516. deň na Ukrajine: Kremeľ odmieta vinu za poškodenie katedrály v Odese

KYJEV / Po ruských útokoch zakotvilo pri ústí Dunaja 30 lodí. Ruský nočný útok zničil sklad obilia v Odeskej oblasti. Útok dronmi na Moskvu bol "špeciálnou operáciou" Ukrajiny, tvrdí zdroj z Kyjeva. Ukrajina dobyla od Ruska naspäť polovicu svojho okupovaného územia. Kremeľ odmieta vinu za poškodenie katedrály v Odese. Kremeľ chce vraziť klin medzi Poľsko a Ukrajinu, tvrdí Kuleba.

+269 fotiek

Vojna na Ukrajine

Po ruských útokoch zakotvilo pri ústí Dunaja 30 lodí

Približne 30 lodí v pondelok, 24. júla, zakotvilo pri kľúčovom ukrajinskom prístave Izmajil, nachádzajúcom sa na Kilijskom ramene, ktoré tvorí najsevernejšiu z troch hlavných vetiev dunajskej delty. Stalo sa tak po ruských útokoch na sklady s obilím v tejto oblasti, informuje TASR na základe správy agentúry Reuters.

Ruské útoky v pondelok nadránom pri ústí Dunaja zranili sedem ľudí a poškodili infraštruktúru, ktorá je alternatívou pre vývoz obilia z Ukrajiny po tom, čo Rusko pred týždňom odmietlo predĺžiť dohodu o bezpečnej plavbe lodí s obilím z ukrajinských prístavov cez Čierne more.

Podľa agentúry Reuters pri Izmajili stoja okrem iného aj tankery s chemikáliami. Ukrajinské orgány sa k situácii zatiaľ nevyjadrili.
Zdroje z poisťovní agentúre povedali, že po vypršaní obilnej dohody prestali poskytovať krytie pre ukrajinské čiernomorské prístavy a v súčasnosti zvažujú, či neprestanú poisťovať aj ukrajinské dunajské prístavy.

Prečítajte si tiež

Útok dronmi na Moskvu bol "špeciálnou operáciou" Ukrajiny, tvrdí zdroj z Kyjeva

Ruský nočný útok zničil sklad obilia v Odeskej oblasti

Ruský útok dronmi v noci na pondelok, 24. júla, zničil sklad s obilím v Odeskej oblasti, oznámila ukrajinská armáda. TASR správu prevzala z agentúry AFP. Útok "bol zameraný na prístavnú infraštruktúru... v dôsledku útokov bol zničený sklad obilia a boli poškodené nádrže na skladovanie iného druhu nákladu," uviedlo ukrajinské operačné velenie Juh v aplikácii Telegram. 

Ukrajinská protivzdušná obrana zničila tri z iránskych útočných dronov použitých pri útoku, dodala armáda. Podľa prvotných správ pri útoku utrpeli zranenia štyria pracovníci prístavu, informácie sa však ešte spresňujú.

Rusko pokračuje v útokoch na ukrajinské čiernomorské pobrežie. Moskva k takýmto "odvetným útokom" pristúpila po pondelkovom odstúpení od tzv. obilnej dohody umožňujúcej vývoz z ukrajinských čiernomorských prístavov. Reagovala tým na útok na most spájajúci Rusko s anektovaným polostrovom Krym, ktorý je pripisovaný Kyjevu. Moskva však o odstúpení od dohody hovorila už dávno pred poškodením mosta.

Prečítajte si tiež

VIDEO: Ruské nálety zničili chrám v Odese, Zelenskyj sľúbil odvetu

Kremeľ odmieta vinu za poškodenie katedrály v Odese

Kremeľ v pondelok, 24. júla, poprel, že by ruská armáda cez víkend cielila svoj útok na pravoslávnu katedrálu v juhoukrajinskom prístavnom meste Odesa. Moskva vinu za poškodenie chrámu zvalila na ukrajinskú protivzdušnú obranu, dôkazy však neposkytla. TASR prevzala správu z agentúry AFP a britského denníka The Guardian.

