VIDEO: Veterná turbína zvnútra. Dočkáme sa ich aj na Slovensku?

VIEDEŇ / Obnoviteľné zdroje sú budúcnosť. V Rakúsku preto už 20 rokov rastú ako huby po daždi veterné turbíny. Rovnaké podmienky máme aj na našej strane hranice, ale veterné turbíny stále nestaviame. Zmeniť to malo pozvanie Rakúšanov priamo do útrob takejto veternej elektrárne. Podľa nich sa nám to oplatí a nemáme sa čoho obávať. V každom prípade, našich kolegov čakal výstup po množstve schodov na jednu z piatich na svete, kam sa môže pod dozorom dostať aj niekto iný, ako len technický personál.

Mozog zhora dal signál a list rotora sa začal otáčať po vetre. Jeden taký list má 35 metrov a keď je naštelovaný môžu sa začať všetky tri otáčať a vytvárať elektrinu. Štáb TV JOJ bol na staršej turbíne. Jej mladšia verzia má už úplne iné parametre. "Medzičasom najnovšie elektrárne nemajú výšku 60, ale 130 metrov a priemer listov až 170 metrov. Vyrobia približne o 70 percent viacej prúdu," vysvetlil Michael Hanneschläger, konateľ Energiepark Bruck/ Leitha 

To znamená elektrinu pre slušné množstvo domácností. Jedna moderná veterná turbína zásobí 3500 domácností prúdom na jednej rok. Musí v danej oblasti, samozrejme, fúkať. Medzi Viedňou a Bratislavou to teda problém nie je. To pozná každý cyklista. Rakúšania ale dodávajú, že sa nechcú spoliehať len na veterné zdroje, ale spolu s fotovoltaikou sú to možnosti, ako byť menej závislí od starých, najmä fosílnych zdrojov. Spokojní sú aj miestni. "Pocit našich obyvateľov po 20 rokoch je veľmi pozitívny. Pociťujeme vlastne len prínosy," uviedol starosta obce Höflein Otto Auer.

Prečo to na Slovensku nefunguje?

Vďaka obnoviteľným zdrojom v oblasti dostali aj dve nové veľké investície, ktoré si za podmienku kládli napojenie sa na zelený zdroj elektriny. Už je len otázkou, prečo to ma Slovensku nejde. Najčastejšou odpoveďou je dĺžka povoľovacích procesov. Momentálne máme u nás 15 veterných elektrární, z toho viaceré čakajú len na základné odklepnutie viac ako jeden rok. "U nás investor čaká aj dva roky a to sa nedá, " vysvetľuje Ján Lacko, člen výkonneého výboru SAPI.

Eurofondy k dispozícií pritom sú. Vlády sa striedajú a k zmene zatiaľ nedochádza. Momentálne je aspoň iniciatíva ministerstiev hospodárstva a životného prostredia o oblastiach vhodných pre takéto elektrárne. Rakúšania sú po dvoch dekádach spokojní a aj ich peňaženky. "Pri bežnej domácnosti to môže byť úspora 100 až 200 eur ročne," dodáva starosta.