvodu nedostatočnej podpory zo strany Moskvy. Minulý týždeň zase vyjadril obavy z protiútoku dobre vyzbrojených ukrajinských jednotiek na Bachmut. "Čo sa týka všeobecnej potreby munície na fronte, akú chceme, tak sa dnes blížime k bodu, že vagnerovci končia," povedal ruskému vojnovému blogerovi Semjonovi Pegovovi. "Vagnerovci prestanú v krátkom čase existovať. Staneme sa históriou, niet sa čoho obávať, takéto veci sa stávajú," pokračoval. Pegov zverejnil rozhovor na svojom účte na platforme Telegram. Vagnerova skupina sa k správe bezprostredne nevyjadrila.
Putin podpísal zákony, ktoré sprísňujú tresty za vlastizradu a iné trestné činy
Ruský prezident Vladimir Putin podpísal zákony, ktoré sprísňujú väzenské tresty udeľované za vlastizradu, sabotáž či terorizmus. Znenie týchto zákonov bolo zverejnené v piatok, 28. apríla, informuje TASR podľa správy agentúry DPA. Dolná komora ruského parlamentu - Štátna duma - odobrila predmetné zákony už pred desiatimi dňami. Za vlastizradu bol v súlade s nimi trest odňatia slobody zvýšený až na doživotie. DPA pripomína, že za vlastizradu a ďalšie trestné činy odsúdili v Rusku naposledy na 25-ročné väzenie kritika Kremľa Vladimira Kara-Murzu.
Zvýšili sa teraz aj tresty odňatia slobody za iné trestné činy, a to v niektorých prípadoch výrazne. Maximálna výška trestu za sabotáž sa napríklad zvýšila z doterajších 15 na 20 rokov odňatia slobody. "Za takéto činy môžu v Rusku súdiť mnohých odporcov vojny na Ukrajine, ktorí podpálili budovy patriace armáde či poškodili železničné trate, aby tak zabránili preprave výzbroje," približuje DPA. Maximálny trest za tzv. medzinárodný terorizmus sa zvýšil z desiatich na 12 rokov odňatia slobody, pričom minimálny trest za napomáhanie v takomto prípade sa zvýšil z piatich na sedem rokov. Putin okrem toho podpísal aj zákon, ktorý kriminalizuje "napomáhanie pri vykonávaní rozhodnutí buď medzinárodných organizácií, na ktorých práci sa Rusko nezúčastňuje, alebo zahraničných štátnych orgánov". Obvineným v tomto prípade hrozí pokuta do výšky milióna rubľov (11.237 eur) alebo do päť rokov väzenia.
Českí policajti sa už zapojili do vyšetrovania zločinov na Ukrajine
Do vyšetrovania ruských vojnových zločinov na Ukrajine sa zapojili už aj dvaja českí policajní experti z Kriminalistického ústavu českej polície. Na Ukrajine budú pracovať najmenej do začiatku júna, informoval v sobotu český server Novinky.cz s odvolaním sa na dôveryhodný zdroj denníka Právo. Jeden z nich je odborníkom na balistiku a druhý na obhliadanie a dokumentáciu miesta činu. Na Ukrajinu podľa zdroja odcestovali už v pondelok, 24. apríla. Policajné prezídium ČR už začiatkom tohto mesiaca potvrdilo, že sa obaja policajti pripravovali na odchod v Holandsku a na Ukrajinu by mali zamieriť v druhej polovici mesiaca. V piatok ale prezídium vzhľadom na bezpečnosť oboch expertov nechcelo komentovať, či už na Ukrajine sú a kde presne vojnové zločiny vyšetrujú, píšu Novinky.cz. Podľa servera ale možno predpokladať, že budú k dispozícii medzinárodným tímom, ktoré riešia závažné prípady vojnových zločinov na miestach s významným počtom obetí v radoch civilistov zabitých ruskými vojakmi - napríklad v ukrajinskej Buči.
Českí špecialisti by mali byť k dispozícii vyšetrovaciemu tímu patriacemu pod Medzinárodný trestný súd (ICC) v holandskom Haagu, ktorý rieši a následne trestá vojnové zločiny. Na Ukrajinu sa okrem toho chystá aj misia 15 českých vojenských policajtov, ktorí sa takisto majú podieľať na vyšetrovaní vojnových zločinov v dôsledku ruskej agresie. Aj oni budú súčasťou medzinárodného vyšetrovacieho tímu ICC; nasadení by ale mohli byť aj priamo v Haagu, kde tento tribunál sídli. Ich misiu už schválili český Senát i Snemovňa, uzatvára server.
