Druhý deň samitu NATO. Ukrajina je k NATO bližšie ako kedykoľvek predtým

LITVA / V litovskej metropole sa v utorok 11. júla začal dvojdňový samit NATO, ktorý má priniesť ďalšie prehĺbenie väzieb medzi alianciou a Kyjevom v čase pokračujúcej ruskej agresie na Ukrajine. Samitu sa zúčastnila aj prezidentka SR Zuzana Čaputová a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Severoatlantická aliancia na samite vo Vilniuse v utorok potvrdila, že Ukrajina sa v budúcnosti stane jej členom.

+27 fotiek

Dvojdňový samit NATO v Litve

Druhý deň samitu 

Výhody a nevýhody NATO – uvedomujú si ľudia, čo by odchod z Aliancie znamenal?

Na Slovensku je najnižšia podpora Severoatlantickej aliancie v rámci okolitých štátov. Nielen niektorí politici, ale aj časť verejnosti volajú po neutralite alebo dokonca po vystúpení z tohto spoločenstva kolektívnej obrany. Prinieslo by to napríklad extrémny nárast výdavkov na armádu, keďže by sme v tom ostali sami.

​Samit NATO bol o ochrane slovenských záujmov – prezidentka Zuzana Čaputová o samite

Samit Severoatlantickej aliancie vo Vilniuse bol pre prezidentku SR Zuzanu Čaputovú predovšetkým o ochrane slovenských záujmov na východnom krídle tejto organizácie. Vrcholná schôdzka podľa nej priniesla pre Slovensko "takú úroveň ochrany, akú sme doposiaľ pre našich občanov nikdy nemali", informuje TASR. Na dvojdňovom podujatí (11. a 12. júla) v litovskom hlavnom meste Vilnius sa podľa Čaputovej stretla väčšina demokratického a ekonomicky najsilnejšieho sveta, ktorého je Slovensko súčasťou.

"Je to veľmi dôležité, pretože sme súčasťou skupiny krajín, ktoré nám poskytnú ochranu, keby by to bolo potrebné," zdôraznila. Ako pripomenula, okrem 31 členov Aliancie bolo na samite zastúpené aj Švédsko, ktoré sa má stať jej súčasťou onedlho, ako aj štyri krajiny indicko-tichomorského priestoru – Nový Zéland, Austrália, Japonsko a Južná Kórea. Tento summit podľa nej nebol rozhodovaním o členstve Ukrajiny v Aliancii, ale o zvýšení úrovne praktickej i politickej spolupráce, a to konkrétne vo formáte Rady NATO-Ukrajina. Ukrajina sa stane súčasťou NATO, keď o tom rozhodnú členské krajiny Aliancie a keď budú splnené podmienky – po skončení vojny na Ukrajine, podotkla Čaputová. Ako dodala, účastníci summitu NATO schválili nové obranné plány. "Po dnešku bude jasnejšie kto, kedy a akým spôsobom by nás pomohol chrániť pre prípad, že by naša bezpečnosť, územná celistvosť a integrita bola narušená," uviedla prezidentka SR.

Ďalej pripomenula, že Španielsko plánuje v rámci predsunutej prítomnosti a mandátu schváleného Národnou radou SR poslať na budúci rok na Slovensko svojich vojakov a nahradiť tak vo velení Českú republiku. Podľa Čaputovej je to dôležitá a dobrá správa, keďže by španielske jednotky boli v prípade ohrozenia SR na východnom krídle NATO hneď k dispozícii. Slovensko podľa prezidentky na samite potvrdilo svoj záväzok investície dvoch percent HDP do obrany krajiny. "Myslím si, že v situácii, keď máme vojnu u suseda, je to absolútne logický krok a pomáha to našej obrane byť ďaleko spôsobilejšou," dodala.

Jedným zo záverov samitu je podľa Čaputovej aj predvídateľná a koordinovaná protivzdušná obrana na východnom krídle NATO. Koordinovaná by mala byť z jedného bodu, teda zo strany NATO, keďže doteraz bola SR v tejto oblasti odkázaná na bilaterálne dohody, spresnila. Z dvojstranných rokovaní, ktoré počas summitu absolvovala, vyzdvihla rokovanie s juhokórejským prezidentom Jun Sok-jolom, ktorého krajina je siedmym najvýznamnejším investorom na Slovensku. Spomenula tiež schôdzku s kanadským premiérom Justinom Trudeauom, s ktorým rokovala predovšetkým o spolupráci v oblasti nových technológií, zelenej tranzície či využívania obnoviteľných zdrojov energie.

