Vedci našli Luciinho praprastarého dedka

Kostra dokladá vzpriamenú chôdzu a predlžovanie nôh už pred približne 3,6 miliónmi rokov

V časopise Proceedings of the National Academy of Sciences to predbežne online oznámil deväťčlenný americko-etiópsky tím, ktorý viedli Yohannes Haile-Selassie a C. Owen Lovejoy z Clevelandského múzea prírodnej histórie a Kentskej štátnej univerzity, štát Ohio.

TASR/Zdeněk Urban

Čiastočnú kostru australopiteka afarského (Australopithecus afarensis) dával tím dokopy od roku 2005, keď sa našla prvá lakťová kosť. Konkrétne v paleontologickej výskumnej oblasti Woransko-Mille na západe stredu Afarskej preliačiny v Etiópii.

Napokon pribudli ďalšie časti lakťovej kosti, časť stehennej, krčné stavce, časti ramennej a krížovej kosti, panvy, kosti holennej a kľúčnej, päť rebier a lopatka. Kľúčna kosť je najúplnejšia dosiaľ známa, lopatka jedna z najúplnejších.

TASR/Zdeněk Urban

Nálezisko, bohužiaľ, nevydalo nijaké časti lebky ani zuby. Napriek tomu je však druhové zaradenie kostí jasné: Australopithecus afarensis. Aj že išlo o muža, pritom pomerne vysokého, 150-165 centimetrov, s viacerými anatomickými prvkami, ktoré veľkosťou i formou zodpovedajú dokonca bežnému rozpätiu v rámci nášho ľudského rodu Homo. Vedci ho pomenovali Kadanuumuu, čo v miestnej afarčine značí "veľký muž".

Nálezové vrstvy boli datované na 3,58 milióna rokov. Tvor bol teda o približne 400.000 rokov starší než Lucy - drobná, takisto čiastočná kostra, takmer určite ženy australopiteka afarského z doby pred 3,2 miliónmi rokov. Našla sa ešte v 70. rokoch minulého storočia a meno dostala po vtedajšom hite Beatles, šlágri v tábore vedeckej výpravy.

Lucy bola dosiaľ jediná čiastočná kostra australopiteka afarského, zahŕňajúca horné i dolné končatiny. Inak sa našli jednotlivé kosti a časti lebiek a zuby. Drobnosť jej postavy (výška asi 105 centimetrov) vyvolávala otázniky, nakoľko je reprezentatívna pre svoj druh.

Nový nález je prakticky súčasný so vzorkami australopiteka afarského z náleziska Laetoli v Tanzánii, kde sa nachádzajú aj známe stopy, odtlačky nôh minimálne dvojice (muž a žena) australopitekov v stuhnutom sopečnom popole, ktorí kráčali vcelku dnešným spôsobom.

To však boli iba stopy. Nový nález z Etiópie presvedčivo dokladá, že vzpriamená chôdza bola bežná už u australopitekov spred vyše 3,5 milióna rokov a že v rámci súboru hlavných vlastností, ktoré vyjadrujú našu ľudskosť, predbehla v hornej časti zaguľatenú lebku s veľkým mozgom - atribúty o vyše milión rokov mladšieho rodu Homo.

"Tento jedinec bol plne dvojnohý a dokázal kráčať takmer tak ako moderní ľudia. Vďaka tomuto objavu teraz môžeme so zárukou povedať, že Lucy a jej príbuzní boli v chôdzi po dvoch končatinách takmer takí dokonalí ako my a že predĺženie nôh nastalo v evolúcii ľudskej línie skôr, než sa dosiaľ myslelo," povedal Yohannes Haile-Selassie.