498. deň na Ukrajine: Zelenskyj prisľúbil "hmatateľnú" reakciu na útok v Ľvove

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

KYJEV / Rusi vo štvrtok, 6. júla, nadránom zaútočili na Ľvov. Posledné údaje hovoria o 5 mŕtvych a takmer 40 zranených. Ukrajinský prezident Zelenskyj sa vo štvrtok v Bulharsku stretol s jeho najvyššími predstaviteľmi a oznámil, že sa dohodli na aktívnejšej spolupráci v oblasti obrany. Ukrajina si s Ruskom opäť vymenila skupinu zajatcov. Domov sa tak okrem 43 ukrajinských vojakov a dôstojníkov vráti aj člen teritoriálnej obrany z Chersonu a civilný zamestnanec Azovstalu. New York Times s odvolaním sa na svoje zdroje informoval, že Spojené štáty sa rozhodli poskytnúť Ukrajine kazetovú muníciu.

+269 fotiek

Vojna na Ukrajine

Ukrajina a Bulharsko sa dohodli na aktívnejšej spolupráci v oblasti obrany, uviedol Zelenskyj po rokovaní s bulharskými predstaviteľmi

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pricestoval vo štvrtok, 6. júla, na oficiálnu jednodňovú návštevu Bulharska, informuje TASR na základe správ agentúr AFP a DPA. Príchod Zelenského do metropoly Sofia potvrdila bulharská vláda. Bulharsko je významným výrobcom munície a v poslednom období otvorene podporuje Kyjev, konštatuje AFP. Zelenského prvú návštevu v tejto krajine ešte predtým ohlásil bulharský premiér Nikolaj Denkov.

Ukrajinského prezidenta do Sofie pozvala nová prozápadná bulharská vláda. Koaličný kabinet sa ujal funkcie 6. júna po niekoľkých rokoch patovej situácie a opakovaných parlamentných voľbách. Zároveň prisľúbil poskytnúť Ukrajine viac pomoci než predchádzajúca prechodná vláda.

Rusi zaútočili na Ľvov. Posledné údaje hovoria o 5 mŕtvych a takmer 40 zranených

Strela zasiahla niekoľko poschodovú bytovku, v ktorej spali nič netušiaci obyvatelia. Reportérka TV JOJ Katarína Kleknerová sa spojila s Irynou, ktorá býva pár minút od miesta dopadu rakety. Učiteľka slovenčiny hovorí, že mnohých ľudí sirény nezobudili, ani ju. Na zvuk si totiž počas roka a pol zvykli.

Zelenskyj prisľúbil "hmatateľnú" reakciu na útok na bytovku v Ľvove

"Dôsledky nočného útoku ruských teroristov," napísal Zelenskyj na platforme Telegram k videu zničenej budovy. Na záberoch z dronu vidieť zničené tretie a štvrté poschodia bytovky. "Nanešťastie, došlo k zraneniam a obetiam na životoch. Definitívne príde odpoveď nepriateľovi. Hmatateľná odpoveď," dodal ukrajinský prezident.

Počet obetí raketového útoku z noci na štvrtok na bytovku v Ľvove potvrdil ukrajinský minister vnútra Ihor Klymenko. Spresnil, že deväť ďalších útok zranil.
Starosta Ľvova Andrij Sadovyj dodal, že útok zničil zhruba 60 bytov a 50 vozidiel. Záchranné zložky prehľadávali trosky budovy v snahe nájsť uviaznutých preživších.

Sadovyj v príhovore obyvateľom uviedol, že to bol najrozsiahlejší útok na civilnú infraštruktúru Ľvova od začiatku ruskej invázie na Ukrajine.
Mesto na západe Ukrajiny vzdialené od miesta bojov sa stalo útočisko pre státisíce ukrajinských utečencov z oblastí na východe ukrajinského územia.

Kyjev a Moskva uskutočnili ďalšiu výmenu zajatcov, prepustených bolo vyše 90

Ukrajina a Rusko vykonali ďalšiu výmenu zajatcov. Informovali o tom vo štvrtok obe strany, uviedla americká CNN. Ako napísal na telegrame šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak, Ukrajincom sa podarilo dostať domov 45 vojakov a dvoch civilistov. Ruská strana informovala tiež o 45 vojakoch.