NATO musí po vojne dať Ukrajine dôveryhodné bezpečnostné návrhy

Severoatlantická aliancia musí Ukrajine predložiť "dôveryhodné" návrhy bezpečnostného usporiadania po tom, čo sa skončí prebiehajúca vojna Ruska na Ukrajine, s cieľom odstrašiť Rusko od budúcej agresie. Na tlačovej konferencii na samite NATO vo Vilniuse to v stredu vyhlásil generálny tajomník Aliancie Jens Stoltenberg, informuje TASR. Zopakoval, že NATO na tomto samite vyslalo Ukrajine dosiaľ najsilnejšie signály, pričom pripomenul odstránenie povinnosti plnenia akčného plánu predtým, než dostane pozvánku do Aliancie. Poukázal aj na viacročný plán pomoci Ukrajine vrátane zabezpečenia interoperability ukrajinskej armády s NATO a vytvorenie Rady NATO-Ukrajina.

Na otázku reportéra o možnom vyslaní mierovej misie NATO na Ukrajinu Stoltenberg odpovedal, že v súčasnosti je podstatné, aby sa vojna skončila "spravodlivo a trvácne". Preto je v tejto chvíli dôležité, aby pokračovala vojenská podpora Ukrajiny, keďže vojna sa podľa neho stala "opotrebovávacou".
"Rokovania o vyriešení konfliktu budú na programe až vtedy, keď bude Ukrajina pripravená na rokovania. Nie je to tak, že by NATO malo rokovať za Ukrajinu," odpovedal Stoltenberg na otázku, či nejasný časový plán vstupu Ukrajiny do NATO nie je určený ako predmet budúceho mierového vyjednávania s Ruskom. To ešte v utorok s nevôľou naznačoval aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Ten taktiež vystúpil na tlačovej konferencii, pričom privítal predĺženie Stoltenbergovho mandátu o ďalší rok. Ocenil, že Ukrajina nebude musieť plniť akčný plán na ceste do NATO, čo má tento proces urýchliť. "Vďaka ti, Jens, za tieto dôležité kroky," povedal Stoltenbergovi. V súvislosti s interoperabilitou ukrajinskej armády s NATO pripomenul, že ukrajinskí vojaci už teraz dokazujú, že vedia obsluhovať západné zbrane. Poukázal tiež na to, že Ukrajina aj počas vojny vykonáva reformy vrátane tých, ktoré sú potrebné na vstup do EÚ, a prispieva ku kolektívnej bezpečnosti Západu. Výsledky samitu označil za dobré, avšak optimálna by bola podľa neho priama pozvánka pre Ukrajinu na vstup do NATO. Ešte pred samitom vyhlásil, že bude absurdné, ak Ukrajina nedostane od NATO jasný harmonogram vstupu. Ukrajinský prezident na tlačovej konferencii tiež informoval, že od partnerov na samite dostal prísľuby o dodávkach ďalšej pomoci.

G7 pomôže Ukrajine v budovaní armády ešte pred vstupom do NATO

Skupina G7 pomôže Ukrajine pri budovaní silnej armády ešte predtým, než bude môcť vstúpiť do Severoatlantickej aliancie. Na tlačovej konferencii zoskupenia popri samit NATO vo Vilniuse to v stredu vyhlásil americký prezident Joe Biden, informuje TASR. "Pomôžeme im (Ukrajincom) vybudovať silnú obranu – na zemi, na mori aj vo vzduchu," vyhlásil Biden, ktorého citovala agentúra AFP.

Zdôraznil pritom, že budúcnosť Ukrajiny je v NATO, na čom sa podľa neho zhodli všetci spojenci na stredajšom zasadnutí Rady NATO-Ukrajina. V spoločnej deklarácii lídri krajín G7 uviedli, že Ukrajinu budú podporovať, "kým to bude potrebné". Na tlačovej konferencii vystúpil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý sa po mene poďakoval prítomným lídrom vrátane predstaviteľov Európskej únie. Privítal "dôležitý balík bezpečnostných záruk" pre Ukrajinu zo strany G7. "Ukrajinská delegácia vezie domov významné bezpečnostné víťazstvo – pre našu krajinu, našich ľudí a naše deti," cituje Zelenského stanica Sky News.

