504. deň na Ukrajine: Objavili sa nové stopy v prípade výbuchu plynovodu Nord Stream

KYJEV / Ukrajina oznámila, že počas druhej noci útokov zostrelila 11 ruských dronov. Vyšetrovatelia explózií na Nord Stream 1 a 2 našli stopy výbušnín na jachte. Výsledky samitu sú dobré. Ideálna by bola pozvánka do NATO, vyhlásil Zelenskyj na samite v Litve. G7 sľubuje Ukrajine dlhodobé dodávky zbraní, aby sa bránila pred Ruskom. Podľa Kremľa záruky poskytnuté skupinou G7 Ukrajine oslabia bezpečnosť Ruska.

+269 fotiek

Vojna na Ukrajine

​Ukrajina oznámila, že počas druhej noci útokov zostrelila 11 ruských dronov

Ukrajina v stredu, 12. júla, oznámila, že počas uplynulej noci zostrelila 11 ruských dronov. Išlo zároveň o druhú noc ruských útokov po sebe na hlavné mesto Kyjev, keď sa lídri Severoatlantickej aliancie (NATO) pripravovali na stredajšie stretnutie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským na samite vo Vilniuse, pripomína tlačová agentúra AFP. 

"Do vlny útokov bolo zapojených celkovo 15 samovražedných dronov. Jedenásť z nich bolo zničených v oblastiach, za ktoré nesú zodpovednosť veliteľstvá pre strednú a východnú časť Ukrajiny," informovali na sociálnych sieťach ukrajinské vzdušné sily. Vo vyhlásení sa neuvádza, či boli zostrelené aj drony v iných častiach krajiny.

Gubernátor Čerkaskej oblasti v strednej časti Ukrajiny Ihor Taburec oznámil, že dvoch ľudí hospitalizovali s popáleninami, keď dron zasiahol nebytovú budovu a spôsobil požiar. "V Čerkasoch trval poplach vyše tri a polhodiny," dodal Taburec a spomenul metropolu oblasti.

Kyjevská vojenská správa oznámila, že útok dronmi zažil v noci na stredu aj Kyjev, ale nespresnila ich počet. "Všetky nepriateľské ciele vo vzdušnom priestore okolo Kyjeva boli zistené a zničené," uviedla kyjevská vojenská správa v sociálnych médiách. Dodala, že neboli hlásené žiadne obete ani škody. Protiletecký poplach v Kyjeve trval vyše dve hodiny.

Prečítajte si tiež

503. deň na Ukrajine: Uprostred zúriacej vojny transplantovali srdce len 6-ročnému dievčatku

​Vyšetrovatelia explózií na Nord Stream 1 a 2 našli stopy výbušnín na jachte

Vyšetrovatelia výbuchov na plynovodoch Nord Stream 1 a 2 našli stopy výbušnín na podozrivej plachetnicovej jachte. Toto odhalenie sa uvádza v liste o aktuálnom stave vyšetrovania, zaslanom Bezpečnostnej rade OSN. Tlačová agentúra DPA v stredu v správe uviedla, že list mala možnosť vidieť.

"Vo vzorkách odobratých z plavidla počas vyšetrovania sa našli stopy podmorských výbušnín," píšu veľvyslanci pri OSN z Nemecka, Dánska a Švédska v spoločnom liste s pondelkovým dátumom (10. júla), ktorý zaslali Bezpečnostnej rade v New Yorku. Takisto sa v ňom uvádza, že je podozrenie, že plachetnicovú jachtu použili pri preprave výbušnín, ktoré pri sabotážnej akcii poškodili spomínané plynovody. Títo traja predstavitelia najvplyvnejšiemu orgánu OSN zdôraznili, že vyšetrovanie stále prebieha.

"V tomto bode nie je možné spoľahlivo určiť totožnosť páchateľov ani ich motívy, predovšetkým pokiaľ ide o otázku, či incident riadil štát alebo štátny aktér," píše sa v liste. Explózie sa odohrali vo švédskej a v dánskej ekonomickej zóne – zaznamenali ich konkrétne blízko dánskeho ostrova Bornholm v Baltskom mori 26. septembra 2022. Krátko nato sa na troch zo štyroch podmorských potrubiach plynovodov objavili štyri úniky plynu.

Nord Stream 1 a Nord Stream 2 vedú z Ruska do Nemecka po morskom dne ako dvojitá línia dlhá približne 1 200 kilometrov. Nord Stream 1 dovážal do Európy od roku 2011 značný podiel zemného plynu. V čase útoku sa cez tieto plynovody už plyn do Európy nedodával, pretože medzi Európskou úniou a Ruskom nastala energetická patová situácia ako následok invázie Ruska na Ukrajinu. Plyn z Ruska do Európy cez Nord Stream 1 prestal prúdiť vlani v auguste. V potrubí sa však aj po zastavení naďalej nachádzal plyn, ktorý po výbuchu unikol do mora.

Vyšetrovatelia v Nemecku sa údajne zameriavajú na prenajatú plachetnicovú jachtu. Podľa správ nemeckých médií jachta vyplávala zo severovýchodného nemeckého prístavného mesta Rostock a údajne si ju prenajala spoločnosť so sídlom v Poľsku, ktorá evidentne patrila dvom Ukrajincom.

