517. deň na Ukrajine: Potvrdil sa nález mín v areáli Záporožskej jadrovej elektrárne

KYJEV / ​Kyjev čelil v noci ďalšiemu ruskému dronovému útoku. Zelenskyj hovoril so Sunakom o ruských útokoch na Odesu a ďalšej spolupráci. ​Do Bieloruska prišli po neúspešnej vzbure tisíce vagnerovcov. MAAE potvrdila nález mín v areáli Záporožskej jadrovej elektrárne. EÚ poskytla Ukrajine ďalších 1,5 miliardy eur z dlhodobej finančnej pomoci.

+269 fotiek

Vojna na Ukrajine

​Kyjev čelil v noci ďalšiemu ruskému dronovému útoku

Rusko v noci na utorok, 25. júla, dronmi opäť zaútočilo na ukrajinskú metropolu Kyjev, tamojšej protivzdušnej obrane sa podarilo útok odraziť. Uviedli to ukrajinské úrady, informuje TASR podľa správy agentúry DPA. Ukrajinská protivzdušná obrana zneškodnila všetky bezpilotné lietadlá iránskej výroby Šáhid, "ktorými ruský agresor" zaútočil na ukrajinské hlavné mesto, citovali kyjevskú vojenskú správu ukrajinské médiá. Presný počet zostrelených dronov Kyjev nešpecifikoval.

Obete, zranení či poškodenia budov zatiaľ neboli hlásené, vyplýva z vyjadrenia šéfa kyjevskej vojenskej správy Serhija Popka. Sirény signalizujúce protiletecký poplach zneli tri hodiny. V júli išlo už o šiesty dronový útok na Kyjev, povedal Popko.

Prečítajte si tiež

516. deň na Ukrajine: Kremeľ odmieta vinu za poškodenie katedrály v Odese

Zelenskyj hovoril so Sunakom o ruských útokoch na Odesu a ďalšej spolupráci

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj hovoril s britským premiérom Rishim Sunakom o ruských útokoch na juhoukrajinské prístavné mesto Odesa a o ďalšej obrannej spolupráci. O telefonáte informoval Zelenskyj v utorok, 25. júla, na sociálnej sieti, informuje TASR na základe správy britského denníka The Guardian.

Zelenskyj tvrdí, že Moskva sa pokúša zničiť historické centrum Odesy a tamojšiu prístavnú infraštruktúru. Ukrajina preto podľa neho naliehavo potrebuje posilniť protivzdušnú obranu, aby "ochránila svoje historické dedičstvo a pokračovala v čiernomorskej obilnej iniciatíve". Narážal tak na dohodu, ktorá umožňovala bezpečný vývoz ukrajinského obilia cez Čierne more. Rusko minulý týždeň nesúhlasilo s jej predĺžením. "Diskutovali sme o našej ďalšej obrannej spolupráci, priebehu ukrajinských útočných operácií. Načrtol som súčasné obranné potreby Ukrajiny," napísal ukrajinský prezident.

Obaja lídri hovorili aj o rozhodnutiach z júlového summitu NATO vo Vilniuse, konkrétne o trvalej vojenskej podpore pre Ukrajinu krajinami skupiny G7. Členmi tohto zoskupenia sú okrem Británie aj Francúzsko, Japonsko, Kanada, Spojené kráľovstvo, USA a Taliansko.

Prečítajte si tiež

Stopka pre obilie z Ukrajiny? Kremeľ oznámil pozastavenie čiernomorskej obilnej dohody

​Do Bieloruska prišli po neúspešnej vzbure tisíce vagnerovcov

Do Bieloruska prišli tisíce ruských žoldnierov zo súkromnej Vagnerovej skupiny od ich minulo mesačného povstania, ktoré viedol líder vagnerovcov Jevgenij Prigožin. Informovala o tom aktivistická skupina Belaruski Hajun, ktorá sleduje pohyb ruských vojakov na území Bieloruska. Správu priniesla v pondelok, 4. júla, večer aj tlačová agentúra AP a portál britského denníka The Guardian.

Do výcvikového tábora v meste Asipovičy, juhovýchodne od Minska a 230 kilometrov severne od ukrajinských hraníc, už dorazilo 3 450 až 3 650 bojovníkov, uviedol Belaruski Hajun. Podľa satelitných záberov konvoje vagnerovcov tvorilo aj približne 700 vozidiel a stavebných strojov, dodal Belaruski Hajun.

Príchod vagnerovcov do Bieloruska sa začal začiatkom mesiaca po tom, čo Prigožin uzatvoril s Kremľom dohodu o ukončení krátkej 24-hodinovej vzbury. Svojich ťažko vyzbrojených bojovníkov vtedy poslal na "pochod spravodlivosti" smerom na Moskvu.