Ukrajina je k NATO bližšie ako kedykoľvek predtým

Ukrajina je k Severoatlantickej aliancii bližšie ako kedykoľvek predtým, členovia Aliancie znovu potvrdili, že Ukrajina sa stane členskou krajinou NATO. Uviedol to generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v stredu vo Vilniuse na tlačovej konferencii s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, informuje spravodajca TASR. Šéf NATO načrtol balík opatrení, ktorý podporí Ukrajinu na ceste k členstvu v Aliancii. Ide o viacročný program praktickej pomoci, ktorý ukrajinskej armáde pomôže prejsť na aliančné štandardy, vytvorenie novej Rady NATO-Ukrajina a odstránenie požiadavky plnenia Akčného plánu členstva (MAP) zo strany Kyjeva.

Stoltenberg tvrdí, že NATO odstránením požiadavky plnenia akčného plánu zjednodušilo cestu Kyjeva do Aliancie. Pozvánku Ukrajina dostane, keď sa spojenci dohodnú, že "požiadavky boli splnené". Podľa jeho slov je potrebné zabezpečiť, že po skončení vojny na Ukrajine budú existovať bezpečnostné záruky pre Kyjev, aby sa história neopakovala. Stoltenberg považuje rozhodnutie prijaté vo Vilniuse za novú kapitolu vo vzťahoch medzi Alianciou a Ukrajinou. Zopakoval tiež, že v rámci novej platformy Rada NATO-Ukrajina sa budú predstavitelia oboch strán stretávať ako rovnocenní partneri. "Teším sa na deň, keď sa stretneme ako spojenci," dodal.

Zelenskyj rozumie, že Ukrajina nemôže vstúpiť do NATO v čase vojny, ale ideálne by podľa neho bolo, aby Kyjev dostal pozvánku do Aliancie. Odstránenie požiadavky na plnenie akčného plánu zo strany Ukrajiny považuje za dôležité rozhodnutie, uviedol na tlačovej konferencii.

Tlačová beseda Stoltenberga a Zelenského na samite NATO

Nemecko pošle Ukrajine ďalšie systémy Patriot a rakety

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu poďakoval Nemecku za to, že pošle Ukrajine ďalšie systémy protivzdušnej obrany Patriot a rakety. TASR o tom informuje podľa správy denníka The Guardian. Zelenskyj sa na samite NATO vo Vilniuse stretol s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom, s ktorým podľa vlastných slov rokoval o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu na jej ceste do Aliancie.

"Máme dohodu o ďalších systémoch Patriot a raketách určených pre nich od Nemecka. Toto je veľmi dôležité pre ochranu života na Ukrajine pred ruským terorom," uviedol Zelenskyj na sociálnej sieti Telegram. Zároveň uviedol, že je Nemecku vďačný za jeho dlhodobú podporu ukrajinskej obrany a slobody. "Dlhodobé programy sú najlepším signálom všetkým vo svete, že Európa zostane priestorom bezpečnosti a mieru," napísal Zelenskyj. V stredu ukrajinský prezident už absolvoval i stretnutie s britským premiérom Rishim Sunakom. Zelenskyj ho označil za úspešné, pričom uviedol, že na ňom rokovali o obrane i spoločnej bezpečnosti. "Poďakovali sme za zbrane, predovšetkým za zbrane s dlhým dosahom a silnú podporu Ukrajiny na jej ceste do NATO," uviedol Zelenskyj s tým, že sa tiež pripravujú bezpečnostné záruky pre Ukrajinu.

Zelenskyj je v dejisku samitu NATO, chce si s partnermi ujasniť otázku členstva

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dnes dopoludnia pricestoval do dejiska samitu NATO vo Vilniuse, kde popoludní zasadne s aliančnými lídrami ako rovnocenný partner. Médiám pri príchode povedal, že chce byť "so všetkými zajedno" v otázke členstva Ukrajiny v aliancii. Spojenci v utorok členstvo znovu Kyjevu prisľúbili, nevytýčili k tomu ale žiadny časový rámec. "To, čo počúvame a ako tomu rozumieme, je, že tú pozvánku (do NATO) budeme mať, keď to bezpečnostné opatrenia dovolia," povedal Zelenskyj pri krátkom vystúpení pred kamerami.

