Vládol a bude vládnuť ďalej: Voľby v Turecku vyhral Recep Tayyip Erdogan

ANKARA / V Turecku sa na ďalších päť rokov podľa oficiálnych výsledkov volieb rozhodlo o prezidentovi tejto 58 ročnej krajiny. Podľa celkového sčítania vyhral Recep Tayyip Erdogan, ktorý Turecku vládne už 20 rokov.

Erdoganovi k víťazstvu vo voľbách zablahoželalo aj afganské hnutie Taliban

V Afganistane vládnuce fundamentalistické hnutie Taliban v nedeľu večer zablahoželalo Recepovi Tayyipovi Erdoganovi k víťazstvu vo voľbách prezidenta Tureckej republiky, aj keď konečné oficiálne výsledky hlasovania ešte neboli zverejnené. Úradujúci premiér vlády Talibanu mulla Muhammad Hasan Achund vo svojej reakcii uviedol, že dúfa v pokračovanie "priateľských vzťahov" s Tureckom, informoval spravodajský web Tolonews. Hnutie Taliban je v Afganistane opäť pri moci od leta roku 2021, ale na medzinárodnej scéne sa mu nepodarilo získať uznanie. 

K znovuzvoleniu mu zablahoželal aj Putin

Ruský prezident Vladimir Putin zablahoželal Recepovi Tayyipovi Erdoganovi. "Vaše víťazstvo v týchto voľbách je logickým výsledkom vašej obetavej práce na čele Tureckej republiky, jasným dôkazom podpory tureckého ľudu pre vaše úsilie o posilnenie štátnej suverenity a realizáciu nezávislej zahraničnej politiky," uviedol Putin podľa webovej stránky Kremľa. V tlačovej správe Kremľa sa tiež píše, že Putin zaželal Erdoganovi veľa úspechov, zdravia a pohody a vyjadril nádej, že dialóg o bilaterálnych vzťahoch bude pokračovať a že sa zrealizujú plánované projekty vrátane výstavby jadrovej elektrárne Akkavuyu na juhu Turecka a vytvorenia plynárenského hubu na tranzit zemného plynu na tureckom území.

Orbán gratuloval Erdoganovi k víťazstvu

Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán zablahoželal súčasnému tureckému prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi, ktorý sa v nedeľu večer vyhlásil za víťaza druhého kola prezidentských volieb. "Gratulujem prezidentovi Erdoganovi k jeho nespochybniteľnému volebnému víťazstvu," napísal Orbán na Twitteri a po turecky dodal: "Gratulujem, pán prezident!" Podľa servera maďarský premiér tak urobil ešte pred vyhlásením oficiálnych výsledkov.

Vyhlásil sa za víťaza pred oficiálnym výsledkom

Súčasný turecký prezident Recep Tayyip Erdogan sa v nedeľu 28. mája vyhlásil za víťaza druhého kola prezidentských volieb. "Budeme vládnuť krajine ďalších päť rokov," povedal Erdogan svojim podporovateľom vo svojej domovskej štvrti v Istanbule. Ako uviedol, jeho víťazstvo "otvorilo dvere novému tureckému storočiu".

Erdogan sa vyhlásil za víťaza volieb ešte pred sčítaním všetkých odovzdaných hlasov. Vo svojom prejave z volebného autobusu pred svojím domom sa tiež vysmieval svojmu súperovi, opozičnému lídrovi Kemalovi Kiličdaroglovi. "Jediným víťazom je dnes Turecko," vyhlásil Erdogan. Predseda tureckého volebného úradu Ahmet Yener po sčítaní 54,6 percenta hlasov uviedol, že Erdogan vedie s 54,47 percentami pred opozičným lídrom Kiličdaroglom, ktorý dosiahol 45,53 percenta hlasov.

