Emotívny príbeh vojaka bez nôh: Všetko mám stále pred očami

KYEV / Vo videu uvidíte príbeh medika, ktorý do ukrajinskej armády nastúpil už v roku 2014. Pre zranenia bol trikrát hospitalizovaný. Dodnes mu rodiny zranených vojakov ďakujú, že ich na bojisku zachránil a riskoval svoj život. Nakoniec pri Chersone prišiel o obe nohy. Takýmto vojakom po utrpení traumy pomáhajú v návrate do normálneho života terapie. Napríklad, chytanie rýb. So zranenými vojakmi nakrúcal reportér TV JOJ Rasťo Striško.

Svoje najťažšie zranenie pri bojoch s Rusmi utrpel koncom minulého roka. Sergej Ivanovič má len 39 rokov. Dnes chodí po kolenách. Má na nich chrániče, aké používajú majstri na stavbe. "Všade som bol. V bojoch v Luhansku, pod Bachmutom, Pri Popasnom, v Chersone," uviedol ukrajinský vojak a medik Sergej. Sedí na invalidnom vozíku a rozprava svoj príbeh. Snaží sa prekonať traumy ktoré prežil. Zatiaľ neúspešne. "Ja vôbec nespím. Nespím. Všetko mám stále pred očami. Tie potrhané telá, nohy, ruky, krv. Všetkých zranených vojakov. A moje odtrhnuté nohy," opísal Sergej.

Zatiaľ je stále členom armády. Preto o tom, čo prežil, nemôže veľa hovoriť. Opísal ale skúsenosť, ako zachránil jedného Rusa. "Zakryl som ho vlastným telom," opisuje. Jeho muži ho chceli zabiť, no zastavil ich. Sergej hovorí o súčasti ruskej stratégie. "Posielajú ich, ako potravu pre naše delá. Idú na nás a my ich dáme dole. Utekajú od nás naspäť, ich vlastni ich dajú dole," dodal.

Opisuje kruté praktiky ruských vojakov

Tvrdí, že tí sú najhorší. To, čo povedal, sa nedá overiť, no znie to príšerne. "Kadyrovci nám režú hlavy. Ruky, nohy vytlčú zuby. Keď už len jazyk visí po kolená, tak potom ho podrežú." Ukrajinská prokuratúra preveruje aj takéto podozrenie. Psychologička Drina Michailivna opísala spôsob práce s ich prežitou traumou: "Pokúšame sa im ukázať iný svet, v ktorom môžu existovať, aj keď majú takže obmedzenia. Sú vojaci, ktorí to nezvládnu. Zážitky z vojny sa im vracajú. Ak majú rodinu, deti, zmysel, pre ktorý sa oplatí žiť, majú to ľahšie. Mnohí išli bojovať dobrovoľne. Voja im nakoniec toho vzala veľa." 

O nohy vojakov pripravujú aj nenápadné míny, väčšinou zelenej farby. Rusi ich rozhadzujú po frontových líniách. "Sú všade. V lesoch, po cestách, aby si na ne stúpil. Mne výbuch rozdrvil pätu. Iným odtrhli palce," hovorí Vladislav Špak, zranený vojak na Donbase. Po terapii na rybách sa vracajú vojaci do rehabilitačného centra. Sergij dostane svoje protézy koncom mesiaca.