Ruský prezident Vladimir Putin oznámil, že Prigožin odmietol návrh, aby odstúpil z čela Vagnerovej skupiny a povolil svojim žoldnierom pokračovať v boji na Ukrajine za záujmy Ruska. Namiesto toho tisíce vagnerovcov odišlo do Bieloruska, kde údajne vo výcvikovom tábore v meste Asipovičy trénujú bieloruské sily teritoriálnej obrany.

Prečítajte si tiež

Poľsko presunie vojakov k hraniciam s Bieloruskom, dôvodom sú vagnerovci

MAAE potvrdila nález mín v areáli Záporožskej jadrovej elektrárne

Experti z Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) objavili protipechotné míny počas svojej nedeľňajšej inšpekcie v areáli Záporožskej jadrovej elektrárne (ZAES) na juhu Ukrajiny, ktorú okupujú ruské sily. Oznámil to v pondelok šéf MAAE Rafael Grossi, píše TASR podľa správy agentúry DPA.

Míny objavili experti v pásme vymedzenom vonkajšími a vnútornými bariérami umiestnenými po obvode elektrárne. MAAE vo svojom vyhlásení uviedla, že sa nachádzali v oblasti, ktorá je pre zamestnancov elektrárne neprístupná. "Prítomnosť takýchto výbušnín v areáli (elektrárne) je však v rozpore s bezpečnostnými štandardmi MAAE a pokynmi pre jadrovú bezpečnosť, pričom vytvára ďalší psychologický tlak na zamestnancov elektrárne," uviedol Grossi. Dodal však, že takéto míny objavili inšpektori MAAE už aj počas predošlých kontrol. Agentúra Reuters v tejto súvislosti pripomína, že podobné vyhlásenie vydal Grossi už v júni, pričom rovnako ako teraz naznačil, že objavené míny nepredstavujú hrozbu pre bezpečnosť elektrárne.

V pondelňajšom vyhlásení konkrétne uviedol, že podľa prvotného hodnotenia MAAE by ani v prípade výbuchu nemali ohroziť jadrovú bezpečnosť elektrárne a tamojších systémov. Inšpektorom z MAAE bolo podľa jeho slov povedané, že rozmiestnenie mín je "vojenským rozhodnutím" v oblasti, ktorú "má pod kontrolou (ruská) armáda".

Záporožskú jadrovú elektráreň (ZAES), ktorá je najväčšia svojho druhu v Európe, obsadilo Rusko v marci 2022 krátko po začiatku svojej vojenskej invázie na Ukrajinu. Všetkých šesť reaktorov ZAES je odstavených od vlaňajšieho septembra. Elektráreň však stále potrebuje elektrinu a kvalifikovaných pracovníkov na prevádzku chladiacich systémov a ďalších bezpečnostných zariadení.V okolí ZAES zároveň viackrát došlo k ostreľovaniu, pričom Moskva a Kyjev sa v súvislosti s touto elektrárňou vzájomne obviňujú, že chcú vyprovokovať jadrovú katastrofu.

Prečítajte si tiež

515. deň na Ukrajine: Po ničivom útoku na Odesu z trosiek vyťahovali ľudí

EÚ poskytla Ukrajine ďalších 1,5 miliardy eur z dlhodobej finančnej pomoci

Európska únia poslala Ukrajine ďalších 1,5 miliardy eur z programu dlhodobej finančnej podpory krajiny, ktorá sa bráni ruskej agresii. Informovala o tom dnes Európska komisia (EK). Podľa jej predsedníčky Ursuly von der Leyenovej dostane Kyjev v najbližších troch mesiacoch spolu 4,5 miliardy eur.

Komisia uvoľnila celkovo šiestu platbu z balíka 18 miliárd eur určeného na tento rok na základe hodnotenia pokroku reforiem na Ukrajine, ktoré smerujú k väčšej transparentnosti využitia peňazí. Vďaka tomuto pokroku získa po júlovej tranži Ukrajina rovnako veľké sumy aj v auguste a v septembri.

Kyjev dostáva od európskeho bloku peniaze za mimoriadne výhodných podmienok, určené sú na financovanie najnaliehavejších výdavkov štátneho rozpočtu. Podľa komisie pomôže balík ďalej vyplácať mzdy a dôchodky, ako aj udržať fungovanie základných verejných služieb, ako sú nemocnice, školy a ubytovne pre vysídlených ľudí.

Ukrajina čelí od konca vlaňajšieho februára invázii ruských vojsk. Hrubý domáci produkt (HDP) sa v dôsledku ozbrojeného konfliktu vlani znížil o viac ako 29 percent, inflácia sa pohybuje okolo 25 percent.

Európska únia už od začiatku invázie poskytla Ukrajine podľa údajov EK celkovo 76 miliárd eur, do čoho spadá finančná, humanitárna či vojenská pomoc. Komisia navyše navrhla na obdobie rokov 2024 až 2027 uvoľniť ďalších 50 miliárd eur, s čím však musia najprv jednomyseľne súhlasiť členské krajiny.