Ukrajinský prezident potom začal sériu bilaterálnych rokovaní, pričom na Twitteri postupne oznámil stretnutie s britským premiérom Rishim Sunakom, predsedom kanadskej vlády Justinom Trudeauom a nemeckým kancelárom Olafom Scholzem. Popoludní sa oddelene stretne tiež s americkým prezidentom Joeom Bidenom. Zelenskyj pritom aspoň na Twitteri volil pozitívnejší tón oproti utorku, keď stanovisko NATO k vyhliadkam Ukrajiny na členstvo označil za "bezprecedentný a absurdný".

Členské krajiny počas prvého dňa samitu po zložitých rokovaniach prijali spoločné stanovisko, podľa ktorého Kyjev bude môcť dostať pozvánku, "keď so spojencami zhodnú a budú splnené podmienky". Zásadnou prekážkou pre prijatie Ukrajiny zostáva ruská invázia, teraz sa bojuje predovšetkým na východe a juhu krajiny. Mnohí spojenci však volali po tom, aby samit jasne prisľúbil začatie prístupových rokovaní po ukončení bojov.

Lídri NATO budú druhý deň samitu rokovať o bezpečnosti Ukrajiny i Číne

Lídri NATO v stredu počas druhého dňa samitu vo Vilniuse predstavia bezpečnostné záväzky voči Ukrajine pri rokovaniach s prezidentom Volodomyrom Zelenským. S predstaviteľmi indopacifického regiónu budú zase hovoriť o Číne. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AFP, AP a DPA. Americký prezident Joe Biden spolu s ďalšími lídrami NATO sa v stredu zídu so Zelenským na prvom zasadnutí Rady NATO-Ukrajina, nového stáleho orgánu, v rámci ktorého budú spojenci a Ukrajiny môcť ako rovnocenní partneri organizovať krízové rokovania.

Táto rada je súčasťou úsilia Severoatlantickej aliancie prehĺbiť čo možno najviac spoluprácu s Ukrajinou bez toho, aby sa stala jej členom. V utorok lídri ponúkli Zelenskému len vágne uistenie o tom, že Ukrajina bude môcť vstúpiť do NATO, keď sa "spojenci zhodnú, že splnila podmienky". Podľa AFP tak zmarili nádeje ukrajinského prezidenta na presný časový rámec prijatia Ukrajiny do Aliancie. Záväzky voči Ukrajine predstavené v stredu budú zahŕňať nový rámec skupiny krajín G7, ktorý sa bude zaoberať dlhodobou bezpečnosťou Ukrajiny.

Posledný deň samitu NATO je tiež príležitosťou pre lídrov, aby sa navzájom postretávali aj pri samostatných rokovaniach. O podpore pre Ukrajinu budú napríklad zvlášť so Zelenským rokovať nemecký kancelár Olaf Scholz i šéf Bieleho domu Joe Biden.

Druhý deň samitu NATO sa začal rokovaním s predstaviteľmi Japonska, Austrálie či EÚ

Vo Vilniuse sa začal druhý deň samitu Severoatlantickej aliancie rokovaním prezidentov a premiérov členských štátov s predstaviteľmi Japonska, Južnej Kórey, Austrálie, Nového Zélandu a Európskej únie. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg na úvod zdôraznil potrebu jednoty a spolupráce a tiež previazanosť severoatlantického regiónu s takzvaným Indopacifikom.

Stoltenberg zdôraznil, že NATO je alianciou Európy a Severnej Ameriky, ale tunajšie dianie má dosah na situáciu v Indopacifiku a platí to aj naopak. "Nikto nie je bližším spojencom NATO ako Japonsko," povedal Stoltenberg predtým na spoločnej tlačovej konferencii s japonským premiérom Fumiom Kišidou. Ten vyzdvihol, že NATO a Japonsko "zdieľajú hodnoty aj strategické ciele".

Počas stretnutia lídrov NATO s predstaviteľmi Austrálie, Japonska, Nového Zélandu a Južnej Kórey sa bude rokovať o Číne. Tá podľa generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga predstavuje stále väčšiu výzvu pre medzinárodný poriadok, keď odmieta odsúdiť vojnu Ruska na Ukrajine, ohrozuje Taiwan a značne zväčšuje svoju armádu. Peking v noci na stredu vydal vyhlásenie, v ktorom sa ohradil voči tvrdeniam, že aktivity Číny predstavujú výzvu pre záujmy Aliancie, a varoval pred akoukoľvek snahou NATO o rozšírenie svojej stopy v ázijsko-tichomorskom regióne, píše agentúra Reuters.