"Opakovane sme vyhlásili a môžeme zopakovať, že my, naše ozbrojené sily, nikdy neútočíme na objekty civilnej infraštruktúry, obzvlášť nie na katedrály, kostoly, alebo podobné objekty," povedal kremeľský hovorca Dmitrij Peskov. Tvrdenie, že za útokom stojí Rusko, označil za "absolútnu lož".

Ukrajinská armáda v nedeľu uviedla, že ruská armáda na Odesu v noci odpálila 19 rakiet rôzneho druhu z pevniny, vzduchu i mora v ďalšej vlne útokov na toto historické mesto po tom, čo Rusko odstúpilo od čiernomorskej obilnej dohody.

Útoky v Odese poškodili Chrám Premenenia Pána, patriaci ukrajinskej pravoslávnej cirkvi s väzbami na Moskvu. Spod trosiek sa však podarilo vyzdvihnúť Kasperovskú ikonu Matky Božej, ktorá je patrónkou Odesy, uviedli tamojšie úrady. Gubenátor Odeskej oblasti Oleh Kiper tvrdí, že ruskými útokmi bolo v prístavnom meste Odesa poškodených najmenej 25 historických pamiatok.

+4 fotky

Poškodený Chrám Premenenia Pána v Odese po ruských náletoch

Ukrajina dobyla od Ruska naspäť polovicu svojho okupovaného územia

Ukrajina dobyla naspäť približne 50 percent svojho územia, ktoré Rusko okupovalo počas invázie od februára 2022. Protiofenzíva Kyjeva bude trvať ešte niekoľko mesiacov, vyhlásil v nedeľu americký minister zahraničných vecí Antony Blinken pre spravodajskú televíziu CNN. Informovali o tom aj portály britských médií Sky News či The Guardian.

Blinken upozornil, že Ukrajinu čaká "veľmi ťažký boj" pri dobýjaní ďalšieho svojho územia. Minister pre CNN povedal: "Toto sú relatívne prvé dni protiofenzívy. Je to ťažké... Neskončí sa to nasledujúci týždeň, ani o dva týždne. Stále počítame, myslím, s niekoľkými mesiacmi."

Šéfovi americkej diplomacie položili aj otázku, či Ukrajina dostane vyspelé stíhačky F-16. Odpovedal, že verí, že áno. Dôležité bude podľa neho zabezpečiť, aby boli Ukrajinci aj správne vycvičení, keď tieto stíhačky dostanú, a boli schopní sa starať o údržbu týchto lietadiel a používali ich múdrym spôsobom.

Prečítajte si tiež

515. deň na Ukrajine: Po ničivom útoku na Odesu z trosiek vyťahovali ľudí

Kremeľ chce vraziť klin medzi Poľsko a Ukrajinu, tvrdí Kuleba

Poľsko a Ukrajina stoja jednotne proti ruskému imperializmu a porušovaniu medzinárodného práva, napísal v nedeľu, 23. júla, v tvíte ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. Správu priniesla poľská spravodajská televízia TVN24 a následne tlačová agentúra PAP. Televízia TVN24 tiež citovala vyhlásenie poľského ministerstva zahraničných vecí, podľa ktorého osoby zodpovedné za inváziu na Ukrajine budú súdené za svoje činy. 

Obe vyhlásenia sú reakciou na tvrdenia ruského prezidenta Vladimira Putina, že Poľsko údajne túži znovu získať niektoré ukrajinské územia, ktoré stratilo po druhej svetovej vojne a boli pričlenené k Ukrajine. Varšava a Kyjev pokladajú tieto tvrdenia za súčasť ruských dezinformácií a za pokus vraziť klin medzi Poľsko a Ukrajinu.

Putin v piatok 21. júla povedal, že "poľskí lídri sa pravdepodobne snažia vytvoriť koalíciu pod záštitou Severoatlantickej aliancie a priamo sa zapojiť do konfliktu na Ukrajine". Následne si podľa jeho slov Poľsko bude chcieť "odtrhnúť širší kus územia, aby obnovilo svoje, ako verí, historické územie – dnešnú západnú Ukrajinu".