Bývalý veľvyslanec pri NATO Tomáš Valášek: Samit bol skôr udržiavací, ako prelomový
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
VILNIUS / V stredu 12. júla sa skončil dvojdňový samit NATO vo Vilniuse. O dianí počas jeho trvania, rokovaniach a slovenskej účasti sme sa rozprávali s bývalým veľvyslancom Slovenskej republiky pri NATO Tomášom Valáškom.
Čo dosiahlo na samite Slovensko? Dosiahli sme vôbec niečo?
Ale áno. Znie to tak technicky, keď povieme, že máme nové bojové plány pre obranu našej časti sveta, ale v prípade krízy by na tom veľmi záležalo. Doteraz v NATO vychádzali z toho, že Rusko asi nebude problém. Do roku 2014 nemala Aliancia žiadne vojská z iných členských krajín na našom území. Neboli ani žiadne plány na obranu nášho územia. Teraz sú tu väčšie jednotky a konečne, asi 48 hodín, aj detailné vojenské plány. V prípade krízy vieme, aké vojská by vedel povolať aký veliteľ, odkiaľ by prišli, kam by išli. To všetko je teraz detailne rozpracované.
Slovensko na samite žiadalo NATO, aby sa zaviedol takzvaný rotačný princíp, aby sme vedeli, akí vojaci k nám prídu. Ako to dopadlo?
To funguje už dlhšie. Mení sa to, že už to nebude na rokovaní konkrétnej vlády, nemusia to robiť naši ministri, ktorí chodia po iných členských krajinách a žiadajú, aby poslali vojakov na naše územie. Už to bude robiť vrchný veliteľ NATO, čo dáva väčší zmysel. On predsa potrebuje mať prehľad o všetkých jednotkách po celom východnom a južnom krídle NATO.
Čechov v našej oblasti vystriedajú Španieli už od konca budúceho roka, takže to bude veľká zmena. No zároveň z financovania armády prišla veľmi dôležitá informácia, a to 2 percentá DPH. To už nebude len odporúčaním, ale skôr výzvou pre všetky krajiny?
Pre nás to veľa neznamená, lebo my v praxi plánujeme míňať tie 2 percentá. Povedzme si úprimne, veľa krajín sa na to pozrelo, že 1,85 sú skoro 2. Ten odkaz samitu je, že to nestačí. Dokonca sa píše, že niektoré regióny budú musieť míňať viac. Napríklad Poľsko plánuje minúť okolo 4 percent HDP. Majú priamu hranicu s Ruskom, dáva to zmysel.
V rozhovore sa dozviete aj to, prečo mal byť samit prelomový a ako by malo NATO reagovať v súvislosti s terorizmom. Zistíte aj, či bolo Zelenského vystúpenie úspešné a či Ukrajina odchádzala zo samitu ako víťaz.
Viac sa dozviete vo videu vyššie.