Na stredajšom rokovaní chcú predstavitelia NATO a ich partneri rokovať o prehĺbení spolupráce v oblasti kybernetickej bezpečnosti, pretože hrozby tohto druhu podľa Stoltenberga nepoznajú hraníc. Vojna na Ukrajine navyše podnietila masívnejšie šírenie dezinformácií a manipuláciu, uviedol generálny tajomník NATO.

Vo Vilniuse vztýčili vlajku z Bachmutu. Ukrajina podľa Zelenského posilní NATO

V centre litovskej metropoly Vilnius, dejisku dvojdňového samitu NATO, vztýčil v utorok 11. júla ukrajinskú vlajku prinesenú z mesta Bachmut, o ktoré už zhruba rok zvádzajú ťažké boje ukrajinské a ruské sily. Správu o tom priniesli agentúra AFP a televízia Sky News.

Vlajka od ukrajinských vojakov bojujúcich pri Bachmute priniesli do Vilniusu účastníci ultramaratónu, ktorý odštartoval 25. júna v Kyjeve. Týmto podujatím chceli upriamiť pozornosť medzinárodného spoločenstva na vojnu na Ukrajine a podporiť ašpirácie Ukrajiny stať sa v poradí 33. členom Severoatlantickej aliancie.

"Dnes tu vo Vilniuse je bojová vlajka z Bachmutu, kde sa odohrala jedna z najrozhodujúcejších bitiek v Európe. Táto vlajka znamená to, že Litovci už nikdy nebudú musieť bojovať proti Rusku," vyhlásil Zelenskyj pri vztyčovaní vlajky na koncerte #UkraineNATO33 na námestí v centre Vilniusu.

Zhromaždený dav privítal Zelenského aj jeho manželku Olenu nadšeným aplauzom. Na podujatí sa zúčastnil aj litovský prezident Gitanas Nauséda, ktorý vlajku z Bachmutu symbolicky odovzdal Zelenskému. "Vďaka NATO bude Ukrajina bezpečnejšia a Ukrajina urobí NATO silnejším," vyhlásil Zelenskyj na koncerte na podporu ukrajinského členstva v Aliancii.

Slovensko a samit NATO

Čaputová rokovala s Trudeauom, vyzdvihla dobré vzťahy medzi SR a Kanadou

Prezidentka SR Zuzana Čaputová v utorok na okraj samitu Severoatlantickej aliancie vo Vilniuse absolvovala bilaterálne stretnutie s kanadským premiérom Justinom Trudeauom. Vyzdvihla veľmi dobré a konštruktívne vzťahy medzi SR a Kanadou, ktoré sú podľa nej založené na spoločných hodnotách. Informuje o tom spravodajca TASR.

Čaputová pripomenula, že Slovensko a Kanada tento rok oslavujú 30. výročie vzájomných diplomatických vzťahov. Zároveň ocenila, že Kanada tento rok otvorí veľvyslanectvo v Bratislave. Kanadskému premiérovi sa poďakovala za poskytovanie pomoci pre Ukrajinu, pretože Slovensko chce, aby bola Európa bezpečným priestorom.

V Kanade žije viac ako 100-tisíc Slovákov a obe krajiny spolupracujú v rôznych oblastiach, obzvlášť v automobilovom priemysle, povedala prezidentka. Príležitosti na prehĺbenie spolupráce však vidí aj v ďalších oblastiach, pričom spomenula napríklad zelenú tranzíciu.

Trudeau sa taktiež poďakoval Slovensku za podporu Ukrajiny. Kanada sa podľa jeho slov chystá otvoriť ambasádu v Bratislave, aby ešte viac prehĺbila vzťahy a priateľstvo so Slovenskom. Ocenil tiež spoluprácu so SR v rámci NATO.

Samitu sa zúčastnila aj prezidentka SR Zuzana Čaputová

"Ide o mimoriadne dôležitý samit, ktorý reaguje na zhoršenú bezpečnostnú situáciu v Európe od začiatku ruskej invázie na Ukrajine," pripomenul hovorca prezidentky Martin Strižinec. Pre Slovensko podľa jeho slov ostáva prioritou najmä spôsob rozmiestnenia protivzdušnej obrany na východnej hranici tak, aby boli všetky štáty vrátane Slovenska dostatočne chránené.

