525. deň na Ukrajine: Ruský útok na prístavy na rieke Dunaj zničil 40 tisíc ton obilia

Zdielať na

2.8.2023 Zahraničie

525. deň na Ukrajine: Ruský útok na prístavy na rieke Dunaj zničil 40 tisíc ton obilia

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

KYJEV / Pri útoku na nemocnicu v Chersone zahynul lekár, bol prvý deň v práci. Ukrajinskí vojaci sa nevzdávali ruskej armáde, video je o výmene zajatcov. Ruský nočný útok na prístavy na rieke Dunaj zničil 40 tisíc ton obilia. Kvôli vojne prišlo o ruky alebo nohy do 50 tisíc Ukrajincov. Rusko opäť dronmi útočilo na prístavné mesto Odesa.

+269 fotiek

Vojna na Ukrajine

Pri útoku na nemocnicu v Chersone zahynul lekár, bol prvý deň v práci

Pri ruskom útoku na nemocnicu v juhoukrajinskom meste Cherson v utorok, 2. augusta, zahynul lekár. Ministerstvo obrany v stredu zverejnilo jeho meno a ďalšie podrobnosti. TASR informuje podľa portálu britskej televízie Sky News.

Obeťou ruského útoku sa stal mladý otolaryngológ Dmytro Bilyj. "Zabili ho v utorok, v prvý deň v práci po dokončení odbornej stáže, keď ruskí teroristi ostreľovali mestskú nemocnicu v Chersone," uviedlo ukrajinské ministerstvo obrany.

"Od nášho oslobodenia Chersonu neprejde jediný deň bez (ruského) útoku na toto mesto," dodalo. Doktor Bilyj utrpel pri útoku mnohopočetné smrteľné zranenia spôsobené črepinou munície, zranená bola aj zdravotná sestra.

HOAX: Ukrajinskí vojaci sa nevzdávali ruskej armáde, video je o výmene zajatcov

Koncom júla 2023 sa na sociálnych sieťach šírilo video s popisom, podľa ktorého sa ukrajinskí vojaci údajne hromadne vzdávajú ruskej armáde. Nie to však pravda, na videu je v skutočnosti zachytená výmena zajatcov medzi ukrajinskou armádou a ruskou žoldnierskou Vagnerovou skupinou neďaleko mesta Bachmut. TASR na dezinformácie upozorňuje v spolupráci s tlačovou agentúrou AFP.

Na šírenom videu vidno vojenské vozidlá zaparkované na ceste, na niektorých sú pripevnené biele vlajky. Okolo nich prechádzajú dva rady ľudí. Agentúre AFP sa nepodarilo zistiť pôvod tohto konkrétneho videa zdieľaného na sociálnych sieťach. Našla však najmenej dva ďalšie záznamy tej istej udalosti, ktoré dokazujú, že kontext nahrávky bol iný, ako tvrdili falošné príspevky.

Reverzné vyhľadávanie záberov z videa prinieslo niekoľko výsledkov z rôznych sociálnych sietí. Jeden z nich odkazoval na diskusiu na Reddite, podľa ktorej ide o výmenu väzňov medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou.

Jednou z indícií bola aj skutočnosť, že vojaci sa pohybujú oboma smermi a nielen v jednom, čo by sa pravdepodobne stalo v prípade kapitulácie. A zatiaľ čo biele vlajky sú bežným symbolom kapitulácie, môžu byť tiež použité ako znak toho, že bojujúce strany nebudú na seba strieľať počas stretnutia, akým je výmena väzňov.

AFP pomocou Googlu vyhľadávala kľúčové slová "výmena väzňov" v angličtine, ruštine a ukrajinčine s cieľom nájsť informácie o výmenách väzňov, ktoré sa uskutočnili v posledných mesiacoch. Našla správy z Wall Street Journalu, The Telegraphu či Deutsche Welle o konkrétnej výmene väzňov, ktorá sa uskutočnila 25. mája 2023 medzi ukrajinskou armádou a Vagnerovou skupinou Jevgenija Prigožina.
Výmena sa uskutočnila neďaleko Bachmutu a informovali o nej aj slovenské či ukrajinské média, ako aj ukrajinskí predstavitelia.

Ukrajinský Koordinačný štáb pre zaobchádzanie s vojnovými zajatcami zverejnil video oslobodených vojnových zajatcov na svojom youtubovom kanáli. Aj Vagenrova skupina zverejnila z výmeny väzňov video, ktoré neskôr prevzali spravodajské weby. Z porovnávania týchto videí vyplynulo, že zachytávajú výmenu väzňov.

Ukrajinský prezident Voldymyr Zelenskyj v prejave z 25. mája 2023 uviedol, že v rámci výmeny bolo zo zajatia prepustených 106 Ukrajincov — 98 vojakov a seržantov a osem dôstojníkov. V ten istý deň telegramový kanál Vagnerovej skupiny zverejnil video z tejto výmeny. Agentúre AFP sa podarilo lokalizovať miesto výmeny, ktorá sa uskutočnila na poľnej ceste medzi Bachmutom a obcou Ivanivske.