"Podarilo sa nám priviesť domov 45 vojakov z ukrajinských ozbrojených síl, národnej gardy, pohraničnej stráže a dvoch civilistov," uviedol Jermak. "Sú medzi nimi dvaja dôstojníci, 41 vojakov a seržantov, civilný zamestnanec Azovstalu a člen dobrovoľníckej jednotky z Chersonu," dodal. Prepustenie bojovali v Mariupole aj na ďalších miestach na frontovej línii. "Každý z nich je hrdina," doplnil.

O výmene informovalo aj ruské ministerstvo obrany, do krajiny sa vrátilo 45 ľudí. Ministerstvo uviedlo, že tým, ktorí boli prepustení, bude poskytnutá nevyhnutná lekárska a psychologická starostlivosť.

Podľa ukrajinského ombudsmana Dmytra Lubinca ide už 47. výmenu väzňov od začiatku vojny. Väčšina prepustených bola "vážne zranená" a teraz podstúpi rehabilitáciu, dodal. Celkovo sa už v rámci výmen dostalo na slobodu 2576 Ukrajincov.

V ďalšom príspevku na telegrame Jermak informoval tiež o tom, že sa z Ruska na Ukrajinu podarilo navrátiť dve deti vo veku šesť a desať rokov. Či išlo o predtým spomínaných civilistov, nebolo jasné. Matku detí, armádnu zdravotníčku, prepustili v rámci výmeny už v októbri minulého roka. "Rusko sa bude za tieto zločiny zodpovedať," dodal.

USA plánujú Ukrajine poskytnúť kazetovú muníciu, tvrdí The New York Times

Spojené štáty plánujú oznámiť, že Ukrajine poskytnú kazetovú muníciu. S odvolaním sa na vysokopostavený zdroj administratívy prezidenta Joea Bidena o tom informoval denník The New York Times (NYT). Kazetová munícia je zakázaná vo viac ako 120 krajinách, v USA, Rusku alebo na Ukrajine však nie. Ruská aj ukrajinská strana už na bojiskách tento typ munície použili.

Kazetovú muníciu je možné odpáliť ako delostrelecký granát alebo ako bombu vzduch-zem. V oboch prípadoch sa munícia v určitom bode svojej trajektórie roztriešti na množstvo menších výbušnín, ktoré majú potenciál spôsobiť škodu na väčšej ploche.

Viac ako 120 krajín sa v Dohovore o kazetovej munícii zaviazalo, že tieto zbrane nebudú ďalej vyrábať, skladovať, presúvať ani používať. Dohovor okrem USA a Ruska nepodpísala Čína, India, Brazília alebo Argentína a z Afriky napríklad Egypt, Angola alebo Eritrea.

Hlavnou motiváciou pre reguláciu kazetovej munície je hrozba, ktorá predstavuje pre civilistov, a to nielen pre širšiu plochu, ktorú zasiahne, ale aj pre nebezpečnosť nevybuchnutej munície, ktorá je nákladná na odstránenie a môže civilistov aj dlho po skončení bojov zabiť alebo zmrzačiť. Kazetovú muníciu na ukrajinských bojiskách od vlaňajšieho februára použili obe strany konfliktu.

Zelenskyj sa v piatok stretne s tureckým prezidentom Erdoganom

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok, 7. júla, pricestuje do Istanbulu, kde sa stretne s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom. Diskutovať budú o predĺžení čiernomorskej obilnej dohody a o nachádzajúcom summite NATO v litovskej metropole Vilnius. Vo štvrtok o tom informovali turecké médiá. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry AFP.

Zelenskyj aj Erdogan chcú predĺžiť platnosť dohody, ktorej platnosť sa skončí 17. júla. Táto dohoda Kyjevu garantuje vývoz kukurice a iných obilnín na svetové trhy počas prebiehajúcej vojny s Ruskom.

Podľa analytikov sa bude ukrajinský prezident snažiť presvedčiť svojho tureckého kolegu, aby odobril vstup Švédska do NATO. Ankara dlhodobo tento krok blokuje pre spor so Štokholmom, v ktorom ho obviňuje z ľahostajného prístupu ku kurdským militantom žijúcim v Švédsku.

Erdogan sa snažil využiť svoje dobré vzťahy s ukrajinským aj ruským prezidentom na ukončenie vojny na Ukrajine, zatiaľ však neúspešne. Turecko zorganizovalo prvé dve kolá mierových rokovaní a usiluje sa o sprostredkovanie ďalších rozhovorov medzi Moskvou a Kyjevom. Západné štáty sa však obávajú o narastajúce hospodárske vzťahy medzi Tureckom a Ruskom, ako aj o vzdor Ankary pri rozširovaní Severoatlantickej aliancie.