V Bruseli už Matovičov "one time, next time" poznajú. Na samit EÚ prišiel s humorom aj Ódor

BRUSEL / Len niekoľko dní po dramatických udalostiach v Rusku sa začal samit eurolídrov v Bruseli. Prvý večer je venovaný práve Ukrajine a bezpečnostnej situácii v krajine. Podpora Kyjevu sa dá rozdeliť na tri oblasti - vojenskú, finančnú a integračnú. Čo sa týka samotnej obnovy, mal by sa vytvoriť fond vo výške až 50 miliárd eur.

Je to prvý samit Ľudovíta Ódora ako premiéra, no ako skúsený bankár absolvoval množstvo takýchto stretnutí. Rečovo sa teda určite nestratí a Slovensku sa tak nezopakovala hanba v podobe "one time, next time". Svoj samit ale okomentoval v podobnom duchu. "First time, last time, lebo neviem, či tu ešte budeme na ďalšom samite."

Slovensko by podobne ako ďalšie členské štáty EÚ chcelo citeľnejšie podporiť Ukrajinu v jej integračných snahách. Uviedol to po príchode na dvojdňový samit EÚ v Bruseli slovenský premiér Ľudovít Ódor.

Premiér upozornil, že šéfovia vlád a štátov EÚ určite budú hovoriť o situácii v Rusku, kde sa cez víkend žoldnierske skupiny dostali do sporu s velením armády a následne si cez video vypočujú príhovor ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. "Radi by sme vedeli, čo môžeme očakávať od najnovšieho vývoja situácie, či je tam nejaký posun. Radi by sme tiež citeľnejšie podporili Ukrajinu v jej integračných snahách. Dobre vieme, že majú nejakú domácu úlohu, ale sme pripravení im z našej strany poskytnúť explicitnejší záväzok, že ak sa to podarí, tak ešte v tomto roku ich posunúť na ďalšiu úroveň," uviedol Ódor s odkazom na sedem kritérií, ktoré musí Kyjev splniť pred otvorením procesu prístupových rokovaní.

Na otázku, ako Slovensko vníma spor členských krajín o použití zmrazených aktív ruských subjektov pre obnovu Ukrajiny, premiér upozornil, že treba rozlišovať medzi aktívami samotnými a ich výnosmi. "Naša pozícia je zatiaľ sa nedotýkať samotných aktív, ale čo sa týka výnosov z nich, viem si predstaviť, aby boli použité v prospech Ukrajiny," uviedol. Pred samitom diplomatické zdroje naznačili, že lídri vyvinú v Bruseli nátlak na maďarského premiéra Viktora Orbána, aby odblokoval Ukrajine ôsmu 500-miliónovú tranžu vojenskej pomoci cez Európsky mierový nástroj (EPF). Ódor zdôraznil, že Slovensko podporuje tento nástroj, ale nátlak odmieta.

"Ja som skôr človek, ktorý hľadá konsenzus na báze argumentov. Nenazval by som to politický nátlak, ale budeme argumentovať v prospech toho, aby sa tie peniaze uvoľnili," odkázal. Novinkou na samite je snaha poskytnúť Ukrajine dlhodobejšie bezpečnostné záväzky. Premiér spresnil, že EÚ si chce vyjasniť pozíciu v tejto oblasti, kde spolupracuje s NATO. "Sme zástancami toho, že v podpore Ukrajiny treba pokračovať kým sa situácia uspokojivo nevyrieši. Nemôžeme nechať Ukrajinu v tom samotnú," skonštatoval. Ďalšou veľkou témou na samite bude migrácia. Ódor pripomenul, že Slovensko je v skupine 14 krajín, ktoré chcú inovatívnejšie riešenie migrácie, aby bol možný posun vpred.

Dodal, že sú namieste otázky pre Európsku komisiu, čo konkrétnejšie sa dá urobiť pre ochranu spoločných hraníc EÚ. Podporuje aj otvorenejší dialóg s krajinami západného Balkánu. "Lebo, ak my ako EÚ nebudeme mať záujem, tak sa nájdu iní hráči a bolo by dobré ich mať na našej strane," povedal premiér o západobalkánskych krajinách. Spresnil, že je otvorený podporiť rýchlejšie procesy, aby tieto krajiny cítili, že sú pre EÚ dôležité nielen z ekonomického hľadiska, ale aj toho migračného. Lebo nakoniec aj Slovensko pociťuje následky balkánskej migračnej trasy.