448. deň na Ukrajine: Ukrajina sa stala členom Centra výnimočnosti NATO pre kybernetickú obranu

UKRAJINA / Platnosť dohody o vývoze obilia z ukrajinských prístavov cez Čierne more sa predĺžila o ďalšie dva mesiace. 17. mája podvečer o tom informoval turecký prezident Erdogan. Jej platnosť mala pritom vypršať 18. mája. Ruské sily pokračujú v pomalom a vyčerpávajúcom dobývaní ukrajinského mesta Bachmut. Podľa hovorcu ukrajinskej armády pritom netrpia avizovaným nedostatkom munície. Od začiatku invázie už ruská armáda prišla podľa ukrajinských zdrojov o 200-totisíc vojakov. Nie je jasné, či Kyjev do tohto počtu ráta iba mŕtvych, alebo aj zranených a zajatých. Ruské sily aj počas uplynulej noci ostreľovali ukrajinské mestá a kritickú infraštruktúru. Najviac škôd hlásia z prístavného mesta Mykolajiv, ktoré zasiahli najmenej dve strely s plochou dráhou letu Kalibr.

+269 fotiek

Vojna na Ukrajine

​

Ukrajina sa stala členom Centra výnimočnosti NATO pre kybernetickú obranu

"Ukrajina sa stala členom Centra výnimočnosti Severoatlantickej aliancie pre kybernetickú obranu (CCDCOE), ktoré sídli v estónskom Tallinne," oznámilo v stredu, 17. mája, CCDCOE. Kyjev v tejto súvislosti uviedol, že ide o "krok na ceste" k členstvu v NATO. Okrem Ukrajiny sa členmi CCDCOE stali aj Island, Írsko a Japonsko. "Mimoriadnu radosť máme hlavne z toho, že tu s nami vidíme Ukrajinu," uviedol vo vyhlásení CCDCOE estónsky minister obrany Hanno Pevkur. "Poskytuje to jedinečnú príležitosť prispievať k obrane Ukrajiny v brutálnej ruskej vojne a zároveň sa poučiť z priebehu kybernetického boja s cieľom zlepšiť kybernetickú bezpečnosť pre všetkých členov," povedal. Ukrajinská veľvyslankyňa v Estónsku Mariana Becaová vstup jej krajiny do CCDCOE vyzdvihla ako "dôležitý krok na ceste Ukrajiny k vstupu do NATO".

CCDCOE bolo založené v roku 2008. Okrem členských krajín NATO je jeho súčasťou ďalších osem štátov. Dátoví experti z celej Európy a Spojených štátov v CCDCOE pracujú na ochrane informačných sietí NATO.

Lídri Rady Európy potvrdili podporu Ukrajine, chcú jej pomôcť registrom škôd

Účastníci summitu Rady Európy (RE) sa jasne postavili na stranu Ukrajiny v jej obrane proti Rusku. Zdôraznili, že Moskva sa bude zodpovedať za škody a ničenie počas svojej invázie. Prispieť k tomu chcú vytvorením registra škôd spôsobených ruskou agresiou, informuje TASR na základe správ agentúr DPA, AFP a AP. "Ukrajina bojuje za demokraciu a slobodu. Je to náš spoločný boj," povedala predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová na summite, ktorý v utorok a stredu prebieha na Islande. Nemecký kancelár Olaf Scholz vyzval na potrestanie ruských vojnových zločinov, no tiež udržanie kontaktov so zástupcami "iného Ruska".

Register škôd by mal podľa neho byť základom pre obnovu Ukrajiny. Register škôd spôsobených ruskou agresiou bude dokumentovať dôkazy a oznámenia o takýchto škodách na Ukrajine. Podľa hovorcu RE umožní každému poškodenému nahlásiť škody v nádeji na kompenzáciu. Vzniknúť by mal v Haagu a môžu k nemu pristúpiť všetky členské krajiny RE, no tiež pozorovateľské štáty i iné krajiny. K registru škôd sa podľa agentúry AP odmietlo pripojiť desať zo 46 členov RE vrátane Maďarska, Turecka a Srbska. Švajčiarsku v tom bránia vlastné právne normy, tvrdia jeho predstavitelia, podľa ktorých by sa aj táto krajina chcela stať signatárom čo najskôr. "Vyzývam všetky štáty, aby sa k nemu pripojili a aktívne prispievali k jeho vypracovaniu," povedal francúzsky prezident Emmanuel Macron. Apeloval tiež, aby na Ukrajine s podporu Rozvojovej banky RE vznikli centrá pre duševné zdravie na pomoc všetkým, ktorí trpia traumami v dôsledku násilného konfliktu. 

Prečítajte si tiež

Rada Európy chráni hodnoty, ktoré sú základom mieru v Európe, povedala na Islande prezidentka Zuzana Čaputová

​

Szijjártó: Ukrajina je čoraz nepriateľskejšia voči Maďarsku

Ukrajina podniká nepriateľské a výhražné kroky voči Maďarsku, vyhlásil v stredu, 17. mája, vo Viedni maďarský minister zahraničných vecí a vonkajších ekonomických vzťahov Péter Szijjártó. Pokiaľ s tým Ukrajina neprestane, Maďarsko jej podľa ministra nebude ochotné pomôcť proti ruskej agresii. S odvolaním sa na server index.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti. "Pokiaľ Ukrajinci nevyškrtnú banku OTP z medzinárodného zoznamu spoločností podporujúcich vojnu, Maďarsko sa nebude môcť podieľať na rozhodnutiach týkajúcich sa Európskeho mierového nástroja a sankcií," podčiarkol Szijjártó. Ako dodal, Ukrajina sa voči Maďarsku správa čoraz nepriateľskejšie, preto vláda nemôže podporiť ani 11. balík sankcií, ani nový grant 500 miliónov eur z Európskeho mierového nástroja.