+5 fotiek

Voľby v Turecku

​Toto boli kandidáti druhého kola

Turci vyberali medzi 69-ročným Erdoganom a 74-ročným Kemalom Kiliçdarogluom. Obaja postúpili z prvého kola, ktoré sa konalo 14. mája. V ňom vyhral Erdogan s podielom 49,5 percenta hlasov, Kiliçdaroglu skončil druhý so ziskom 44,9 percenta. Tretí skončil s nečakane veľkým ziskom 5,2 percenta hlasov kandidát s krajne pravicovou minulosťou Sinan Ogan, ktorý pre druhé kolo podporil Erdogana. Veľké strany jeho volebnej koalície sa ale postavili za opozičného lídra.

Erdogan, ktorý je prezidentom od roku 2014 a predtým bol od roku 2003 premiérom, prvýkrát nevyhral prezidentské voľby už v prvom kole, ale dostal viac hlasov, ako očakávala väčšina prieskumov. Niektoré predpovedali víťazstvo Kiliçdaroglua, do ktorého mnohí vkladali nádeje na ukončenie autokratického režimu, ktorý potláča slobodu slova a zatvára do väzenia politikov i novinárov za kritiku vlády.

Analytici očakávali, že Erdoganovi uškodí zlá ekonomická situácia, najmä vysoká inflácia a rast životných nákladov, a tiež, že mu body uberie podľa niektorých zle zvládnutá pomoc po februárovom zemetrasení. Erdogan ale pred dvoma týždňami vyhral aj vo väčšine provincií zasiahnutých prírodnou katastrofou. Mnohí Turci totiž oceňujú súčasného prezidenta ako silného muža, ktorý Turecku zabezpečil pevné postavenie na medzinárodnej politickej scéne a ktorý je pre nich symbolom stability.

Došlo k viacerým incidentom​

Útoky na volebných pozorovateľov hlásili v nedeľu v Turecku v druhom kole prezidentských volieb. K incidentom došlo v Istanbule a tiež na juhovýchode krajiny, uviedli tamojší politici, ktorých citovali miestne médiá. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Ali Šeker, poslanec najväčšej opozičnej Republikánskej ľudovej strany (CHP), v nedeľu pre stanicu Halk TV povedal, že on a ďalší opozičný volebný predstaviteľ sa stali terčom útoku skupiny osôb po tom, čo nahlásili nezrovnalosti pri hlasovaní. K napadnutiu došlo v dedine v provincii Šanliurfa v juhovýchodnej časti Turecka.

Ešte predtým predseda frakcie CHP Özgür Özel na Twitteri informoval, že došlo k zbitiu volebných pozorovateľov a rozbitiu ich telefónov. Kritizoval zároveň nedostatočnú prítomnosť bezpečnostných síl a vyzval úrady, aby zaistili bezpečnosť priebehu volieb.

Podľa medializovaných správ sa viacero podobných incidentov odohralo aj v Istanbule. Online server senika.org napríklad napísal, že v štvrti Bagcilar nevpustili do volebných miestností právnikov a údajne tam došlo k potýčkam. Tieto informácie však nebolo možné nezávisle overiť. Stanica Halk TV hlásila i napadnutie pozorovateľov z radov opozície v istanbulských štvrtiach Gaziosmanpaša a Ümraniye.

 Vizitka lídra tureckej opozície Kemala Kiliçdaroglua

- Na čele hlavnej opozičnej Ľudovej republikánskej strany (CHP), ktorá je druhou najsilnejšou stranou v krajine, stojí Kiliçdaroglu od roku 2010. V tejto pozícii pred pár mesiacmi kritizoval terajšieho prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana v súvislosti s katastrofálnym zemetrasením v Turecku, ktoré si začiatkom tohto februára vyžiadalo len v Turecku vyše 50.000 mŕtvych a podnietilo kritiku ohľadom nedostatočnej pomoci štátu. Kiliçdaroglu tvrdil, že Erdogan nedokázal v posledných 20 rokoch pripraviť krajinu na možné budúce zemetrasenie. Vláda podľa neho zlyháva v poskytovaní pomoci zasiahnutým oblastiam. V prípade svojho zvolenia sľúbil Kiliçdaroglu návrat k prosperite a demokratickému parlamentnému systému.

