Turecký líder Erdogan podporí vstup Švédska do NATO

TURECKO / Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan podporuje vstup Švédska do Severoatlantickej aliancie a čoskoro túto záležitosť predloží na schválenie tureckému parlamentu.

Po pondelkovom rokovaní s tureckým lídrom a švédskym premiérom Ulfom Kristerssonom vo Vilniuse to oznámil generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a DPA.

"Toto je historický deň," zhodnotil Stoltenberg výsledok rokovaní v predvečer dvojdňového samitu Aliancie. Nespresnil však, kedy by mohlo dôjsť k vstupu Švédska do organizácie.

Švédsko si podalo prihlášku do NATO vlani spolu s Fínskom. Vstup Fínska do Aliancie umožnilo Turecko na jar tohto roka, avšak voči Švédsku opakovane vznášalo námietky, že poskytuje útočisko teroristom, predovšetkým kurdskej národnosti. Najnovšie Erdogan podmienil podporu schválenia vstupu Švédska do NATO opätovným otvorením rozhovorov o prijatí Turecka do Európskej únie. To viaceré štáty vrátane USA označili za dve nesúvisiace záležitosti.

USA i Nemecko privítali podporu Turecka pre vstup Švédska do NATO

Americký prezident Joe Biden privítal podporu Turecka pre vstup Švédska do Severoatlantickej aliancie (NATO), informuje TASR na základe správy agentúry AFP. Biden vo vyhlásení vyjadril pripravenosť na spoluprácu s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom na posilnení obrany a odstrašovania v euroatlantickom priestore. "Teším sa na to, že privítam (švédskeho) premiéra (Ulfa) Kristerssona a Švédsko ako nášho 32. spojenca NATO," dodal.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v pondelok oznámil, že turecký prezident Recep Tayyip Erdogan podporuje vstup Švédska do Aliancie a čoskoro túto záležitosť predloží na schválenie tureckému parlamentu. 

Švédsky premiér vyjadril spokojnosť po dohode s Tureckom o členstve v NATO

Švédsky premiér Ulf Kristersson v pondelok uviedol, že je "veľmi šťastný" po dohode svojej krajiny s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom o podpore členstva Štokholmu v Severoatlantickej aliancii (NATO). TASR správu prevzala z agentúry AFP. "Robíme veľmi veľký krok smerom k formálnej ratifikácii členstva Švédska v NATO. Pre Švédsko to bol dobrý deň," povedal Kristersson reportérom v litovskom hlavnom meste Vilnius v predvečer dvojdňového summitu Aliancie.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v pondelok oznámil, že turecký prezident Recep Tayyip Erdogan podporuje vstup Švédska do Aliancie a čoskoro túto záležitosť predloží na schválenie tureckému parlamentu. "Prezident Erdogan sa zaväzuje čo najskôr pristúpiť k ratifikácii pripojenia sa Švédska k NATO," dodal švédsky premiér. Ako zdôraznil, Štokholm a Ankara "pokračujú v spoločnom úsilí bojovať proti organizovanému zločinu a terorizmu" a dohodli sa aj na "prehĺbení spolupráce" v oblasti hospodárstva, obchodu a investícií. Švédsko si podalo prihlášku do NATO vlani spolu s Fínskom. Vstup Fínska do Aliancie umožnilo Turecko na jar tohto roka, avšak voči Švédsku opakovane vznášalo námietky, že poskytuje útočisko teroristom, predovšetkým kurdskej národnosti.

Čaputová privítala, že Turecko súhlasilo s členstvom Švédska v NATO

Prezidentka SR Zuzana Čaputová privítala, že Štokholm sa po pondelkových rokovaniach s Ankarou priblížil k členstvu v Severoatlantickej aliancii. Uviedla to v utorok 11. júla na palube vládneho špeciálu počas cesty do Vilniusu, kde bude Slovensko reprezentovať na samite NATO, informuje spravodajca TASR.

Čaputová pripomenula, že predtým, než sa Švédsko stane 32. členskou krajinou Aliancie, musia jeho žiadosť ešte ratifikovať turecký a maďarský parlament.
Prezidentka povedala, že na samit NATO vo Vilniuse ide so zámerom chrániť a dosiahnuť čo najviac, pokiaľ ide o slovenské záujmy. Podľa jej slov má tento samit priblížiť alebo skonkretizovať obranné plány, o ktorých sa rozhodlo vlani na stretnutí lídrov členských krajín Aliancie v Madride. Ide najmä o posilnenie obrany na východnom krídle NATO, ktorého je Slovensko súčasťou.

"Ide nám predovšetkým o to, aby sme mali koordinovaný a predvídateľný systém protivzdušnej obrany, ktorý by sa týkal aj Slovenskej republiky, pretože nateraz funguje skôr na ad hoc bilaterálnej báze," priblížila Čaputová.