Šéf maďarskej diplomacie označil za druhý nepriateľský krok rozhodnutie Kyjeva, v dôsledku ktorého nebudú môcť od 1. septembra fungovať maďarské školy v Zakarpatskej oblasti. Ďalší nepriateľský krok naznačili podľa Szijjártóa správy denníka The Washington Post o tom, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj chcel dať zlikvidovať ropovod Družba, prostredníctvom ktorého prúdi ropa aj do Maďarska. "Takéto ohrozenie je proti suverenite Maďarska, keďže bezpečnosť dodávok energie je vecou suverenity. Ak niekto volá po znemožnení dodávok energie Maďarsku, tak prakticky útočí na suverenitu Maďarska," podčiarkol maďarský minister. 

Rusko súhlasilo s predĺžením platnosti obilnej dohody

Rusko súhlasilo s predĺžením platnosti dohody o vývoze ukrajinského obilia cez Čierne more o dva mesiace. V stredu, 17. mája, to oznámil turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. Platnosť dohody mala vypršať vo štvrtok, 18. mája. "Vďaka úsiliu našej krajiny, s podporou našich ruských priateľov a prispením našich ukrajinských priateľov bolo rozhodnuté o predĺžení čiernomorskej obilnej dohody o dva mesiace," vyhlásil Erdogan. Agentúra AP konštatuje, že tento krok prospeje predovšetkým krajinám z Afriky, Blízkeho východu a Ázie, ktoré sa spoliehajú na dodávky ukrajinskej pšenice, jačmeňa, rastlinného oleja a ďalších cenovo dostupných potravinových produktov.

Dohodu o vývoze ukrajinského obilia cez Čierne more sprostredkovalo medzi Ruskom a Ukrajinou vlani v júli Turecko a OSN. Dohoda pomohla znížiť ceny potravín vo svete, ktoré stúpli v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu. V rámci dohody sa z Ukrajiny vyviezlo už viac než 30 miliónov ton obilia a poľnohospodárskych produktov. Moskva vlani v novembri súhlasila s predĺžením dohody o 120 dní, v marci odobrila predĺženie iba o 60 dní. Až dosiaľ Moskva namietala voči predĺženiu dohody po 18. máji a žiadala odstránenie prekážok, ktoré bránia vývozu obilia a hnojív z Ruska. Z Ukrajiny v stredu vyplávala posledná loď, na ktorú sa vzťahuje súčasná dohoda. Podľa údajov OSN plavidlo DSM Capella s 30-tisíc tonami kukurice z Čornomorska smeruje do Turecka.

Británia a Nemecko: O stíhačkách F-16 pre Ukrajinu musia rozhodnúť USA

Akékoľvek rozhodnutie ohľadom dodávok stíhačiek F-16 Ukrajine bude závisieť od Spojených štátov. Povedal to v stredu, 17. mája, v Berlíne britský minister obrany Ben Wallace po stretnutí so svojím nemeckým rezortným partnerom Borisom Pistoriusom. Hoci Británia a Holandsko v utorok večer na summite Rady Európy (RE) na Islande ohlásili zámer vybudovať medzinárodnú koalíciu, ktorej cieľom bude pomôcť Ukrajine získať stíhačky F-16. "Záleží na Bielom dome, aby rozhodol, či budú môcť byť stíhačky F-16 doručené ukrajinským silám," povedal Pistorius.

Wallace na tlačovej konferencii poukázal na to, že Spojené kráľovstvo nedisponuje nijakými stíhačkami F-16 a zdôraznil tiež, že neplánuje Kyjevu poslať žiadne zo svojich stíhacích lietadiel Typhoon. "Čím môžeme prispieť, je výcvik a podpora a to zopakujem, s obmedzeniami, pretože nemáme pilotov F-16," podotkol. Dodal ale, že Londýn môže napriek tomu umožniť iným krajinám, aby Ukrajine dodali stíhačky či iné vojenské vybavenie. "Ak sa na nás obráti akákoľvek krajina a povie, že chceme dať tanky Ukrajine, pomôžeme s týmto procesom," uviedol. Pistorius uviedol, že ani Nemecko nemôže v možnej medzinárodnej koalícii "zohrávať aktívnu rolu", pretože nemá "kapacity na výcvik, súvisiace spôsobilosti ani lietadlá". Nemecký kancelár Olaf Scholz vyjadril v tejto otázke tiež zdržanlivý postoj. Berlín podľa jeho slov nemá v pláne prispieť do dodávok lietadiel F-16 Ukrajine. Holandský minister zahraničných vecí Wopke Hoekstra v stredu uviedol, že zatiaľ nenastal pokrok, čo sa týka medzinárodných rozhovorov o vytvorení spomínanej koalície. "Dosiaľ sme nedosiahli riešenie," citoval jeho slová denník The Guardian.

Prečítajte si tiež

447. deň na Ukrajine: Kyjevom otriasol silný útok zo vzduchu, mora a zeme

​