- Na kandidatúre Kiliçdaroglua sa tento rok na začiatku marca zhodlo šesť tureckých opozičných strán. V rámci predvolebnej kampane využíval Kiliçdaroglu sociálne siete, kde prezentoval svoj skromný spôsob života, vzdialený od okázalostí z prezidentského paláca.

- V roku 2019 Kiliçdarogluova strana CHP výrazne uspela v miestnych voľbách a ovládla radnice v Istanbule aj v Ankare.

- V decembri 2021 Kiliçdaroglu kritizoval vládu kvôli obratu vo vzťahoch so Spojenými arabskými emirátmi (SAE) a vyjadril obavy z privatizácie firiem vlastnených armádou. Urobil tak v reakcii na predchádzajúci podpis dohôd medzi SAE a Tureckom o spolupráci v rôznych oblastiach. Vlani vo februári Kiliçdaroglu zase oznámil, že prestane platiť faktúry za elektrinu na protest proti výraznému zvýšeniu cien od januára 2022. Vyzval tiež vládu, aby znížila daň z pridanej hodnoty (DPH) na energie z 18 percent na jedno percento.

- Jeho strana CHP predložila vlani v októbri v parlamente návrh, ktorý má zabezpečiť ženám právo slobodne sa rozhodnúť, či chcú nosiť vo verejných inštitúciách šatky.

- Ekonóm a bývalý štátny úradník Kemal Kiliçdaroglu sa narodil ako Kemal Karabulut 17. decembra 1948 v dedine Ballica v provincii Tunceli na východe Turecka ako štvrtý z celkovo siedmich detí. V roku 1971 vyštudoval ekonómiu na Ankarskej akadémii ekonomických a obchodných vied (dnešná Univerzita Gazi). Po štúdiách sa živil ako obchodník.

- V roku 1971 začal pôsobiť na ministerstve financií, kde prešiel rôznymi pozíciami. V roku 1983 bol blízkym spolupracovníkom vtedajšieho premiéra Turguta Özala. V roku 1992 bol vymenovaný za generálneho riaditeľa Ústavu sociálneho poistenia (SSK), na ktorého čele stál do roku 1996 a potom znovu v rokoch 1997 až 1999. Potom okrem iného prednášal na univerzite.

- V roku 1999 usiloval o vstup do politiky, najprv v radoch Demokratickej ľavicovej strany (DSP). Neskôr vstúpil do Ľudovej republikánskej strany (CHP) a v jej radoch ho prvýkrát zvolili do parlamentu v roku 2002, a potom znovu v rokoch 2007, 2011, 2015 a 2018.

- V roku 2009 sa Kiliçdaroglu neúspešne uchádzal o úrad starostu Istanbulu. O rok neskôr ho zvolili do čela strany CHP po rezignácii jej predchádzajúceho lídra Deniza Baykala.

- Týždenník Ekonom Trend vyhlásil Kiliçdaroglua v roku 1994 "štátnym úradníkom roka".

- V polovici roka 2017 sa vtedy osemdesiatšesťročný Kiliçdaroglu vydal na 450 km dlhý pochod z Ankary do Istanbulu na protest proti odsúdeniu opozičného poslanca za vyzradenie štátneho tajomstva. Toho sa mal niekdajší novinár a neskôr poslanec Enis Berberoglu dopustiť tým, že odovzdal tlači informácie o tureckých dodávkach zbraní islamistom v Sýrii v roku 2014. Podľa opozície bol rozsudok politicky motivovaný.

- Kiliçdaroglu je ženatý, s manželkou, novinárkou Selvi Gündüzovou, majú syna a dve dcéry. Hovorí plynne po francúzsky. Napísal štyri knihy a mnoho odborných statí.