Prečítajte si tiež

Druhý deň samitu NATO. Ukrajina je k NATO bližšie ako kedykoľvek predtým

Výsledky samitu sú dobré. Ideálna by bola pozvánka do NATO, vyhlásil Zelenskyj

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu na samite NATO privítal oznámenie aliančných krajín o nových balíkoch vojenskej podpory či dohodu na úprave budúceho prístupového procesu do aliancie, avšak ako ideálny výsledok si predstavoval pozvánku do NATO. Povedal to podľa agentúry Reuters na spoločnej tlačovej konferencii s generálnym tajomníkom aliancie Jensom Stoltenbergom.

Stoltenberg vyhlásil, že Ukrajina a NATO sú si bližšie ako kedykoľvek predtým, a privítal rozhodnutie skupiny veľkých ekonomík G7 ponúknuť Ukrajine dlhodobú bezpečnostnú spoluprácu. Vyjadrenia prišli pred premiérovým zasadnutím tzv. Rada NATO - Ukrajina, ktorej spustenie spojenci prezentujú ako dôkaz zbližovania dvoch strán takmer rok a pol po ruskej invázii na Ukrajinu.

+27 fotiek

Dvojdňový samit NATO v Litve

​G7 sľubuje Ukrajine dlhodobé dodávky zbraní, aby sa bránila pred Ruskom

Krajiny skupiny G7 plánujú Kyjevu dodávať moderné vybavenie pre ukrajinskú armádu v rámci dlhodobých bezpečnostných záväzkov. Vyplýva to z deklarácie, do ktorej v stredu nahliadli agentúry DPA a AFP, informuje TASR. Británia, Francúzsko, Japonsko, Kanada, Nemecko, Spojené štáty a Taliansko budú Ukrajine poskytovať "trvalú" vojenskú podporu, aby jej pomohli v boji proti inváznym silám Ruska.

"Každý z nás bude pracovať s Ukrajinou na špecifických, bilaterálnych, dlhotrvajúcich záväzkoch a opatreniach smerujúcich k zaisteniu udržateľnej sily schopnej brániť Ukrajinu teraz a odstrašiť ruskú agresiu v budúcnosti," uvádza sa podľa AFP v deklarácii. Text dokumentu kladie dôraz predovšetkým na vzdušnú obranu, delostrelectvo, zbrane dlhého dosahu, ozbrojené vozidlá a iné dôležité schopnosti, ako je boj vo vzduchu. Sľubujú jej tiež moderné vybavenie určené na použitie na zemi, vo vzduchu a na mori. V prípade "budúceho ruského útoku" poskytnú krajiny G7 Ukrajine rýchlo vojenskú i finančnú pomoc. Okrem toho sa budú zaoberať aj uvalením ekonomických sankcií a iných postihov v prípade, ak Rusko začne po konci súčasného konfliktu ďalšiu vojnu.

Plán G7 má Ukrajine poskytnúť uistenie, že nezostane sama po tom, čo lídri Severoatlantickej aliancie dali na prebiehajúcom samite vo Vilniuse najavo, že jej vstup do NATO ešte stále čelí značným prekážkam. Krajiny NATO sú obozretné pri dávaní konkrétnych sľubov Ukrajine súvisiacich s jej členstvom, pretože sa obávajú, že by tak Západ vtiahli do vojny s Ruskom, píše AFP.

Prečítajte si tiež

Do ambulancií nastúpili ukrajinskí pediatri, ktorí absolvovali skúšky spôsobilosti

​Kremeľ tvrdí, že záruky poskytnuté skupinou G7 Ukrajine oslabia bezpečnosť Ruska

Bezpečnostné záruky, ktoré chcú západné veľmoci poskytnúť Ukrajine, oslabia bezpečnosť Ruska a Európa bude preto "roky a roky oveľa nebezpečnejšia", vyhlásil v stredu hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Varoval aj pred použitím kazetových bômb proti ruským vojakom. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP. "Poskytnutím bezpečnostných záruk Ukrajine oslabujú bezpečnosť Ruskej federácie," povedal Peskov novinárom približne v čase, keď sa lídri skupiny najvyspelejších ekonomík sveta G7 počas samitu NATO vo Vilniuse chystali oznámiť takéto záruky.

Lídri G7 chcú "pomôcť Ukrajine vybudovať armádu, ktorá sa dokáže brániť a odstrašiť aj budúce útoky". Plán bude klásť dôraz na dlhodobé investície do obrannej i ekonomickej sféry, vysvetlil Biely dom. Tento plán G7 má Ukrajine poskytnúť uistenie, že nezostane sama po tom, čo lídri Severoatlantickej aliancie dali na prebiehajúcom samite vo Vilniuse najavo, že jej vstup do NATO stále čelí značným prekážkam. "Ukrajina ešte musí prijať ďalšie demokratické reformy a reformy bezpečnostného sektora," dodal Biely dom.

Peskov novinárom takisto povedal, že Moskva zareaguje, ak Ukrajina použije kazetovú muníciu proti ruským vojakom. Washington totiž Kyjevu prisľúbil tieto zbrane. "Prípadné použitie tohto typu munície zmení situáciu a, samozrejme, donúti Rusko podniknúť protiopatrenia," dodal hovorca Kremľa. Z týchto zbraní sa uvoľňuje veľké množstvo menších bombičiek, ktoré dokážu zabíjať na ploche niekoľkých hektárov, čo ohrozuje životy civilistov. Washington však už predtým Moskvu obvinil z nasadenia tohto typu zbrane. Ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch (HRW) taktiež vyhlásila, že Kyjev aj Moskva už kazetovú muníciu vo vojne na Ukrajine použili. Používanie kazetovej munície zakazuje vyše 120 krajín. USA, Rusko a ani Ukrajina však dohovor o kazetovej munícii nepodpísali.