Podľa Sklenára sú tiež dôležitými témami posilňovanie schopnosti Aliancie reagovať na prípadný ozbrojený útok, ustanovenie dvoch percent HDP ako minimálnej hranice výdavkov na obranu či vzťah Ukrajiny a NATO a postupné procesy spojené s jej budúcou integráciou do transatlantických štruktúr. "Najdôležitejším výstupom samitu bude schválenie nových obranných plánov, ktoré budú hovoriť kde, kedy, ako a s akými silami sa budú členovia NATO spoločne brániť proti existujúcim hrozbám," ozrejmil Sklenár.

Španielski vojaci posilnia obranyschopnosť SR, hovorí Sklenár

Minister obrany SR Martin Sklenár ocenil rozhodnutie Španielska prispieť k vojenskému posilneniu východného krídla NATO, a to konkrétne vyslaním svojich vojakov na Slovensko. Španielski vojaci budú pôsobiť na Lešti. Sklenár to uviedol v utorok na samite Severoatlantickej aliancie vo Vilniuse, informuje osobitný spravodajca TASR.

Stoltenberg: Ukrajina nebude musieť plniť akčný plán vstupu do NATO

Severoatlantická aliancia na samite vo Vilniuse v utorok potvrdila, že Ukrajina sa v budúcnosti stane jej členom. Zároveň sa jej súčasní členovia dohodli na odstránení požiadavky plnenia akčného plánu zo strany Ukrajiny, čo urýchli jej vstup do NATO – "keď sa na tom spojenci dohodnú a Ukrajina splní podmienky". Na tlačovej konferencii to vyhlásil generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, informuje TASR.

Francúzsko dodá Ukrajine riadené strely s dlhým doletom

Francúzsko dodá Ukrajine riadené strely s dlhým doletom SCALP, aby pomohlo ukrajinským ozbrojeným silám zasahovať ciele hlboko za ruskými líniami, oznámil v utorok francúzsky prezident Emmanuel Macron. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP. Macron to uviedol pri príchode do litovského hlavného mesta Vilnius na dvojdňový samit Severoatlantickej aliancie (NATO), ktorý sa bude zameriavať aj na boj Ukrajiny proti ruským okupačným silám.
Strely SCALP, ktoré Paríž dodá Ukrajine, už poskytol napadnutému štátu aj Londýn pod názvom "Storm Shadow". SCALP čiže Strom Shadow sú strely typu vzduch-zem a sú produktom francúzsko-taliansko-britského konzorcia MBDA.

NATO vyšle Ukrajine jasný a pozitívny odkaz o členstve

Severoatlantická aliancia vyšle na samite v litovskom Vilniuse Ukrajine jasný a pozitívny odkaz o členstve v NATO. Uviedol to generálny tajomník Aliancie Jens Stoltenberg v úvode zhromaždenia. "Očakávam, že spojenci vyšlú jasný a priaznivý odkaz o ceste vpred smerom k členstvu Ukrajiny (v NATO)," povedal. Navrhol podľa vlastných slov balíček opatrení, ktorý má zaručiť plnú vzájomnú súčinnosť medzi silami NATO a Ukrajiny, ktorý tiež túto krajinu priblíži k Aliancii. Poukázal na to, že v stredu sa uskutoční prvé zasadanie Rady NATO-Ukrajina aj za účasti ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

NATO už v roku 2008 deklarovalo, že Ukrajina sa v budúcnosti členom bloku stane, jej cesta do aliancie sa však stále nečrtá. Aktuálne ju blokuje pokračujúca vojna na východe krajiny, Kyjev a niektorí jeho spojenci sa však dožadujú ubezpečenia, že po konci konfliktu sa prísľub začne meniť na skutočnosť. Predstavitelia Česka a ďalších krajín hovoria o potrebe jasne formulovať, za akých podmienok a kedy môže byť Ukrajina prijatá.

Miernejšie sa k ukrajinskému členstvu stavajú predovšetkým Spojené štáty a Nemecko, ktorých predstavitelia dávajú najavo, že posun debaty do novej fázy považujú za predčasný. Rokovania o kompromisnej spoločnej deklarácii zrejme budú pokračovať aj priamo na samite, do ktorého sa v stredu zapojí ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pri premiérovom rokovaní vo formáte Rady NATO – Ukrajina.