Vizitka tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana:

- Erdogan je označovaný za najvplyvnejšieho lídra od doby zakladateľa moderného tureckého štátu Kemala Atatürka. Prvýkrát ho zvolili za prezidenta hneď v prvom kole volieb v auguste 2014, funkciu obhájil tiež v prvom kole v roku 2018. Predtým bol od roku 2003 premiérom. Zhruba dve desaťročia jeho vlády ale kritizujú ľudskoprávne organizácie aj niektorí západní politici za autoritárstvo, nedodržiavanie ľudských práv či ohrozovanie sekulárneho systému.

- Za dve desiatky rokov pri moci sa Erdogan stal tiež významným hráčom na medzinárodnej politickej scéne. Turecko sa napríklad zapojilo do boja proti teroristickému Islamskému štátu (čoho zároveň využilo na útoky na separatistických Kurdov) či s Európskou úniou uzavrelo dohodu o migrácii. V tomto dokumente, podpísanom v roku 2016, sa Ankara za finančnú pomoc zaviazala brániť utečencom v ceste z Turecka do EÚ. Podľa analytikov tiež Erdogan a turecké vojenské technológie pomohli Azerbajdžanu vo vojne proti Arménsku o Náhorný Karabach v roku 2021.

- Vplyv Erdogana sa prejavil aj v poslednom roku a štvrť počas krízy, ktorú vyvolala ruská invázia na Ukrajinu. Turecko síce ruskú vojnu na Ukrajine odsúdilo, nepripojilo sa ale k západným sankciám uvaleným na Rusko a snaží sa vystupovať v úlohe neutrálneho sprostredkovateľa. Oficiálnu vojenskú pomoc Ukrajine neoznámilo. Ankara krátko po začiatku invázie usporiadala v Istanbule osobné rokovania medzi ukrajinskými a ruskými predstaviteľmi. A Erdogan sa tiež pomerne často schádza s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, naposledy sa takto videli vlani v októbri v Astane.

- Erdogan sa narodil 26. februára 1954 v Istanbule. Absolvoval náboženskú strednú školu v Istanbule, potom vyštudoval ekonómiu na Marmarskej univerzite tam tiež. Už ako šestnásťročný sa stal predsedom mládežníckej odnože Strany národného poriadku (MNP) neskoršieho prvého islamistického premiéra Neçmettina Erbakana, ktorého Erdogan považuje za svojho učiteľa. Po štúdiách bol zamestnancom mestského dopravného podniku v Istanbule, potom pracoval ako manažér a podnikateľ v potravinárstve.

- V roku 1983 sa Erdogan stal členom Strany prosperity (RP), ktorá bola v januári 1998 rozpustená kvôli nepriateľskému postoju voči laickému režimu. Potom vstúpil do Strany cnosti (FP), ktorá ale bola v júni 2001 zakázaná.

- Ako starosta Istanbulu (1995 až 1998) vyriešil viaceré chronické problémy mesta, okrem iného nedostatok vody, znečistenie mesta odpadkami a smogom a dopravný chaos. Kvôli zadávaniu mestských kontraktov islamským obchodníkom si vyslúžil aj obvinenie z korupcie, ktorého bol ale nakoniec ústavným súdom pre nedostatok dôkazov oslobodený.

- V decembri 1997 na zhromaždení v meste Siirt na juhovýchode krajiny citoval starú tureckú báseň ("Mešity sú naše kasárne a minarety naše bajonety..."), za čo bol v apríli 1998 odsúdený na desať mesiacov väzenia za podnecovanie k rasovej a náboženskej nenávisti. Kvôli verdiktu sa vzdal úradu istanbulského starostu. Vo väzení bol v marci až júli 1999.