Ruský nočný útok na prístavy na rieke Dunaj zničil 40 tisíc ton obilia

Rusko zničilo takmer 40 tisíc ton obilia pri útoku v noci na stredu, 2. augusta, v juhoukrajinských prístavoch na Dunaji, oznámil počas dňa ukrajinský minister pre infraštruktúru Olexandr Kubrakov. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP. "Rusi útočili na sklady a obilné silá - zničených bolo takmer 40 tisíc ton obilia," napísal Kubrakov v anglickom príspevku na sociálnych sieťach.

Minister dodal, že obilie bolo určené pre niektoré africké krajiny, Čínu a Izrael. Obvinil Rusko z využívania iránskych dronov na útoky. "Ide presne o tie prístavy, ktoré sa v súčasnosti stali základom svetovej potravinovej bezpečnosti," uviedol Kubrakov.

Rusko v júli odstúpilo od čiernomorskej obilnej dohody, ktorú sprostredkovali OSN a Turecko a umožňovala aj počas vojny bezpečne vyvážať obilie z ukrajinských prístavov po mori. Rusko po stiahnutí sa z dohody zintenzívnilo útoky na zariadenia dôležité pre zásielky ukrajinského obilia. Vďaka dohode sa dovtedy bezpečne vyviezlo z ukrajinských prístavov približne 33 miliónov ton obilia, čo zmiernilo obavy z celosvetového nedostatku potravín.

Keďže vývoz po Čiernom mori bol zablokovaný, životne dôležité pre export obilia sa stali dovtedy menej významné ukrajinské prístavy Izmajil a Reni na Dunaji v Odeskej oblasti. "Ruskí teroristi sa opäť zamerali na prístavy, sklady obilia a globálnu potravinovú bezpečnosť," napísal už v stredu ráno ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na platforme Telegram. Potvrdil, že niektoré z dronov zasiahli cieľ a najväčšie škody napáchali na juhu Ukrajiny.

Kvôli vojne prišlo o ruky alebo nohy do 50 tisíc Ukrajincov

Počas 17 mesiacov vojny na Ukrajine sa invalidmi stalo od 20 tisíc do 50 tisíc Ukrajincov, ktorí v dôsledku zranenia zostali bez jednej alebo viacerých končatín. Ide o údaj porovnateľný s počtom amputácií vykonaných počas prvej svetovej vojny.

S odvolaním sa na odhad najväčšieho svetového výrobcu protéz končatín - nemeckej spoločnosti Ottobock - a jej partnerov v sektore zdravotníctva o tom napísal denník The Wall Street Journal (WSJ) citovaný stanicou Rádio Sloboda (RFE/RL).

WSJ pritom uviedol, že skutočný počet invalidov s amputovanými končatinami môže byť vyšší, pretože výroba protéz si vyžaduje čas a okrem toho niektorí ranení čakajú na amputáciu aj niekoľko týždňov alebo dokonca mesiacov po úraze.

Náklady na jednotlivé protézy môžu dosiahnuť až 50 tisíc eur. Ukrajinské úrady platia za každého zraneného príslušníka ozbrojených formácii zhruba 20 tisíc eur. Civilisti si často nemôžu liečbu dovoliť vôbec a musia sa obrátiť so žiadosťou o pomoc na charitatívne organizácie.

Jedna z takýchto organizácií, kyjevská humanitárna nadácia Houp Foundation, odhaduje, že počet Ukrajincov vážne zranených vo vojne dosahuje 200 tisíc a z nich približne 20 tisíc utrpelo zranenia, pri ktorých bola nutná amputácia. WSJ pripomenul, že počas prvej svetovej vojny bolo nutné amputáciu vykonať 41 tisíc Britom a 67 tisíc Nemcom.

Rusko opäť dronmi útočilo na prístavné mesto Odesa

Ruské sily v noci na stredu, 2. augusta, zasiahli dronmi Šáhid iránskej výroby infraštruktúru v ukrajinskom prístavnom meste Odesa vrátane zrnového elevátora. Informovala o tom agentúra AP. Od odstúpenia Moskvy od tzv. čiernomorskej obilnej dohody, umožňujúcej vývoz poľnohospodárskych produktov z Odesy, Rusko opakovane útočí na ukrajinské prístavy. "Jednoznačným cieľom nepriateľa bolo zariadenie prístavov a priemyselná infraštruktúra regiónu," uviedlo operačné velenie ukrajinskej armády pre sektor Juh na sociálnej sieti Facebook.

Ukrajinská protivzdušná obrana v noci na stredu zneškodnila 23 dronov typu Šáhid, prevažne nad Odesou a metropolou Kyjev.
"Ruskí teroristi sa opäť zamerali na prístavy, sklady obilia a globálnu potravinovú bezpečnosť," napísal v stredu ráno ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na platforme Telegram. Potvrdil, že niektoré z dronov zasiahli svoj cieľ a najväčšie škody napáchali na juhu Ukrajiny.