Vojna na Ukrajine spôsobila za prvý rok nárast skleníkových plynov o milióny ton

KYJEV / Hovorí o tom správa o dopadoch vojny na klimatickú krízu, ktorú plánujú jej autori predstaviť na summite OSN. Podľa nich sa to pri tomto čísle zďaleka nekončí. Dopady spôsobené ruskou inváziou nezasahujú len Ukrajinu, ale aj ďalšie krajiny a ani ukončenie konfliktu nie je zárukou, že sa situácia zmení.

Vojna na Ukrajine prispieva ku klimatickej kríze v čase, keď globálne emisie skleníkových plynov už dosahujú rekordne vysoké hodnoty. "Nečakali sme, že emisie vojny budú tak značné. A nie je to len armáda, či samotná vojna, ktorá prispieva k emisiám. Je to aj budúca rekonštrukcia zničenej infraštruktúry, ako sú budovy, nemocnice a cesty," uviedol Lennard de Klerk.

Skupina výskumníkov vedená holandským expertom Lennardom de Klerkom vypracovala správu, ktorá má byť zverejnená na klimatickom summite OSN tento týždeň. V správe podrobne vyhodnocovali a skúmali klimatické škody spôsobené ruskou vojnou na Ukrajine. Vypočítali, že prvých 12 mesiacov vojny vyvolá čistý nárast o 120 miliónov ton skleníkových plynov, čo zodpovedá ročnej produkcii krajiny ako Belgicko.

Približne 19 % emisií z toho počtu pochádza z vojenských činností, ako je spaľovanie paliva vo vozidlách, výroba a streľba muníciou a výstavba betónových opevnení. "Určite sa dá veľa urobiť aj pre dekarbonizáciu armády. Nehovorím, že to bude ľahké, ale v podstate je to cieľ, ktorí sme si stanovili a síce do roku 2050 prísť na nulu. Súčasťou toho je aj armáda. Existuje hneď niekoľko možností ako to docieliť. Napríklad pristúpiť k biopalivám, a niektoré zložky elektrifikovať. Netvrdím, že mám všetky technické riešenia, ale spoločnosť je naklonená týmto zmenám. Mala by sa zapojiť aj armáda," dodal de Klerk.

Celkový súčet škôd zahŕňal aj emisie skleníkových plynov z krajín mimo Ukrajiny spojené s konfliktom. Napríklad úniky plynu zo sabotovaného plynovodu Nord Stream, presmerovanie medzinárodných letov či pohyb utečencov. V správe dospeli aj k záveru, že pokles emisií v Európe z nižších tokov ruského plynu a pokles spotreby elektriny v dôsledku vyšších nákladov na energiu boli takmer všetky kompenzované zvýšením spotreby ropy, uhlia a skvapalneného zemného plynu.