- V auguste 2001 založil Erdogan proislamskú Stranu spravodlivosti a rozvoja (AKP), ktorej predsedom je dodnes a ktorá dominuje tureckej politickej scéne. V novembri 2002 AKP zvíťazila v predčasných parlamentných voľbách (získala takmer dve tretiny kresiel v zákonodarnom zbore Turecka), Erdogan ale do parlamentu hneď nezasadol kvôli záznamu v trestnom registri; premiérom sa stal Abdullah Gül. Poslancom sa stal až po tom, ako parlament ovládaný AKP schválil zmenu ústavy, ktorá mu umožnila účasť na doplňovacích voľbách - tie vyhral a stal sa premiérom.

- Úrad premiéra prevzal v roku 2003. Aj napriek častej kritike za autoritárstvo bol Erdogan v období v úrade premiéra oceňovaný za ekonomický rast Turecka a za rad reforiem. Proúnijné reformy pomohli začiatkom rokovaní Turecka o vstupe do EÚ. Rozhovory o vstupe Turecka do EÚ sa začali v roku 2005, ale dlhodobo stagnujú. Turecko sa teraz Európe vzďaľuje predovšetkým v oblastiach, ako je ochrana ľudských práv, právneho štátu a základných práv.

- Erdoganova AKP presvedčivo zvíťazila aj v parlamentných voľbách v rokoch 2007, 2011, 2015 a 2018.

- Počas svojej vlády Erdogan presadil niekoľko obrovských stavebných projektov. Medzi ne sa radí okrem mosta pred Bospor obrie mešity na ázijskej strane Istanbulu a v centre Istanbulu. V roku 2020 tiež nechal premeniť na mešitu chrám Božej múdrosti (Hagia Sofia), ktorý po stáročia patril k najväčším kresťanským kostolom na svete, než bol po dobytí Konštantínopola premenený na mešitu a v roku 1934 v rámci Atatürkových sekulárnych reforiem na múzeum.

- Erdogan obhajuje v Turecku práva konzervatívnych moslimov, po desaťročiach sekulárnych režimov. Zbožným ženám bolo postupne dovolené zahaľovať sa do šatky, čo bolo dovtedy de facto zakázané - na úradoch, na univerzitách aj v parlamente. Hlava štátu z toho urobila osobnú záležitosť, pretože jeho dvom dcéram, ktoré sa zahaľujú podobne ako ich matka, nebolo dovolené takto navštevovať univerzitu.

- Podľa pozorovateľov je teraz asi 90 percent médií v Turecku pod kontrolou vlády alebo jej podporovateľov. A Erdogan tiež zmenil svoj postoj ku Kurdom, ktorí mu kedysi pomohli k moci a v raných časoch ho podporovali. Pôvodne sa snažil presadzovať ich kultúrne a jazykové práva a inicioval rozhovory, ktoré mali vyriešiť ich ozbrojený odpor na juhovýchode krajiny a poskytnúť im väčšiu autonómiu. Po stroskotaní týchto rokovaní a po prepuknutí násilia v rokoch 2015 až 2016, sa ale komunita Kurdov v Turecku, čítajúca asi 15 až 20 miliónov ľudí, ocitla pod rastúcim tlakom. Mnoho kurdských lídrov bolo uväznených a Erdoganova vláda po miestnych voľbách v roku 2018 zosadila z funkcie desiatky starostov, najmä na juhovýchode krajiny, a nahradila ich priaznivcami vládnej strany. Podľa posledných predvolebných prieskumov teraz Erdogan u voličov v kurdských provinciách výrazne stráca v porovnaní s kandidátom opozície Kemalom Kiliçdarogluom.

- Demonštrácia proti jeho spôsobu vlády nechal Erdogan rozháňať vodnými delami, slzným plynom a nariadil aj vypínanie sociálnych sietí.

- V roku 1978 sa Erdogan oženil s Emine Gülbaranovou, ktorá na verejnosti chodí zahalená v šatke. Majú dvoch synov a dve dcéry.